Hovorí sa, že ...

ja som to chvenie pri srdiecku zazila vcera popoludni, ked sme vsetci styria spracovavali travu co uz bola po kolena aby sme malipekny travnicek aj som navrhla drahemu, ze dat tak kprcov spat a mozeme si uzit romanticku noc na cerstvo pokosenej trave, pod hviezdami, ale ocakavania neboli naplnene hi hi hi ale bolo to krasne, taketo chvilky ma tesia
K tym peniazom, hybu svetom a urcite su take ochranny obal aj nad tymi ostatnymi vecami. Priklad: dens idem na dialyzu, je piatok, keby som nemala auto, musela by som ist sanitkou a ta zvykne aj o dve hodinky ist skor. Tak by som nemohla chodit do prace, ale byt doma, takze opat ziadne peniaze. Krpcom sme kupili bazen este minuly rok, tento rok by sme im chceli kupit do bazenika smyklavku... bude ma hrait pri srdiecku ako sa budu tesenkat, ale aj na ten bazem bolo treba peniazky Asi to ide ruka v ruke. Ja prajem kazdemu cloveku aby mal dostatok, aj penazi na slusny zivot aj lasky an prekrasne chvile
Co sa uznavam je , ze sa vravi, ze zdravie je drahsie ako peniaze

mna osobne potesi kazdy den,ktory prezijem s naplnenim..ked sa stretnem s niekym a nas rozhovor je plodny alebo si precitam nieco co ma dakym sposobom naplni....poznate tie prazdne reci o nicom..ludi co plackaju ako maju malo penazi a vy si letmo obzriete oblecenie a zhodnotite,ze ma na seba dakych tych 20000,-tie negativne reakcie....a blabla..mam rada kazdeho cloveka kotory mi dakym sposobom ostane v srdci...a vzdy ked si na neho spomeniem som o kusok stastnejsia......

kolo kolo mlynskéééé záááááá štyri rýýýýýýnskéééééééé dúfam, že to pochopíte pozitívne

...peniaze nehýbu svetom...
ale bol to super pocit straviť 2hodiny v nákupnom centre s dcerou a vidieť jak sa ohromne teší, že nakupujeme pre ňu.. jak sa vytešovala

áno peniaze hýbu svetom- ale tým materiálnym...duchovným isto nie- ten má svoje vlastné pravidlá...a náš duševný svet je taká zmes oboch týchto svetov... A v poslednom čase sa najviac vytešujem z toho že to dokážem rozlíšiť...

Klodik,
tak to mas dobre... pre mna je nas svet len jeden jediny a delit ho na materialnu a duchovnu sferu je asi take, ako ked nase telo delime na hlavu, trup a koncatiny. Dost to pomoze, ked chceme presnejsie vyjadrit svoje myslienky, ale v skutocnosti jedno bez druheho plnohodnotne fungovat nemoze...

No fungovať to nemôže jedno bez druhého...ale až keď som pochopila, že paralelne existujú akoby viaceré svety, že to nie je nejako nezmyselne zliaté dokopy, tak až vtedy sa mi isté veci vyjasnili...Viac sa mi ozrejmilo fungovanie manželovej rodiny- ktorá je viac zaťažená na "matériu", viac sa mi ozrejmilo prečo niektorí ľudia tak veľmi trpia a cítia sa nepochopení ak sú podľa svojho okolia príliš citliví a pod...Slovíčka sú len slovíčka a ťažko to presne vysvetliť...A možno by som odvážne povedala, žeˇsa to oddeliť dá, ale je jasné, že život sa nedá žiť len v jednom jedinom takomto svete...Človek nájde svoju rovnováhu vtedy keď sa začne vyrovnane pohybovať vo všetkých troch týchto sférach nášho žitia...A za seba môžem povedať že to vyrovnanie sa s tým prišlo pre mňa práve v momente pochopenia toho že sú akoby tri svety-to je také moje laické vysvetlenie...

Napríklad že konečne dokážem rozlíšiť, že môj manžel nie je "zlý" a nevšímavý preto lebo veľa pracuje a klásť si nekonečné otázky prečo toľko pracuje, načo je to dobré, veď sa mu nikto o to neprosil aby pre prácu zanedbával rodinu...Lenže to je matéria, je to muž, má potrebu zabezpečiť rodinu, má potrebu zabezpečiť svojim zamestnancom prácu a stabilný príjem...Lenže ja tiež nie som divná len preto lebo túžim po láske, lebo túžim aby bol s nami viacej, aby ma počúval, aby som mu mohla vyrozprávať aká sa niekedy cítim zranená uprostred sveta "tvrdého biznisu"...Wau a je to super keď to takto dokážem povedať a môj muž to dokáže pochopiť...Moja mama celý život trpela tým, že bola veeeeľmi citlivá a nevedela vnímať, že jestvuje aj svet matérie a potreby vlastniť....a otec ju nikdy nevedel pochopiť, že je taká precitlivelá...bol to kolotoč nepochopenia a bolesti...

mne niekedy stačí aj pohladenie slnka, pohľad do rozkvitnutej záhrady, či niečo fantastické ako dnes, keď mi zavolala kamarátka, s ktorou sme sa dlho nevideli a hovorili sme spolu akoby sme sa nevideli len pár dní...