Chápem tvoju úvahu. Čo je vo vzťahu dôležité, čo akceptovateľné a kde je hranica, za ktorú už nie sme ochoté ísť. Každá z nás je iná, aj naši partneri aj vzájomné kombinácie. Vieš to, čo ti priateľka povedala, ale možno nie všetko, možno nepovedala, práve to, prečo už relatívne bežné rozdiely medzi partnermi nebola schopná akceptovať ona. Len strieľam naslepo. A má žena pociť, že je je milovaná tak nenápadne, nie prvým veľkým splanutím, alebo aspoň, že si ju partner váži ... možno je ochotná akceptovať bežné nesúlady. Ak také chýba, tak sú tie rozdiely veľmi dôležité. Možno sa mýlim. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dnes ma po dlhsej dobe navstivila kamaratka. Mlada vydata mamina s tromi detmi. Na otazku, ako sa ma, mi odpovedala akokeby sa nic nedialo: "Vo stvrtok som opustila manzela". Potom mi zacala rozpravat o svojich diferenciach v manzelstve. "Su to malickosti, co mi na zaciatku vadili. Ja sa snazim deti nieco naucit a moj muz pride domov, tu hodi vetrovku, tam topanky, nepoupratuje po sebe po jedle... " No ok, myslim si, toto mam aj ja doma. Rozmyslam, je to dovod na opustenie manzela? Ona vysvetluje: " Ked to spravia deti, je to, lebo su to deti a oni sa to musia naucit, ale akceptovat to pri dospelom? Nie! Pred nedavnom sme chceli ist vsetci spolu na vylet. Deti su zvyknute stale autom, ja som navrhla vlak, pre ne je to dobrodruzstvo. Ale manzel ma iny nazor. Cesta vlakom je zdlhava, ked sme v mieste ciela, musime sa prisposobit dopravnym prostriedkom, autom sme nezavisli... On pracuje az do vecera, pride domov, je unaveny a chce chvilu pre seba. Ale deti ho nevideli cely den, robia si tiez narok. A ja? Rada by som mu ich trochu "posunula", ved aj ja pracujem, sice len doobeda, ale potom sa staram o ne a domacnost." Rozmyslam, takto zije predsa spusta rodin, aj my. Vadi to mne? Aj ano, ale je to dovod na rozvod? My tiez potrebujeme plat na splatenie domu, ktori sme chceli obaja. "Potom su tu jeho konicky a cas na odreagovanie zo stereotypnej prace. Na tie ma cas iba cez vikend a na rodinu tiez. Na konicky nechce dat dopustit, rodina je v uzadi." Rozmyslam, ten chlap je od rana do vecera v robote, ako snad kazdy manzel, pride domov a chce trochu vypnut, prist na ine myslienky, ako to riesia inde? A pokracuje: "my podnikneme sem-tam cosi spolocne, ale casto sa musim divat do jeho znechutenej tvare, pretoze to robi iba preto, lebo musi. Potom aj mna prejde chut, ist niekde spolu s nim... Myslim, su to naozaj malickosti, ale tych pribuda, tie minule este nie su odstranene s uz su tu dalsie. Tak nejako sa z nasho vztahu vytratila laska..." Rozmyslam dalej, su to ozaj padne dovody, pri ktorych cit k partnerovi opada, az sa nakoniec uplne strati? Mam pocit, ze ona ako manzelka chce byt rovnopravna so svojim muzom, neuznava tu klasicku rolu v manzelstve, kde muz zaraba a zena sa stara o zvysok. Poznam vela takych rodin, kde ona jemu v podstate necha volnu cestu, pretoze z jeho, väcsinou vyssieho platu, sa splaca hypoteka, financuje druhe auto, konicky pre deti. Cim to je, ze niekde to funguje? Su to priority, ktore su v rodine stanovene? Co ak tie po case platia iba pre jedneho a druhy sa citi menejcenny? Naucit sa to akceptovat, pretoze su to prkotiny, ale tym sa manzelka (v tomto pripade) obmedzuje vo vlastnom ja, v tom, co jej cele detstvo bolo vstepovane od vlastnych rodicov a co ona podava dalej svojim detom?
Tema, ktora tu uz tisickrat bola, ale pre mna je teraz cerstva, prechadza mi to hlavou a chcela som to zo seba dostat von.
Pekny vecer.