Včera večer sme sa vybrali s našim puberťákom do Bratislavy na prednášku o cestovaní v čase. Autom sme krúžili vyše polhodiny po Starom meste a hľadali miesto na zaparkovanie. Nepodarilo sa, tak som nakoniec zaparkovala na chodníku. Vystúpili sme, obhliadli situáciu a zhodnotili, že popri aute je ešte dosť miesta, aby tadiaľ prešiel aj prípadný vozíčkar, či oneskorená mamička s kočiarikom. So želaním, aby nám auto neodtiahli a pri návrate ho našli na tom istom mieste, sme odišli na prednášku.
Stihli sme prísť akurát načas. Klubovňa už bola plná divákov a prednášajúci z Katedry teoretickej fyziky Univerzity Komenského práve všetkých privítal a začal prednášať. O filme.
Teda, ani nie tak o filme samotnom, ako o tom, ako rôzne ho vnímajú rôzni ľudia. Inak ho berie scenárista, inak režisér, inak herec, filmová postava, strihač, premietač, divák, kritik a ešte úplne inak archivár.
Každý z nich vidí niečo iné a vyvodzuje z toho iné závery. Každý z nich má zo svojho pohľadu svoju pravdu. Ani jedna z tých právd pritom nie je o nič horšia či lepšia ako ostatné. Každá z nich je len iná.
Problém je v tom, že divákova pravda je pravdou len dovtedy, kým sa na film pozerá ako divák. Ak sa mu podarí pozerať ako filmová postava, uvidí inú pravdu.
Ak sa bude režisér pokúšať dohodnúť s archivárom a bude pri tom používať svoju režisérsku reč a svoje režisérske vnímanie a snažiť sa postupovať podľa svojej pravdy – nedohodnú sa.
Tento príklad potom prednášajúci použil ako paralelu na to, aby vysvetlil, ako vnímajú časopriestor a pohyb v ňom bežní ľudia, ako filozofi a psychológovia, a ako ho chápu vedci. A znova – ak sa budú pokúšať dohodnúť filozof s vedcom a každý bude používať svoju pravdu, nikam sa nedostanú.
Prednášajúci nakoniec skonštatoval, že momentálne máme tri odpovede na otázku, či je možné cestovanie v čase, pričom záleží na tom, kto odpovedá.
Odpovede znejú:
1. Áno
2. Nie
3. Nevieme
Posledná veta prednášky bola, že potrebujeme vedca, ktorý dokáže obsiahnuť všetky pravdy (scenáristovu, režisérovu, hercovu, pravdu filmovej postavy, strihačovu, premietačovu, divácku pravdu, aj pravdu kritika a archivára), nájde „prienik“ - a tým nájde aj správnu odpoveď.
Nasledovala dlhá a búrlivá diskusia, pričom prenášajúci znova a znova poukazoval na to, kto sa z akej pozície pýta, a sám odpovedal na viackrát a používal pritom rôzne pravdy.
Z prednášky sme obaja odchádzali plní pozitívnych dojmov a nových podnetov. Živo sme debatovali celou cestou k autu a zmĺkli sme až pár metrov pred ním. Presne v momente, keď sme obaja naraz zbadali žltú „papuču“ na ľavom prednom kolese.
Bez jediného slova sme prišli až k autu, zastali a zamyslene hľadeli na „papuču“. Potom náš chalan pokojne predniesol: „No, z nášho pohľadu: nenašli sme miesto, kde by sme mohli zaparkovať podľa pravidiel, tak sme zaparkovali síce nesprávne, ale aspoň čo najviac ohľaduplne. Máme svoju pravdu. Z pohľadu policajta: na chodníku sa nesmie parkovať, jednoznačne ste porušili pravidlá, zaplatíte pokutu! Má svoju pravdu.“
Usmiala som sa a povedala: „Z môjho pohľadu: ak ti tento spôsob vnímania a riešenia problémov vydrží, tak zaplatenie tej pokuty nebudú nadarmo vyhodené peniaze!“
No, náš chalan bol naozaj prednáškou nadšený hneď z viacerých príčin 
.
