reklama

Hodnota ženy v domácnosti

ramzesa , 29. 07. 2009 - 21:41

reklama

Prečo mám pocit, že ženy, ktoré sa rozhodnú byť doma, starať sa o rodinu, o domácnosť... sú spoločnosťou nedocenené? Vidím to takto len ja alebo to tak naozaj je? Prekvapenie


reklama


reklama

fantika, St, 29. 07. 2009 - 22:43

je to tak..a niekedy nielen spolocnostou ale aj vlastnou rodinou...Smútok

ramzesa, Št, 30. 07. 2009 - 08:23

Podľa mňa je to veľmi smutné... Veď pre dieťa je to podľa mňa super, ak príde domov a tam nie je prázdno, ale ho čaká mamka. Pre manžela si myslím,že tiež. Má všetko nachystané, o domácnosť je postarané...
Ja som už piaty rok doma s deťuškami, plánujem ísť pracovať, ale neviem si predstaviť, že budem deti vidieť až pri večeri, potom rýchlo spať a ráno znova do škôlky, školy... Ale stále je vo mne ten pocit z okolia (nemyslím rodinu), že žena, ktorá nepracuje spoločnosti nič nedáva... Smútok
No a nehovoriac o tom, že ak má viac ako dve deti, tak už je úplne hendikepovaná Smútok.

PaBe, Št, 30. 07. 2009 - 11:00

Ja som od narodenia mojich detí tiež viacmenej doma.Som rozvedená,moji blízky pracujú,priateľ tiež,čiže stále si hľadám zamestnanie také,aby som ráno mohla odniesť deti do školy,poobede vybrať z družiny,poodnášať na krúžky,povyberať,môcť sa s nimi učiť a ísť von,zahrať sa,zašportovať.Väčšinou robím 4 hodinky denne,je pravda,že nezarobím nič extra,ale žiadne peniaze mi nevynahradia čas,ktorý môžem venovať deťom.No desím sa predstavy,že by som nedajbože bola v situácii,že by som sa musela zamestnať na smeny,kedy by som bola s deťmi?A ako píše Ramzesa s tým hendikepom-ja si tak pripadám,aj keď mám dve deti.Okolie akoby nechápalo,že ja som takto spokojná a šťastná,že kariéra má čas,že prvoradé sú mi deti a čas a starostlivosť,ktoré im venujem teraz,kým sú malí.Nechcem,aby moje deti sa flákali celé dni po sídlisku,po bránach.Vidím rozdiel medzi mojimi deťmi a deťmi"ulice".Snažím sa ako viem,aby z mojich detí vyrástli dobrý ľudia,so zmyslom pre rodinu,citlivý a chápavý.Nie ako tí,ktorím sa nepáči,že sa o deti starám a neplaším sa za karierou.Vychutnávam si,ako moje deti rastú a to je pre mňa najdôležitejšie.Mám čas navariť,popratať,nakúpiť,pracovať a zároveň mám dosť času na moje deti.Nechcem si v starobe vyčítať,ako málo som bola s deťmi,ako rýchlo dospeli.Len tak,ako je to teraz viem byť šťastná.Slnko

ramzesa, Št, 30. 07. 2009 - 11:05

"Nechcem,aby moje deti sa flákali celé dni po sídlisku,po bránach." ... toho sa ja bojím asi najviac. Predsa keď sme boli malí my, tak to bolo trošku iné. Už 4-ročné deti so staršími, možno 7 - 8 ročnými súrodencami pobehovali po vonku, hrali sme sa na ihrisku, behali po blízkej lúke... Teraz? Mám strach, že 10-ročné dieťa mi pôjde samo zo školy Vyplazený jazyk...

