Fakt a domnienka

Bežne pozorujem, že mnohí ľudia za nevyvrátiteľné fakty vytrvalo považujú (a aj tak prezentujú) svoje vlastné závery, ktoré sú však v skutočnosti iba čistými domnienkami, myšlienkovými konštrukciami, hypotézami, predstavami, dojmami, vierami, zážitkami... (atď.)

Fakt je však výlučne to, na čom sa zhodnú všetci pozorovatelia danej veci či javu, a dá sa to opakovane overiť. Faktom teda je (napr.):
1.) 2 + 2 = 4,
2.) slnko vychádza na východe a zapadá na západe,
3.) severný pól je na severe a južný pól na juhu,
4.) kocka (alebo hexaéder) je pravidelný šesťsten, trojrozmerné teleso, ktorého steny tvorí šesť rovnakých štvorcov a je špeciálnym prípadom kvádra, ktorého všetky hrany majú rovnakú dĺžku,
5.) obsah štvorca nad preponou pravouhlého trojuholníka sa rovná súčtu obsahov štvorcov nad oboma jeho odvesnami,
6.) v moriach a oceánoch je slaná voda,
7.) Felix Baumgartner 14.10.2012 pri mestečku Roswell v Novom Mexiku zoskočil z výšky 39 km a prežil to.

1.) Môžeme spočítavať dve a dve jablká, dve a dve deti, dve a dve papuče...(a tak ďalej), výsledok bude stále štyri. Je možné, že existuje vesmír, kde tomu tak nie je, no ale my žijeme v tomto.
2.) Keď bude X ľudí pozorovať X východov a západov slnka, zas a znova sa bude diať to isté. Ak bude niekto tvrdiť, že slnko vyšlo na západe, veľmi pravdepodobne bude chyba vo výške jeho intelektu (alebo v jeho ne/vzdelaní), nie v svetových stranách.
3.) Keď zostrojíme X druhov kompasov, všetky ukážu severný pól na severe a južný na juhu. Ak niekto zostrojí kompas, ktorý to bude ukazovať naopak, chyba bude takmer isto v kompase, nie v umiestení pólov.
4.) Keď odmeriame X kociek, všetky budú mať všetkých šesť strán rovnakých a všetky hrany budú rovnako dlhé. Ak niekto vytvorí kocku, ktorá bude mať dve strany väčšie alebo menšie, a teda aj štyri hrany dlhšie či kratšie, už to nebude kocka, ale kváder.
5.) Výpočtu obsahu štvorca nad preponou trojuholníka venoval Pytagoras dosť času a matematicky dokázal, že sa pri všetkých trojuholníkoch rovná súčtu obsahov štvorcov nad odvesnami. Ak niekto vypočíta niečo iné, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou len nevie dobre rátať.
6.) Ak niekto nájde more/oceán so sladkou vodou, v skutočnosti našiel len mimoriadne veľké jazero.
7.) No a môžeme si pozrieť X záznamov zoskoku z stratosféry, spýtať sa X očitých svedkov a aj samotného Félixa. Pravdaže, stále je tu možnosť, že všetky záznamy sú sfalšované a všetci priami účastníci sú dobrí klamári, ale to, že sa zoskok naozaj uskutočnil, je pravdepodobné takmer na 100%.

Sama som svoje príklady faktov spochybnila, pretože každá informácia má nejakú pravdepodobnosť - od 0% do 100%. Aby sme o niečom získali nekonečnú istotu, potrebovali by sme nekonečné množstvo informácií, a to nemáme. Niektoré pravdepodobnosti sú však také nízke alebo vysoké, že ich v praktickom živote považujeme za nemožnosť a fakt.

Hodnoty medzi 0% a 100% však nepatria do jedného vreca. Ak má niečo pravdepodobnosť 95% percent (na jabloni vyrastú jablká) a niečo 4,8% (jablká sa nekonajú, lebo jabloň má nejakú chorobu, alebo čokoľvek iné, čoho dôsledkom je neschopnosť tvorby alebo dozrievania plodov) a niečo 0,2% (na jabloni samé od seba vyrastú hrušky), tak to prvé môžeme smelo označiť za fakt, druhé za málo pravdepodobné a to tretie za nemožnosť.