Pred chvíľou prišiel zo školy a vypočula som si (pre zmenu) jeho dlhú prednášku, ako tému preberal so spolužiakmi. Tak je možné, že sa "posolstvo" posunie zase o kúsok ďalej 
veľmi podnetné. Klobúk dolu geo, že venuješ čas rozvíjaniu myslenia svojho syna takým kreatívnym spôsobom. Dúfam, že v čase, kedy budú moje deti v puberte, na to nezabudnem
Loulou, no, ono to z mojej strany nebol tak celkom nezištný počin 
.
Vlastne to mala byť akcia typu dva v jednom. Ako nadšená čitateľka sci-fi knižiek som sa totiž tešila na tú prednášku rovnako ako náš chalan. Z pozvánky bolo jasné, že aj keď bude prednášať naozajstná kapacita v danom odbore, forma podania bude prijateľná pre širšiu verejnosť.
No a nakoniec sa ukázalo, že prednáška mala oproti pôvodnému zámeru hneď niekoľko ďalších "výstupov". Všetky sa pritom dajú "hodnotiť" z viacerých pohľadov, čím počet "videní" narastá geometrickým radom...
Takže v konečnom dôsledku bola z toho akcia typu veľa v jednom a asi máme so synom o čom debatovať celý víkend .
veď o to lepšie, ulahodila si ešte aj sebe
georgina normálne vám v dobrom závidím...na takú prednášku by som s Filipom hneď a zaraz išla... Ach jáj ten náš zapadákov
Klódik, my sme to tiež nemali tak celkom pod rukou - miesto prednášky je od nášho domu vzdialené niečo cez 30 km. Ale je pravda, že to máme na "miesto ruchu a aktivít rôzneho druhu" podstatne bližšie ako vy.
Myslím si však, že je to zase len o uhle pohľadu. Vy máte vo vašom "zapadákove" zase iné prednosti, ktoré tu nemáme my...
A tak
No, bola si o kus šťastnejšia ako aj pred časom - mňa pre istotu rovno odtiahli.
Ale v súvislosti s parkovaním a uhlom pohľadu mám ešte jednu (tiež odtiahnutím zavŕšenú)skúsenosť - to bolo vo Viedni pred železničnou stanicou, keď sme tam prišli, zaparkovali sme na konci radu áut, vyjma ľavý bok, kde bolo susedné parkujúce auto bolo všade okolo nás kopec miesta, tak sme spokojní odišli. Keď sme sa vrátili,auta nebolo, našla som policajta a ten mi to krásne zdokumentoval, kde bol pes zakopaný - keď odišlo zopár z tých susedov po našej ľavici, stáli sme doslova "uprostred ničoho" a samozrejme totálne mimo nakreslených chlievikov - lenže toto všetko v momente keď sme tam auto nechávali nebolo vidieť.
O uhloch pohľadu by som teda vedela ešte aj všelijaké iné (skrz naskrz praktické z každodenného života) príklady dávať, ale je asi fajn, keď ti aj vedecké kapacity potvrdia, že to čo ty každodenne zažívaš mi riadení toho mikrokozmu zvaného domácnosť má aj vedecké vysvetlenie
Adus, nad tým, že nám auto neodtiahli, som sa zamýšľala v tej chvíli ticha pri aute, a v duchu som sa sama sebe škodoradostne prihovorila: "Chcela si, aby auto zostalo na mieste? Chcela. Nech sa páči!" 
Vedecká kapacita mala viacero trefných poznámok k bežnému životu a vedeckých potvrdení postrehov pozorného "bežného diváka". A všetky boli veľmi zaujímavé .