PaBe, Št, 30. 07. 2009 - 11:12

Veď práve.Môj má zajtra 10 a malá v oktobri 8.Ale doteraz chodím väčšinou von s nimi.Na našom peknom sídlisku sa nejak rozmnožili narkomani a bezdomovci.Skoro pri každom ihrisku posedávajú,pijú tescové víno vo fľaške,prípadne posedávajú na bránach a pichajú si drogy.Bojím sa.A do školy?u nás mám ja strach prejsť cez cestu ráno,nieže ešte deti pustiť samé...Toľko áut.Bez semaforu,bez nejakého policajta.A krúžky?V zime sa skoro stmieva a ja sa jednoducho bojím.Smútok

ramzesa, Št, 30. 07. 2009 - 11:17

Ale jasné, ja sa budem tiež báť Vyplazený jazyk. Všade smetie, špaky, ihly som zatiaľ žiadne nevidela,ale ajtak... stále som deťom za zadkom, človek nikdy nevie... A nehovoriac o cudzích ľuďoch, čo sa montujú do všetkého a človek už fakt netuší, či chcú dieťaťu dobre alebo sú nebezpeční Vyplazený jazyk...
Cestu máme pri bloku takú fajnú veľkú, kde chodia aj autobusy, kopa áut, večne zápcha... parkovisko tiež neprehľadné... a ihriská sú úplne z dohľadu Vyplazený jazyk...

PaBe, Št, 30. 07. 2009 - 11:23

No,čo ti poviem.Bola som s malou asi pred dvoma rokmi u nás v tescu.Bola odo mňa meter a pol,ja som vyberala niečo a ona si pozerala blahoželania,pohľadnice a prišla ku mne,že mamka,ale ten chlapec mi hladká vlasy a že aká som pekná.Ja,že aký chlapec,otočím sa a muž,taký slizký a tiež tak slizko prehovoril,že aké krásne dievčatko máte...No som myslela,že ma roztrhne,aj som sa zľakla,vyhnala som ho,že volám sbskára.Srdce mi bilo nehorázne,no a neboj sa potom o decko.Celú cestu z tesca som sa pozerala,či nejde za nami.Ešte teraz mám dosť.A pusti potom decko samé niekam...Vyplazený jazyk

ramzesa, Št, 30. 07. 2009 - 11:48

Veď práve, človek nevie, či to ten dotyčný myslí úprimne alebo ma niečo za ušami Vyplazený jazyk.
Inak moja predstava je tiež nájsť si zamestnanie na čiastočný úväzok. Myslím, že úplne stačí, že manžel chodí domov večer. Keby som aj ja tak dlho pracovala, tak deti ani nevedia, že majú rodičov Smútok.

PaBe, Št, 30. 07. 2009 - 11:54

K tomu chlapovi ešte toľko,že to som videla,že nie je normálny,proste ako na malú pozeral,akým tonom to povedal...Je rozdiel,keď to povedia dôchodcovia v električke a takto,ako to urobil on.Fuj.A to,že si nájdeš zamestnanie na čiastočný určite ľutovať nebudeš.Jasné,že nezarobíš nič extra,ale vždy budeš mať dobrý pocit,že deti vedia,že keď ťa potrebujú,si s nimi.Zlomené srdce

ramzesa, Št, 30. 07. 2009 - 12:16

Len či niekto bude ochotný ma takto zamestnať Vyplazený jazyk. Teraz je klasická pracovná doba málo a nie ešte polovičný úväzok Vyplazený jazyk. Ale určite by to pre mňa bola zlatá stredná cesta Úsmev.

PaBe, Št, 30. 07. 2009 - 13:41

Určite sa niečo také,čo ti bude vyhovovať nájde,aj keď budeš musieť asi dlhšie hľadať.Držím palceSlnko

Anina, Št, 30. 07. 2009 - 13:31

Ahoj, som strasne rada, ze ste takuto temu nacali, ja som doma desiaty rok s troma sarkanmi, od septembra som na volnej nohe, najmensi ide do skolky, ale len na doobedie, takze rozhodne nemozem a ani nechcem pracovat na plny uvazok. Myslim, ze moj muz to ocenuje, ze som doma, deti to ocenia asi az neskor, ked dospeju a budu mat moznost porovnavat, okolie ma nezaujima, dolezite je pre mna moje vlastne presvedcenie, že to co robim a ako to robim, je spravne. Co sa tyka zamestnania, uvidim o par mesiacov ako sa zabehneme v skolke. Su krajiny, kde zamestnavatelia vychadzaju v ustrety pracujucim matkam a bezne su tam skratene uvazky. U nas? Asi by sme museli urobit revoluciu Chichocem sa

