O tomto sme raz bavili v skole s nasim starym panom profesorom a ten nam vysvetloval, ze z oci nevycitame nic....proste ked si zakryjeme tvar tak, aby nam bolo vidno len oci, nevycitame z nich nijaku emociu, ani klamstvo, vsetky emocie su praca celej mimiky tvare, obocia a tak dalej...
Na druhej strane su oci brana do inych dimenzii, pohladom do oci ineho tvora (moze to byt aj pes, macka, selma...) sa v nas budia nase temne tajomstva alebo najsilnejsie emocie ktore chceme citit- lutost, hnev, strach...
Zajtra pride konecne Radoslav, hodim s nim debatu na tuto temu, vie o tom dost putavo a zaujimavo rozpravat 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To sa prezradí aj sám, že to nie je úprimné alebo pravdivé. Osobne si myslím, že aj oči vedia napovedať o človeku veľa. Aj bez slov je v nich vidieť radosť,milosť,strach aj smútok. A pohľad niekoho je fakt niekedy nepríjemný až pichľavý. Neviem to definovať, ani neviem, prečo sa to tak deje, ale verím tomu, že pohľadom sa dá uberať energia. Či je to niečo nad nami, alebo len v mysliach nás ľudí, ktovie... 
Aj keď je to , ako píšeš nepríjemné, a to na oboch stranách.
- napríklad aj príliš hlasné rozprávanie ...
.
Dva rôzne zážitky z dnešného dňa ma inšpirovali k týmto riadkom – a chcela by som spoznať váš pohľad na pohľad ...
.
, keď čítate večernú rozprávku a vidíte v nich ten úžas
, dychtivosť po poznaní, keď vysvetľujete, odpovedáte na nikdy sa nekončiace otázky a pár rokov neskôr (keď začne kraľovať „veličenstvo puberta“) niečo je to už niečo medzi výsmechom a pohŕdaním 
....
?
?
Prvým bolo popri-raňajkové listovanie v časopise, kde boli (o. i.) zverejnené vždy dva „pohľady“ na jednu róbu a druhým hlas nášho záhradného suseda doliehajúci spoza plota, kombinovaný s mojím nie celkom poslušným „výstrihom“
Akú silu, aké posolstvo má v sebe pohľad?
Dívate sa do očí svojho milovaného a vidíte v nich lásku, dívate sa do tých istých očí, ale to čo vidíte už nie je láska ale jej úplný protipól – až vám ozaj nabehne husia koža a začínate uvažovať, či je na tých slovách z piesne v názve tejto diskusie niečo pravdivé .....
Dívate sa do očí svojej ratolesti
Privádza vás do pomykova pohľad cudzích chlapov, ktorý „nevie nájsť“ vaše oči? Kedy je ten „vyzliekací“ pohľad ešte únosný a robí dobre vášmu egu a kedy je to už neúnosné
Viete sa s niekým ozaj blízkym dorozumievať pohľadom – toto bolo obzvlášť sugestívne opísané napríklad v „Mayovkách“ – ako dieťa ma úplne fascinovalo, ako sa Winnetou a Old Shatterhand dokázali dorozumievať bez toho, aby si vymenili čo i len „uff“ a vždy som túžila po tom, aby som aj ja raz bola niekomu tak blízka ....
Dokážete z pohľadu do očí vyčítať, či vám niekto „klame rovno do očí“
A keď už som dala do titulu ten vražedný pohľad – ako je to s vami a vierou/nevierou v urieknutie (inak je to tak trochu paradox hovoriť o urieknutí ak ide o pohľad – či nie?) ..... Ja sama s ním nemám osobnú skúsenosť, ale verím, že existuje, lebo to zažila moja mamina a veru som aj na kočíku vždy mala niečo červené na odpútanie pohľadu.
Tak poďme spolu hodiť (dúfam, že neškodný) pohľad na tie pohľady .....