A opačne - keď sa "bežný divák" pozerá očami vedca, tiež je to pozoruhodné. Najväčší ohlas asi malo, keď nám prednášajúci s jemným úsmevom oznámil, že teoretickí fyzici nevedia dokázať, že náš vesmír je reálny - a nie iba nejaká vtipná animácia v nejakom mimozemskom (vlastne v mimovesmírnom) PC .
dobra tema, geo
v suvislosti s mojou pracou velmi zaujimava. Uhol pohladu dievcata, rodica, pedagoga...
Evi, v podstate sa dá tento princíp použiť úplne všade, kde prichádza k nejakému kontaktu medzi ľuďmi.
Režisérova pravda je iná ako archivárova pravda. A nikdy sa nedohodnú, ak bude režisér tvrdohlavo trvať na tom, že archivár musí fungovať podľa jeho pravdy - a opačne.
Úplne stačí, ak režisér akceptuje, že archivár vidí film z iného uhla. Ešte lepší prístup je, ak sa aspoň pokúsi pozerať jeho očami - a ak sa mu to podarí, uvidí úplne iný film.
Ak bude rovnako postupovať aj archivár, možno nakoniec spoločne uvidia ešte niečo iné... Kto vie?
Každý to vidí inak, po svojom, a nie je na tom nič podivné.
Po včerajšku to mám dokonca aj vedecky odôvodnené .
Jezisi dievcata, ani neviete, ako ste mi pomohli.....
ivet
Ivet 
....a hned zajtra idem riesit! Kym to mam v hlave konecne usporiadane a cerstve.....ivet
Tak toto sa mi páči
prednasal vam p. Krempasky?
Nie, prednášal nám Mgr. Vratko Polák, PhD.
ale inak toto vsetko, o tych X pohladoch a k tomu prisluchajucich X pravdach uz vieme, nie? aj to, ze je prevelmi tazke ich sklbit. ale ked sa clovek snazi ich pochopit, nazriet na vec z pohladu toho druheho, tak sa to ako-mak da. teda, myslim, ze mame sice este daleko od toho, aby prisiel niekto s teoriou, ktora vsetkym ponukne schopnost pochopit vsetkych. ale prezatial taketo nieco clovek dokaze sam v sebe. ked chce. na druhych to neprenesie, ale on sam ten prienik dosiahnut moze - pochopit vsetkych. nie?
...ale inak toto vsetko, o tych X pohladoch a k tomu prisluchajucich X pravdach uz vieme, nie?
Hej, Magic, vieme... Mne len tak pekne pohladilo dušičku, že puzzle krásne zapadajú do seba - veda potvrzuje ezoteriku a opačne... Tie rôzne pohľady nám dokonca pán Polák názorne nakreslil do diagramu.
A iste, keď niekto chce, môže sa aspoň pokúšať pochopiť všetkých ostatných a nie je vylúčené, že sa mu to podarí
Samozrejme, že na prednáške bola reč aj o mnohých ďalších zaujímavých veciach - preberali sa červie diery, paralelné vesmíry, nemeniteľnosť minulosti, slobodná vôľa, terminátori...
Ak by som to mala všetko podrobne popísať, mal by môj príspevok asi kilometer.
K nejakému radikálnemu záveru sa, pochopiteľne, neprišlo. Ale to ani nebolo účelom prednášky. Išlo o to, aby poslucháči získali nové pohľady na mnohé veci - a to vyšlo na 100% .
Genialne anka Mne si dnes uplne trafila "do nôty". Tento týždeň sa mi udialo toooooľko vecí, ktoré dnes vidím ináč ako vtedy a nie sú vôbec náhoda...keď sa pýtaš, odpoveď príde a mne prišli všetky odpovede rekordne rýchlo
...keď sa pýtaš, odpoveď príde...
ivet
syn je vnímavý
takej prednášky by som sa tiež rada zúčastnila, svojho času som rada sledovala na STV reláciu "pod lampou" viackrát tam boli také podobne zaujímavé témy s vedcami
Plamienka, hovorí sa, že malé deti sú ako špongia - všetko do seba vsiaknu. Nuž, náš chalan z toho stavu akosi "zabudol vyrásť"
ja to cele vnimam ako pohladenie duse
TOTO ma TU (i v beznom zivote) tesi . Aj tie zivsie diskusie (kym sa to nezvrhne v "sticovanie") tu, doma, v praci ... Prave to, ze clovek ma moznost sam najst suvislosti, rozdiely, totoznosti.