PaBe, Št, 30. 07. 2009 - 13:40

Tu by asi ani to nepomohlo.Vyplazený jazyk Chichocem sa

vločka, Št, 30. 07. 2009 - 14:26

a nielen to,že sa starajú o deti, manžela a domácnosť je nedocenené. ak navyše sa takéto ženy rozhodnú doma aj podnikať aby zarobili popri tom kolotoči nejeké to euro, je to ešte horšie. ak náhodou popri svojej práci nestihne navariť, alebo iné veci čo sa od nej očakávajú, hned je ohen na streche. kde mám ponožky a slipy a nevidela si náhodou niekde cvikačky na nehty? čo budeme jesť? dáme si kávičku? no zažili ste to niekedy v opačnom garde? ja chvalabohu s tou kávou ánoChichocem sa Váľam sa od smiechu po podlahe Kvietok

ramzesa, Št, 30. 07. 2009 - 15:00

vločka, zažila niečo podobné... ale aj tak som mala pocit, že si doma šunky váľam... nie od rodiny, ale od okolia... ešte donedávna som bola vysokoškoláčka... 5 aj štvrť roka na materskej a z toho 6 rokov škola. Bola som totál nevyspatá (denné štúdium), v noci škola, cez deň zo začiatku jedno, neskôr dve deti... Ale keď že som nepracovala, tak som si doma šunky váľala. Ešteže moja rodina mala iný názor, nie ako okolie. A podnikať doma si asi ani neviem predstaviť, lepšie povedané viem, ale nechcela by som už zažiť toľko nespať Vyplazený jazyk.
Ale čo je najlepšie tie super názory zvyknú mať ľudia, ktorí vlastné deti nemajú. Nezažiješ, nepochopíš...

PaBe, Št, 30. 07. 2009 - 15:42

Bohužiaľ ja poznám aj ľudí s týmto blbým názorom,čo majú vlastné deti,ale vidina zárobku je pre nich dôležitejšia.A deti sa poflakujú povonku a robia hlúposti.Hlavne,nech sú peniaze...Tí karieristi vidia len peniaze a deti zasypávajú drahými darmi,na sťažnosti na deti reagujú agresívne a arogantne,že predsa to ich decko nemohlo byť...A z detí rastie to,čo vidia u rodičov.A ešte poznám aj také mamičky,čo radšej budú v robote,než s deťmi.Po materskej vyslovene ušli do práce a ešte sú schopné na ulici povedať-ja si v robote od detí oddýchnem,keď ma napadne,čo musím doma robiť všetko...a podobne.Mlčím

ramzesa, Št, 30. 07. 2009 - 15:52

PaBe z toho usudzujem, že v práci je predsa len lepšie Chichocem sa . No aspoň niekomu Vyplazený jazyk. Myslím, že istým spôsobom tá práca je zmena a aj oddych Úsmev. Oddych od stereotypu Úsmev.
Ale aj tak by som tam nechcela sedieť celý deň. Tak od rána do obeda a potom byť doma, keď sa decká vratia zo škôlky a školy.
Chcela by som mať tak tri detičky minimálne a už teraz na mňa všetci pozerajú, či to chcem len doma sedieť a rodiť deti ako cigánka. Ja už fakt nechápem Prekvapenie . Veď ja tiež na nikoho nečumím, že má len jedno dieťa. Smútok

PaBe, Pi, 31. 07. 2009 - 12:03

Ja mám moje dveSlnko Slnko a akurát dnes mi zahlásili,že by chceli súrodenca a ja by som sa tiež tomu zrejme nebránila.A dokonca,našťastie v triedach mojich detí je viacero rodín,čo majú 3-4 deti.Ešte jedno dieťatko by mi určite neuškodilo a nech ľudia zazerajú,ako by sme boli cirkusová atrakcia.Za počet detí sa určite hambiť nikdy nebudem.Môžu sa hambiť tí,čo sa im to nepozdáva.Vyplazený jazyk

magic, Št, 30. 07. 2009 - 16:49

domace prace = neviditelne prace, ktore sa daju zadefinovat jedinou otazkou.
ked ich robis, nikto si to ani nevsimne a vsetci maju jedinu otazku: co si cely den prosim ta robila??? vsak sa tu nic nezmenilo.
ked ich neurobis, tak ten bordel kazdeho nuti k rovnakej otazke: co si vlastne robila cely den???

