Jéeej evička aká pekná témička...ja mám rada objatia a také spontánne...s kolegyňou v práci sa pravidelne mojkáme a keď sú deti u nás v práci na internete tak občas kukajú že čo sa deje...a objímam aj iných ľudí keď cítim takú potrebu a aspoň trošičku je tam ten pocit, že ten druhý to cíti podobne
evi,aj mám ten problém.ked som ako dieťa prišla dakde na návštevu s rodičmi,kde sa bolo treba pobozkať a objať,mala som z toho traumu.a dodnes,napr.na stretnutí so spolužiakmi po rokoch neznášam to bozkávania a objímanie okolo celého stola a všetci ešte na teba čumia.ale s mojimi deťmi a manželom nemám problém,dokonca malé deti tiež rada vybozkávam.u nás v rodine nebol taký zvyk,ako napríklad v rodine mojej kámošky,tá aj dvakrát za deň,ked sa uvidí s mamou,otcom,či bratom,tak sa pobozkajú.my len na narodeniny.
No Glloria,ty si to hádam písala za mňa.Ja sa stískam a mojkám len s mojimi deťušikmi a priateľom.Ja to beriem ako niečo veľmi osobné,čo môžem dať len tým,čo ich najviac ľúbim alebo aspoň mám rada a dlho poznám a nevidím dôvod objímať sa okolo stola,bozkávať-brrrr.Je mi to veľmi nepríjemné-Aj pri zoznamovaví a stretnutí so znamymi,také to umelé a silené pusinkovanie a objímanie-no to fakt nemám rada.Také cmuk,cmuk-ako sa máš,ako dlho sme sa nevideli a bla bla-viem si predstaviť,ako neprirodzene sa pri tom ksichtím
.Snažím sa tomu vyhnúť,ak sa dá
A to nie v zlom,žeby sa mi ľudia štítili,ale skôr to bude detstvom a nútením rodičov na návštevách-a k tomu patrilo aj samozrejme predvádzanie-spev,básničky ako opička-ukáž čo vieš.Istý čas sa mi to hádam aj páčilo,no neskôr...
aj my takisto.
v manzelovej rodine su zvyknuti sa objimat a bozkavat pri kazdom stretnuti, tak som sa prisposobila, ale nie je to moja prirodzenost
Eva 
dodnes si pamatam na ten priserny pocit, ked ma jeden ujo z rodiny nutil, aby som mu dala pusu. Bol to dobry ujo, ale tato spomienka je hrozna...
Eva
ja si to tiež pamätám,že tete pusu !a teta smrdela!ale teraz,ked som už veľká,tak aj sa zvyknem,lebo sa to patrí,pobozkať,ale nerobím to dvakrát prirodzene.ale už mi to až tak nevadí,ale stále ma dačo brzdí...
Hiiiii, tak som ta musela dobre vystrasit, ked som sa na teba z prichodu tak vrhla co? Ja som zas objimac a bozkavac a vrham sa na vsetky nanicmamy co stretnem v reale 
Na mna si sa nevrhla, skor to bolo take .... malokontaktne 
Nijeeeeeeee....ja som bola vystrelena ze si ma nasla takto na sup :)
neboj nabuduce ta zasek nejako vymaknem ..... v lete sa zasa chystame na cesty
uz sa tesiiiiim
jezismarjaaa nieeeee!!!
to nebolo na tebaaa!!!
to mi prislo take spontanne a prirodzene
vidis, lepsim sa
Eva
Jezisi- ja mam tiez skor opacny problem- ja tiez objimam, bozkavam -na dva lica, ruku stiskam a hladim -az sa tiez obcas ludia divne pozeraju, ale kto ma pozna, uz sam sa ku mne tisne....Ja prave kontak s "clovecinou" potrebujem....Dokonca moj terajsi svokor ma psoriazu a vyslovene mu dobre padne, ked ho pohladim, ruku vezmem, objimem a tak....hned mi povie aj to, co nemusim vediet ivet
Jaaaaaj Ivet no my dve ked sa stretneme, hotoveeeee
Inak mam zafixovane, ze na misel sa neskace (akiru), tak si teda idem yafixovat aj PaBe
Ale aj tak som sa na nu, na misel, vrhla, ked som ju videla prvykrat u Hoffera.
... tesim...tesim
ivet
Ja som tiež komplet dotyková, prejavujem spontánne svoju radosť zo stretnutia s niekym, koho rada vidím .
Evi, ja som si všimla - ako si sa ľahko spätila posledne v tom Coffe&Co - keď som ti naznačila, že chcem cmuk na líčko ...
Ale zvládla si to 
a na klicku som sa potom vrhala
Eva
- sa ti to zapáčilo
Len tak ďalej
a ja som od prekvapenia nevedela, ci ta stiskat ci bozkat.
inak som na tom pocitovo tak ako ty. Teda vacsinou. Pri niektorych ludoch s tym zase nemam problem a objatie mi prosto pride automaticke a robi mi radost. Taka je pre mna aj Kefara. Asi je to tym, ze clovek pritahuje take spravanie ake vie sam prijimat a ja mam citlive senzory.