Som este v praci, mam volnejsie a prave som docitala (taky "light") rozhovor: jezuitu pracujuceho v observatoriu v Arizone, tak som si spomenula na tento clanok .
Geo , Michal
...clovek ma moznost sam najst suvislosti, rozdiely, totoznosti...
Ariesa, myslím si, že toto sa deje, ak sa ten človek pokúša pozerať na "film" inými očami.
Samozrejme, je to možné len vtedy, ak sa ten človek sám rozhodne, že to skúsi. Ak sa rozhodne, že jeho "videnie" a jeho pravda je tá jediná dokonalá, nikto ho nijako nedonúti, aby vyskúšal iné "videnia".
Na tom rozhovore, ktorý si linkla, ma v súvislosti s tu preberanou témou asi najviac zaujalo toto:
Pociťujete nejaké filozofické rozpory pri každodennej spolupráci s vašimi kolegami?
Všeobecne vzaté je medzi astrofyzikmi pomerne málo zarytých antiklerikálov. Všetky prípadné politické či svetonázorové rozdiely pri práci samotnej idú bokom. Len čo sa s kolegom začnem rozprávať o interferometrii a prístrojoch, je charakter rozhovoru určený spoločným zápalom pre vec.
Podľa mňa je úžasné, že ak ľudia chcú, dokážu "odsunúť bokom" to, čo ich "odlišuje" a sústrediť sa na to, čo majú "spoločné". Zdá sa mi to ako hľadanie tých "prienikov", o ktorých som písala vyššie.
No a ešte k otázke, ktorá odznela v článku ako úplne prvá: "Sú veda a náboženstvo dvomi cestami k jedinému cieľu?"
Podľa viacerých zdrojov sa zdá, že áno. Taký záver by bol fascinujúci. No a evokuje mi to budhistické Cesta je cieľ.
mna uputala cast o matematike, takisto - dve cesty, jeden ciel.
matematike, v prirode a anatomii, sme sa totizto venovali na skole. zaroven ako vytvarnicka viem, ze matiku "tvorime" i spontanne* (v kompozicii obrazu sa da najst tolko dokonalej matiky, i v obraze dietata, ktore maluje intuitivne - ak je castejsie vedene k malovaniu snazi sa o harmoniu na obraze a takto robi pokroky v kompozicii ... pomaly sa dostavame k zlatemu rezu a pod.)
*spontanne - pokial ide len o zakladne, stredne vytvarne vzdelanie, samozrejme, ze skusenejsi umelci vedia kompoziciu vykalkulovat
Áno, tých zaujímavých "prienikov" je v tom článku viacej .
Mimochodom, ľudia, ktorí dokážu vidieť "prieniky" medzi jednotlivými vednými odvetviami a takto ich "spájať", sú najoceňovanejšími odborníkmi - a vôbec sa tomu nečudujem. Vynikajúcich matematikov, chemikov, fyzikov, astronómov... atď. je na svete dosť.
Ale takých ľudí, ktorí majú rozsiahle vedomosti v dvoch (a viac) odboroch, pričom zároveň dokážu jednotlivé poznatky analyzovať a syntetizovať - takých je minimum. A takmer vždy sú to nositelia Nobelových cien.
Tak tento komentár mi georgina pohladil dušu.Je to asi dosť mimo obraz, ale takmer si ma rozplakala...
Dá sa povedať pohár je poloprázdny a pohár je dopoly plný, každý má svoj uhol pohľadu.Skvelé, je vidieť, že synátor je po maminke.