bettty, Št, 30. 07. 2009 - 18:30

Žena nie je vobec podla mna v domácnosti ocenená. Finančne vobec a od rodiny málokedy. Bolo by super, keby vyhlasili pracu na doma, teda starostlivost o domacnost za plny pracovny uvazok a este by k tomu hodili aj nejaky plat.
Nuž čo idem o tom snívat.

ramzesa, Št, 30. 07. 2009 - 18:43

betty, poďme o tom snívať spolu. Alebo napíšme do snívajte s nami, či modré z neba? Chichocem sa

bettty, Št, 30. 07. 2009 - 18:50

Súhlasím, ty napíš list a ja idem zháňať podpisy na petíciuChichocem sa

ramzesa, Št, 30. 07. 2009 - 19:03

Júj, radšej naopak, ja a napísať list? Mám depku napísať motivačný k žiadosti o zemestnanie Chichocem sa (či ako sa to volá). A nie ešte niekde do vlády, kde by to asi ani nepochopili Chichocem sa aj ak by som to správne napísala Váľam sa od smiechu po podlahe .

bettty, Št, 30. 07. 2009 - 19:08

Neboj dajako by sme to spolu zvládli. Takže píšem list a ty šup šup k susedeVáľam sa od smiechu po podlahe

PaBe, Pi, 31. 07. 2009 - 11:57

Pridávam sa k vášmu snívaniuTlieskam

sisulik, Št, 30. 07. 2009 - 23:53

raz som niekde citala iste statistiky ze zena v domacnosti vykonava denne 2 plne uvazky. a ja s tym fakt suhlasim. ja som doma pat rokov, ale nevedela by som si predstavit...starat sa o deti, manzela, domacnost a vsetko okolo toho a este sa stresovat v praci. mamina mi raz povedala, ked som porodila dcerku, ze ak nebudem musiet ist do prace, radsej nech sa venujem viac detom, pretoze ona za komunizmu po pol roku musela ist naspat do prace a vobec si nas neuzila..len behala hore dole a tie stresy okolo toho...povedala mi, ze takto stratila prilis vela casu, ktore mohla radsej stravit s nami.

svetlana (bez overenia), Pi, 31. 07. 2009 - 00:30

baby, ved budte hrde na svoj sposob zivota !!!!
Vy neriesite karieristky, nedovolte, aby sa vas dotykali reci ludi, co zmyslaju inak ako vy Úsmev

Vierik, Pi, 31. 07. 2009 - 07:12

My máme akúsi vzdialenú rodinu v Kanade; tá žena má už niečo po 40-tke. Vravela mi, že ona nechápe, ako stíhame: KAŽDý jeden deň do roboty, potom na nákupy, behom domov navariť a deťom a mužovi sa venovať! Že toto snáď nemôže byť pravda a nemôže sa takto dať fungovať dlhodobo! Kukali sme na ňu s mamou jak puk: o čom točí, dohroma? Ona že je učiteľkou, robí nanajvýš 3 dni do týždňa - ale to potom cíti na sebe, že je to už veľa (a baby, mám blbý dojem, že aj to bolo na polovičný úväzok - ale presne si to po tých rokoch už nepamätám).

No uznajte sami, nebolo by lepšie mať kopec takých možností zamestnať sa na kratšie? Ako ona napr. v škole. Nemať 1 učiteľku, ktorá ťahá denne 8 a viac vyučovacích hodín (neviem fakt ako to funguje), ale mať 2, za tie isté peniaze? Alebo na podateľniach v rôznych štátnych aj súkromných firmách - spracovávať došlú/odoslanú poštu. Zaeviduješ, poroznášaš. Tá na poobedňajšej poštu zaeviduje a pobalí. Nebude jedna sedieť a robiť to 8 hodín denne, ale dve po štyri, príp. šesť hodín. A hodinu a viac ti zaberie ešte aj cestovanie...

