Priznám sa, že nad nadpisom som sa pousmiala, lebo ja sa so sestrou občas zo srandy pobieme, ako ked sme boli malé .) :_)
nedokážeš sa brániť, vrátiť jej to? 
možno by sa skôr "prebrala" z amoku
Nemyslim si, ze toto je riesenie a uz obzvlast nie ak ide o psychicky problem.
Neviem, či to má aj potvrdené, alebo si to len oni doma myslia.. možno je len výbušná a skúša, dokiaľ môže zájsť... akože, ja by som sa bránila, určite by som sa nenechala byť, aj keby bola chorá.... a ak by mali papier od psychiatra s potrvdením, že je "nebezpečná", tak by sa im ľahšie dalej postupovalo
Zhrniem si to: Na políciu volať nechceš, lebo by Ti neuverili...skúsila si to? Odkiaľ vieš ako by reagovali. Alebo nevolaj, ale rovno podaj trestné oznámenie za ublíženie na zdraví, zabezpeč si potvrdenie od lekára o zdravotnom stave po fyzickom útoku a pokiaľ môžeš, aj svedkov.
So psychiatriou máš pravdu, pokiaľ je svojprávna a nechce sa dať hospitalizovať, nedonúti ju nik...ale čo ambulantná liečba?
Odsťahovať sa nemáš kde...no predsa len existujú podnájmy, alebo by Ťa možno prichýlil niekto z príbuzných napr. svokrovci, starí rodičia a pod.
Alebo môžeš čakať, kým Ti neublíži s trvalými následkami, či nenapadne Tvoje dieťa, prípadne si pokojne nechaj nadávať od rodičov a plač do vankúša alebo ako vyššie radila mnnaaauuu -treskni jej aj Ty jednu a budete si kvit...riešiť to musíš predovšetkým Ty.
P.S. Tiež mám sestru riadnu nerváčku, ktorá keď chytila nervy, vedela mi riadne ublížiť a aj keď sa ma naši zastali, počkala si na mňa s odplatou - teraz v dospelosti sa takmer vôbec nestretávame, ale nemrzí ma to.
Ak sestra nechce ísť k lekárovi a nechať sa liečiť, skúsila by som zavolať políciu. Myslím, že keď povieš, že máš bábätko a bojíš sa, aby mu neublížila, tak prídu. A možno aj sestre docvakne, že prestrelila. Každý si k Tebe dovolí toľko, koľko mu umožníš. Musíš sestre aj rodičom ukázať hranice. Alebo sa odsťahovať.
mňa ešte napadlo, skús napísať do psychologickej poradne. Jednu máš aj tu na nanič mame.
Ja by som radila psychiatra. Navštevujem ho a je mi super. Možno potrebuje nejaké lieky. Ale moja nechcem to hovoriť, že lieky potrebuje určite, to už posúdi postup lekár.
Aj ja som mamu buchla ,ale nie tak veľmi. Aj som kričala, ale beriem lieky a ako aom vyššie uviedla je mi super.
Držím vám palečky!!! 
Neviem ako vazne ti ublizovala. Mozno sa to dalo zniest. Ak raz ublizi tvojmu dietatu, to sa uz zniest nebude dat. Chces cakat, kym sa to stane? Co na to tvoj manzel.
Vsetko sa sa riesit. Ako pisali dievcata hore, ries to, kym nie je neskoro.
Rieš to.
Ak si podľa jej chovania myslíš, že to môže byť psychického pôvodu - nečakaj, kým sa sestre ozaj zhorší stav a niekomu ublíži.
Over si v poradni, ale myslím, že návrh na vyšetrenie psychiatrom môžeš podať aj Ty, ako rodinný príslušník. Mala som takúto osobu v okolí a bol to ozaj problém, ktorý sa len postupne zhoršoval. A polícia nič nezmohla, chodili len riešiť jej trestné oznámenia (na hocikoho, za hocičo...). Až kým nedala návrh na hospitalizáciu rodina. A pozor, mnohí spočiatku vôbec netušili, že je to choroba, lebo pri jej manio-depresii v určitých momentoch (manii) vystupovala ako veľmi komunikatívna, šikovná a rozhľadená žena, bez známok nejakej poruchy a dokonca skôr bola tendencia uveriť jej, pomôcť a pod. Takúto situáciu vedia lieky riešiť.
Ak je to púha zloba, je to horšie. Toto by dospelá žena predsa robiť nemala(!!), takže potom by som asi tiež riešila trestným oznámením, dôkazom o týraní. Bez výčitiek to rieš aj s rodičmi, nech nečakajú, kým sa začne vŕšiť aj na nich. (Aj keď - aj o tomto som presvedčená, že je to určitá porucha osobnosti....)
No, neviem dievčence, ja by som jej asi malého dala popestovať, postrážiť, ale pod takým malým dohľadom, lebo verte, neverte, je to závisť, sestra jej závidí jej vzťah, a bábätko. Áno, je to choroba, ale pokiaľ nie je to važné, myslim, psycho, verte pomôže, ona sa len citi sama, a nevie to inak dať najavo. Ja by som skúsila. No určite je to týmto smerom. Presne neviem, ako by sa dalo pomôcť, ale citim, že tak dajak.
No, ak je tam nejaká psychická porucha, asi by som so svojim dieťaťom takéto pokusy neriskovala.
Poradte mi prosim vas... Zijem s mojimi rodicmi v ich dome, aj s mojim muzom a 3mesacnym synom. Je nam vsetkym dobre, len mam psychicky choru starsiu sestru. Uz niekolko rokov sa to u nej zhorsuje, sama si to ani neuvedomuje. Nema ma rada a niekedy ma take nervove stavy, ze jej prepne, zacne kricat, ruti sa do zahuby a znicoho-nic ma fyzicky napadne. Vezme nejaky predmet, zasne ma nim mlatit, buchnatuje ma, da mi facku, zacne do mna hadzat rozne veci.
CO mam robit? Rodicia to s nou nechcu poriadne riesit, nijako nezakrocia, je to predsa takisto ich dcera, co maju robit? No kazdopadne to beru na lahku vahu. Otec dokonca niekedy aj mne nadava (ako malemu decku), ze preco ju chudatko provokujem.. nepochopim to, toto predsa niesu detske hratky.
Nemozem zavolat policiu, kto by mi uveril, ze "ma bije moja sestra". Nemozem zavolat psychiatriu, nikam by s nimi nesla. Nemozem sa odstahovat, nemam kam. Ale nemozem to ani ignorovat preboha!!.... Bojim sa ako to bude dalej, ked je v amoku, nic nevnima a je schopna vsetkeho, bojim sa ze raz ublizi aj mojemu synovi. Uz v tehotenstve "mu" dost ublizovala.......