Vyvyka, myslím, že rozhodnutie, či pohár vnímam ako poloplný alebo poloprázdny je stále v rámci "videnia" jednej osoby.
Ako príklad:
Ideme spolu na dovolenku a ubytujeme sa v hoteli. Ja v jednej izbe, ty v druhej. Obe máme vo svojich izbách všeličo - skriňu, posteľ, stôl, stoličku, kreslo... Obe stojíme uprostred izby a prezeráme si ju.
Ty sa pomaly otáčaš dokola a postupne si prezeráš všetko: "No, tá skriňa nie je práve najnovšia a najkrajšia, ale je dosť veľká, takže sa mi tam zmestí veľa vecí. Posteľ vyzerá pohodlná a je pekná. Stôl je tak akurát, stolička pri ňom výborná. A tu je kreslo! To sa mi naozaj páči! V ňom sa budú dať krásne večer čítať knižky..."
Ja sa tiež vo svojej izbe začínam točiť, ale ako prvé zbadám starú skriňu. A začnem dumať: "Prečo tu mám takú starú a škaredú skriňu? To je strašné, veď tam keď niečo dám, tak sa pri zatvorení dverí určite rozpadne. S tým treba niečo robiť! Ale čo? Pôjdem na recepciu, aby mi dali druhú izbu? A čo ak tam bude ešte horšia skriňa? Prečo práve ja musím mať takúto skriňu!" A dumám a špekulujem, prípadne sa hnevám a ľutujem a sťažujem.... A vôbec si pritom nevšimnem pohodlnú posteľ a to krásne kreslo...
Ty, keď si poprezeráš svoju izbu, poukladáš veci do skrine, natiahneš sa na posteľ a trochu si oddýchneš, potom pri stole napíšeš pár pohľadníc, vypiješ si džús v tom úžasnom kresle...
A rozhodneš sa ísť pozrieť, ako to vyzerá v mojej izbe.
Zaklopeš na spojovacie dvere, počkáš na moje: "Voľno!", otvoríš dvere a nakukneš: "Ako sa darí?"
A ja začnem: "Strašne! Pozri na tú skriňu! To je jednoducho hrozné!"
A ty: "No, ja mám podobnú, ale je dosť veľká, takže je praktická. A posteľ máš pohodlnú a stôl so stoličkou super, a tvoje kreslo je tuším ešte lepšie ako moje. Ty sa máš!"
"Kreslo? Načo mi je kreslo, keď je skriňa nanič!"
"Ach, nečudujem sa, že sa hneváš, keď vidíš len to, čo sa ti nepáči..."
Izby sú vlastne naše "videnia". Každý sa vo svojej izbe môže rozhodnúť, či bude pozerať iba na "starú skriňu", alebo iba na "pohodlné kreslo", alebo bude brať všetko presne také, aké to je, a užívať si to...
A môžeme sa rozhodnúť, či pôjdeme "na návštevu" do "izby" niekoho iného, a či pritom "uvidíme" "izbu" svojimi očami, alebo očami jej majiteľa...
dobre vysvetlené. Inšpirovala si ma týmto blogom na úvahy už od včera. Ja mám skôr opačný "problém" - väčšinou pri komunikácii s inými sa automaticky nastavím na ich vnímanie sveta. Dosť mi to uberá energiu a Bohužiaľ, väčšinou si to uvedomím, až keď ostanem sama. Kedysi som mala schopnosť ponúknuť aj svoj pohľad, kdesi sa ale stratil. Asi je načase, aby som túto schopnosť znova začala hľadať
Loulou, veď ty dobre vieš, že záleží len na tebe a na tvojom rozhodnutí .
(A máš mail )
Plne s Tebou súhlasím.
....toto je zatial najlepsi komentar, aky som kedy citala na NM!
(Patri pod georginu....)
ivet
Ivet, ďakujem
Geo ja som presvedčená o tom, že ak by ste cestou do hotela stretli niekoho alebo niečo čo by bolo veľmi pozitívne a ty by si bola nadšená, tak by si tu izbu aj skriňu vnímala úplne inak a to treba zobrať tiež do úvahy. Inač vidime veci ak sme nešťastní a ubolení, inak keď sme sa zamilovali, alebo sa cítime skutočne šťastní a vyrovnaní. Najhoršie vidíme veci ak nám niekto ublížil, podrazil - tú bolesť vnímame všade a všetko je ako keby proti nám.
Preto je to stale rovina filozofických úvah.
No čo to mne dalo? - ako veľmi mi chýbajú filozofické stretnutia plné niečoho opojného, aj keď neskôr človek na to príde, že to neviedlo až tak k praktickému životu. No ten čas bol skvelý a ja som šťastná, že som si prešla aj tento kus cesty.
Ďakujem za krásne zamyslenia.
Iste, Margori, každý pesimista je aspoň niekedy aj šťastný - trebárs keď sa zamiluje. A každý optimista si aspoň niekedy zúfa - trebárs keď stratí niekoho naozaj blízkeho. Ale ich "základné nastavenie" oboch časom vráti do ich "mantinelov". Pesimista sa skôr-neskôr začne trápiť, či (napr.) objekt jeho lásky je skutočne ten pravý; a ak aj je, čo ak to nevyjde, lebo...(XY príčin). A optimista zase skôr-neskôr nájde nejaký dôvod, pre ktorý zase bude vidieť svet farebný...
Ide o to, že "základné nastavenie" si človek môže zmeniť. Samozrejme, nedá sa to zvládnuť zo dňa na deň, a nie je to ani jednoduché. Ale je to možné.
A to je podľa mňa prínos takýchto filozofických debát pre praktický život - dávajú príležitosť zastaviť sa, zamyslieť, pokúsiť sa ujasniť si pojmy a dojmy a preusporiadať priority...
To áno v tom úplne súhlasím. Vieš ja som poznala jednú neskutočne uhundranú staršiu paniu. Bolo to hrozné a ja som už nevedela čo s ňou a tak som raz vybuchla povedala jej, prečo je taká zlá ku všetkým, prečo všetkých obviňuje a ona sa zosypala a odrazu v tu chvíľu sa zmenila. ona obviňovala hlavne samu seba, že zle vychovala svojho jediného syna, že si ju vôbec neváži a celá rodina ju zneužíva. Vieš z tej hroznej pesimistky sa odrazu stala príjemná spoločníčka a už videla aj budúcnosť v lepšich farbach.
ja som nechcela povedať že to je o ničom to filozofovanie alebo prednášky, nie práve naopak, dávajú veľmi veľa a taký rozlet, len potom príde odrazu taká rovina, kedy už niet učiteľov ani majstrov a človek musí isť sám. odrazu aj vie že to všetko je obsiahnuté v ňom, len už neverí ani sám sebe a prišiel- teda dospel do štádia že vie, že nič nevie.
Ten čas, kedy som bola určitým spôsobom chránená svojimi duchovnými učiteľmi, bol vlastne veľmi pekný, verila som si oveľa viac, bol to taký oddychový čas pre další vývoj, ktorý zákonite prišiel.
Kiež by sa ľudia zamyšľali aj nad takými vecami a videli tu vec aj z pohľadu iného.
Ja už ako dieťa som rada filozofovala, môj otec bol v tom úžasny a nemal s tým problém. Vedeli sme debatovať dlhé hodiny a on si vážil vždy súpera aj v háklivých témach. Tak samozrejme, že mi to ostalo na celý život. 
Veď ja som to ani nevnímala tak, že berieš filozofovanie ako o ničom .
Aj keď je mi vcelku jasné, že aj takí čitatelia tu sú. A nejakí si zas povedia: "No, Geo zase rieši nesmrteľnosť chrústa, to ma nezaujíma, idem radšej kuk (napr.) do receptov - neviem, čo stvoriť na večeru..." A ešte ďalší si povedia: "Jééj, to je pekné/zaujímavé/nové/iné/podnetné... atď." A ešte ďalší si urobia ešte iný názor/záver/hodnotenie...
To je o tých rôznych pohľadoch 
.
Alebo ešte inak - týmto príspevkom "pozývam" čitateľov do "mojej izby" a oni ju "vidia" buď svojimi očami, alebo skúšajú "pozerať" mojimi, alebo "vidia" moju "izbu" tak, ako ju vidím ja, alebo dokonca "vidia" to, čo som si ja vo svojej "izbe" doteraz nevšimla...
Všetko je možné .
Každý máme svoju cestu, svoj spôsob putovania... A možno naozaj nakoniec aj tak všetci prídeme do toho istého cieľa .
Myslím, že taký rodič, ako si opísala ty svojho otca, je pre dieťa úžasný štart do života . Ty si potom mala ďalších učiteľov, ktorí ťa naučili, čo si potrebovala. A možno si sa dostala do bodu, odkiaľ to už musíš zvládnuť sama...
Už si predsa "veľké dievča" 
Áno Geo, vystihla si to úplne, ale filozofovanie mi ostane na celý život. Vieš koľko krás som si uvedomila pri takom to rozprávaní, že to čo som nechápala odrazu ako hovorím inému už chápem. Je to proste o tom všetkom, náhodach - nenáhodach a tiež spolubesedujúcich, no verím že všetko ma svoj smer aj čas a všetko je zrejme tak ako ma byť.
Som ti vďačná za tento blog, pomohol mi znovu trošku snívať a zamyslieť sa nad tým všetkým. Ráno som mala ťažký sen, veľmi ťažký a to som rada, že aj na taký ťažký sen som bola pripravená tým filozofovaním, lebo to nebol obyčajný sen.
...verím že všetko ma svoj smer aj čas a všetko je zrejme tak ako ma byť...
Presne tomu verím aj ja
Geo, dakujem za besedu. Ani sme si neskočili do vlasov a napriek tomu si ma obohatila o nový pohľad, nové zamyslenia, ako keby som ťa v tej tvojej izbe oveľa viac poznala.
Možno to da aj iným nové pohľady a aj ten smer.
Vieš ty si pre mňa typ človeka, ktorý vie vždy kde čo má hľadať, ma neskutočne veľký prehľad o rôznych veciach a teraz som ťa spoznala aj z tej duchovnej roviny. Vieš ten Božský kľud, ktorý z teba vyžaruje by som aspoň trošičku chcela mať. V praktických veciach máš neskutočný nadhľad a zas v druhej rovine tvoje puntičkárstvo. No a už som pri jadre, čo tým chcem povedať. Pamätaš na diskusiu ktorú som vtedy napísala, chcela som ťa iba spoznať a odvtedy si o veľký kus ďalej. Si vecná, ale už aj ľudská a to si vážim. Dúfam že to nebude niekto brať ako cickanie a mojkanie, ale chcelo sa mi to vyjadriť.
Odrazu si všímam že sa vcíťuješ do iných a predchádzaš tomu, aby sa nezačali prestrelky a to je fajn. 
Margori, ja ďakujem tebe
anka,
mna tato tvoja tema "matozi", odkedy som si ju precitala.
V suvislosti s pracu riesim teraz tiez otazku pohladu. O svojom uhle som presvedcena, ze je dobry, ale "protistrana" takisto a nie je mozne sa stretnut. Pritom ja nie som priamy ucastnik, len pozorovatel a obcasny "sprievodca".
Aj sa chystam o tom popisat, takto to vyznieva dost chaoticky
Eva
Veru popíš, Evka, popíš, lebo pri takomto opise sa "nechytám", vo co go...
Tlieskam tvojmu synovi Geo,prednáška mu dala určite svoje,ale tlieskam aj tebe a tvojmu manželovi,tiež máte svoj podiel na tom,že sa chlapec dokáže pozrieť na to z viacerých uhlov