V bežnom živote je teda za fakt možné označiť informácie, ktoré majú pravdepodobnosť od 90% vyššie.

Domnienka, teda dojem, predstava, hypotéza, zážitok, viera a myšlienková konštrukcia sú (napr.):
1.) náš dom je veľký,
2.) Britney Spears je módna ikona,
3.) je možné vypestovať čierny tulipán,
4.) dovolenka na ostrove Zakynthos je fantastická,
5.) žijeme v skutočnom vesmíre,
6.) ľudia sú pánmi tvorstva,
7.) myslím si, že Jano si myslí, že ja si myslím...

1.) Môj dojem, že náš dom je veľký, obstojí v porovnaní s panelákovým bytom. Ale v porovnaní s Bielym domom je to len taká veľmi skromná chalúpka.
2.) Predstava Britney Spears ako módnej ikony platí pre X ľudí, ale tá istá Britey Spears, oblečená do toho istého oblečenia, môže byť pre X ľudí dokonalým odstrašujúcim príkladom, čo na seba rozhodne nenavliecť.
3.) Pestovatelia mali dlhé storočia hypotézu, že je možné vyšľachtiť čierny tulipán. Nakoniec sa odrodu Queen of the night podarilo vypestovať v Holansku a bežne sú tieto tulipány označované ako čierne. Ale aj keď je farba ich kvetov veľmi tmavá, rozhodne nie je skutočne čierna. Hypotéza teda stále nie je potvrdená.
4.) Moje zážitky z fantastickej dovolenky na Zakynthose platia len pre mňa, zážitky všetkých ostatných ľudí z dovolenky na tom istom ostrove sa líšia od mojich - aj keď trebárs iba v detailoch, ale líšia.
5.) Pamätám si veľmi dobre, v akom úžase som zostala na prednáške Mgr. Vratka Poláka, PhD. (z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave), keď som si vypočula, že nie sme schopní dokázať reálnosť nášho vesmíru; a že je možné, že celý náš vesmír je len vtipnou animáciou v nejakom mimovesmírnom počítači. Všetko okolo nás síce bežne pokladáme za skutočné, ale v skutočnosti je to len naša viera.
6.) Ľudstvo ako celok pracuje s myšlienkovou konštrukciou, že je vyvinuté a rozumné. Ale ak by ľudia skutočne boli pánmi tvorstva, ovládali by prírodu, čo sa rozhodne nedeje. Nedokážeme spoľahlivo zistiť ani to, kedy a kde bude ako silné zemetrasenie, v predpovediach počasia je dôraz na prvom slove. Predpoveď je v podstate tipovanie o pravdepodobnosti. Navyše, ľudia bez prírody neprežijú, ale príroda si bez ľudí poradí hravo.
7.) Navzájom si do hláv nevidíme (čo je fakt), takže ak si JA myslím, že VIEM, čo si Jano myslí (teda som presvedčená, že vidím Janovi do hlavy) a ešte k tomu si myslím, že VIEM, čo si Jano myslí o mojich myšlienkach (teda som presvedčená, že aj Jano vidí do hlavy mne), tak je to myšlienkový konštrukt na druhú a celkom dobrý spôsob, ako si vyrobiť neurózu (rôzneho stupňa).

V bežnom živote je teda možné za domnienku označiť všetky informácie, ktoré majú pravdepodobnosť 10% a menej.

Nuž, zostáva maličkosť - ako zistiť, ktorá informácia má akú pravdepodobnosť.

Pomáha spýtať sa sám seba:
1. Ako TOTO viem?
2. Povedala by TOTO isté aj Mara, Zuza, Jožo?
3. Môžem TOTO nejako otestovať?

O dôsledkoch zamieňania si domnienok za fakty (a naopak) zase niekedy inokedy