Ani, ja už s tým nemám problem niekoho objať, ked stretnem niekoho srdcu blizkeho je pre mna uplne samozrejme objatie a vyjadriť tým moju radosť zo stretnutia .....I ked musim priznať, že v detstve nas k tomu vôbec neviedli, u nas take niečo nebolo, maximalne na narodeniny bozk....naučila ma to až tu, jedna naničmama, v ktorej som stretla spriaznenu dušu, a ked sme sa po predlhom písani konečne stretli, to jej objatie stalo za to!!! ...a ja som sa to naučila od nej, hold, každé priateľstvo nám niečo dáva, od každeho sa môžeme niečo pekne naučiť....želám Vám všetkým pekný vikend a posielam jedno velke
Dotyky,hmmm,od niekoho sú mi totál nepríjemné a od niekoho ich milujem .Mužove dotyky sú mi velmiooo 
príjemné - ked ma stisne tými obrovskými labami tak sa vznášam ...Synčeka si stískam a mojkám pravidelne ...ale vcelku ked tak nad tým rozmýšlam s cudzími ludmi sa nejak ani nedotýkam,ak nerátam teda občasné strety tiel s kolegynkami v práci ...A na čo si ešte spomínam čo mi bolo velmi nepríjemné,tak to boli svokrine dotyky - ale tam mi nesedela ani jej vôna /teda skôr pach/...a ešte ludia ktorí páchnu mi vadia a nedodržiavajú "povinný" odstup od človeka a dobre že mu nehladia na mandle ... 
jejdanenku ja milujem dotyky...objiimam,bozkaavam,hladkaam a caapem kde sa daa... je to pre mna prirodzenee a tusiim aj nejak potrebnee... a u mna ludia s podobnyym postihom majuu naalepku SRDECNYYYYYY
a ti druhi - ako ja? tych ako vnimas?
Eva
urcite nie je zle Evy len tak nejak menej srdecne,mozno placho...neviem presne pomenovat..len niekto kto sa straani dotykov mi pripadaa mozno menej otvorenyy ci prirodzenyy..alebo neviem vysvetlit...
No ja napriklad nemam rada, ak niekomu podam ruku, a on ju len tak vlazne, ovisnute poda mne....proste asi-no ked to musi byt....neviem si pomoct, ale ja sa potom uzavriem a rozhodne uz nie som taka otvorena a drzim si odstup...ivet
stisk ruky si vsimam aj ja. Take "mrtve ryby" robia na mna zly dojem, ale snazim sa nedat tym ovplyvnit, aby som nebola nespravodliva.
Eva
...no ja sa tiez snazim...
ivet
Evka,tak toto ma fakt zaujalo ...dotyky.Ja mám objatia veľmi rada,rada objímam a som rada objímaná.Nemám namysli len intímne objatia - u mňa je to prejavom úprimnej náklonnosti,pre najbližších a pár priateľov. Asi to u mňa súvisí ešte s detstvom... vtedy mi to veľmi chýbalo,tak asi preto. Ale nemám rada také tie strojené prejavy náklonnosti,ako tu písali baby.A súvisí to aj s mojou prácou/vraj mám dobré ruky /A objatie aj očami,pocitovo - empatia. No dnes večer budem o tom ešte dĺĺĺho premýšľať.
No, ja som taka ista. Nemam rada cudzie dotyky. Vyslovene sa im vyhybam a aj tam kde viem, ze sa na mna hned po prichode vrhnu. Natrcim ruku na privitanie a stacilo. Ked to nejde zo mna, ze chcem toho cloveka sama od seba objat, ci objatie priat, neviem sa prekonat.
Nieje objatie ako objatie. Také nútené objatia sú trápne,ako Brežnev na letisku,keď mu prišla vládna návšteva.
Ale také spontánne objatie je niečo krásne.Evka ty len veľa,veľa objímaj tie vaše dievčence,určite sa ti to vráti,veď mnohé vaše zverenkyne,ani nevedia čo je to objatie.
a ak aj vedia, u nas im to chyba...
ale stalo sa mi aj to, ze mi dievca povedalo, nech sa jej nedotykam...Viem, bolo to v rozculeni, ale pri mojom vnimani dotykov to bola riadna pecka medzi oci...
Eva
Teda Evi ťa obdivujem ,musíš mať "dobré nervy" na takéto rôzne reakcie,možno ťa to ale posúva dopredu - a naučíš sa reagovať na situácie ktoré ti život prinesie...
Práve som k niektorým komentárom dala dievčatám ikonku objatie. Myslím ho úprimne. Vyjadruje môj momentálny pocit a potrebu vyjadriť účasť.
.
V reále však neviem, či by som objala.
Málokoho spontánne, úprimne objímam. Len moje deti a môjho manžela, to je jasné
Ináč som dosť nekontaktná. Nedotýkam sa druhých ľudí a neočakávam dotyky od nich. Keď viem, že sa to odo mňa očakáva, urobím to, ale nevychádza to z môjho presvedčenia.
Neviem, iba si domýšľam, prečo to takto cítim.
Badám však na sebe v tomto smere zmenu. U nás v polepšovni. Naše deti objímem okolo pliec, pohladím. Spočiatku ma to stálo veľa premáhania, ale pochopila som, že pre ne je to potrebné. A keď cítim odozvu, keď ten dotyk opätujú, viem, že robím správne. A cítim, že to pomáha aj mne...