Koľko je takých, ktorým vyhovuje iba doobedie, koľko takých, čo by brali poobedňajšiu smenu. To fakt chceme tak veľa? Ja kebyže mám veľkú firmu, tak pouvažujem o takýchto možnostiach zamestnávať mamičky.

ramzesa, Pi, 31. 07. 2009 - 07:43

Súhlasím a dokonca práca, ktorá sa robí kratšie je efektívnejšia, ako keď ten jeden človek sedí v práci od rána do večera a je na ďalší deň unavený a ide mu to pomalšie Vyplazený jazyk. Predsa len oddych je oddych a čo žena nestihne v domácnosti cez deň doháňa určite večer a tým je ukrátená o oddych.

eva m, Pi, 31. 07. 2009 - 12:41

ked mne sa, dievcata, zda, ze niekedy si tu robotu aj zbytocne prirabame a kvoli zvyku ci predsudkom nedovolime, aby nam niekto tu pracu ulahcil.
Potom sa citime nedocenene, unavene, nepochopene.
Eva Slnko

Polárka (bez overenia), Pi, 31. 07. 2009 - 13:37

Necítim sa nedocenená. Som s malým doma a cítim sa normálne. Nie, ako chudinka domáca puťka. To, že ma tak niekto vidí je jeho problém. A keďže to nie je môj problém a svojich mám tiež požehnane, neriešim cudzie problémy a ani cudzie reči.
Marek vie čo vyžaduje domácnosť, a je patrične vďačný za to čo doma má, a čo doma robím. To si nesmierne vážim. Nie každý muž to dokáže oceniť. Takže toto ocenenie mi je nadmieru postačujúce.

Ak to zhrniem - rada varím, rada sem tam poupratujem, starám sa o drobčeka, o Mareka a páči sa mi to. Necítim sa tým menej hodnotná. Nepotrebujem robiť kariéru. Nemám podobné ambície, a nepotrebujem sa nikomu podobať. Takže v celku som spokojná s tým čo teraz mám. Navzdory pohľadu sveta na ženu na materskej dovolenke Slnko /ktorý teda vôbec neriešim/

dvojcata a ja, Pi, 31. 07. 2009 - 17:30

Dievcata , uprimne vsetkym zavidim ktore mozete byt s detmi doma. Nam to zial nejde, prerabame dom a aj to sme radi ze sme ho vlastne od mami a jej surodencov dostali. Neviem, keby nebolo mojho platu nevyzijeme. Takze mnoho zien podobne tak ako ja nemame na vyber. Do prace jednoducho musime ist. Viem, ze je mozen sa uskromnit, ale ked Vam pada zaklad domu a strecha cochvila tiez, nie je to bohvieco. Dom je stary, treba ho porobit, ale mame. Ak by sme neinvestovali do oprav, ale mali novy, este horsie, lebo hypoteku by nam snad ani nedali. Takze si myslim ze mnoho krat ani tak nejde o prianie zeny a rodiny, ale o nutnost. Ziaden zbytocny luxus ale zabezpecenie byvania Smútok

ramzesa, Pi, 31. 07. 2009 - 21:08

Áno, u nás je to bežný jav (v našom štáte), že z jedného platu sa to proste nedá, určite sa nájdu výnimky, ale nie je ich veľa.
Ja tiež asi budem musieť ísť do práce. Ale... už aj narážky na to, že žena je na rodičovskej dovolenke a má napr. aj tri deti príp. viac, že je proste priživník spoločnosti. Blbo napísané, ale fakt niektoré ženy sú toho názoru Smútok.

dvojcata a ja, So, 01. 08. 2009 - 00:12

Prizivnik spolocnosti, tak to je teda huste, hlavne ked robi neplatenu pracu okolo domacnosti, deti a hrncov Váľam sa od smiechu po podlahe

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama