Kamaratky - nekamaratky

Ja mám jednu ozajstnú kamarátku,ostatné sú "známe".Aj keď sa stretávame na ihrisku a tak,práve pre taký dôvod,ako si uviedla,také kamarátky nechcem,lebo aj u mňa to už bolo istým spôsobom neunosné.Beriem ich ako "známe",sme "kamarátky",ale odtiaľ -potiaľ,ako sa hovorí.A či využívam?Skôr sa snažím tak,že ak niečo pre mňa niekto urobí,tak sa snažím pomôcť,keď treba dotyčnej osobe.Nech nikto nemá pocit,že ho využívam a nech nemám ja pocit,že som využívaná.Niekedy som nevedela povedať NIE žiadnej kamoške,zožierala som sa a riešila ich problémy,ale uvedomila som si,že to tak ďalej nejde a naučila som sa,ťažko,ale naučila povedať NIE a rešpektujú to.Je to tak lepšie. A ešte-ja som mala jednu kamošku,čo mi pravidelne davala strážiť jej tri deti-no skoro celodenne,potom to bolo-vyber mi už aj malého,keď pôjdeš po svoju,lebo mne sa nechce ísť do škôlky a tak to šlo dookola,stále deti boli u mňa,full servis so stravou a sladkosťami(čo mali moji,tak jasné,že aj oni)no a uznaj,to už nešlo,praskli mi nervy,snažila som sa jej to tak naznačiť,tvárila sa,že nič,tak som sa jej začala vyhýbať a teraz sme na úrovni,že sa stretneme a pokecáme,ale len na ihrisku a deti mi už nevešía na krk.

Minule sme sa so synom rozprávali na tému priateľstvo. A on mi to vysvetlil takto: vieš maminka v triede mám veľa kamarátov, ale to sú takí ktorí niečo síce požičajú a potom na druhý deň hovoria ty mi požičaj tamto, veď aj ja som ti včera požičal.
Ale Paťo to je priateľ on mi niečo čo potrebujem požičia, dá kolkokrát treba a nečaká, že za to niečo bude...a zas keď mu ja s niečím pomôžem, alebo mu niečo dám tak tiež nečakám čo za to bude.
Tá prvá časť bola vysvetlením situácie keď syn potreboval požičať mobil a poslať mi sms- ku zo školy a požičala mu ho kamarátka a keď som sa ho opýtala ako sa jej odvďačil za ochotu tak mi vyvsetlil, že netreba, že on jej zas dá úlohu z matiky opísať a tým je vec vybavená...
Takto akosi to funguje aj u mňa...Kamaráti- požičajú, dajú, pomôžu a ja vrátim tak aby to bolo v rovnováhe...
Priatelia to už je iná káva-zaujímajú sa ako sa mám, zaujímam sa ako sa majú,ale bežnými "kravinkami" sa nezaťažujeme...Priatelia ťahajú z depresií, priatelia sú ochotní aj o polnoci vypočuť si zúfalý plač do telefónu a nečakajú kedy sa im to vráti späť...

Takych som uz mala aj ja par. Asi som dospela a zistila, ze mnohi ma len vyuzivaju a preto som s cistym svedomim urobila triedenie kamaratstiev . Mam tu naj. kamaratku, na ktoru sa mozem kedykolvek obratit s cimkolvek, a je to jedno ci je den alebo noc, a takisto to plati aj prenu. Rozhovory o vsetkom "od varenia az po sex" , a preberanie nasich chlapov je na dennom poriadku. A mame spolocnu kamaratku, ktorej nevesiame vzdy vsetko na nos, lebo vieme ze by to hned vedelo viac ludi. Niezeby to hned vytarala, ale ona sa proste vie nechtiac preriect.

pre mna je tema priatelstva v tychto dnoch dost aktualna.
Mam vela, vela znamych, kamaratov, ale len par priateliek. A tie moje priatelstva su dlhorocne, vacsinou este z detstva. Funguju viac-menej tak, ze ja pocuvam a menej zatazujem svojimi vecami, ale takto mi to vyhovuje.
Mam aj priatelku v praci, je to tiez uz niekolkorocne priatelstvo a prave s nou som sa pohnevala. Kvoli pracovnym veciam, ale jej spravanie voci mne sa ma velmi dotklo. Vytvorila sa teraz medzi nami stena a mne sa akosi nechce ju burat...cakam na impulz z jej strany...alebo ani necakam?...
mischel, som sa ti tu nejak prizivila, sorac
Eva

ja si myslím,že najlepších priateľov máme zo strednej.aspon u mňa je to tak.tieto priateľky mamôžu aj využívať,aj zneužívať,sú to "skorosestry".aj sa pohádame,povieme si,čo si myslíme,aj sa niekoľko hodín nerozprávame,ale potom si odpustíme.a môžeme si povedať naozaj všetko.ostatné "kamarátky" sú na vyplňanie voľných chvíľ,nudy,ale nie na riešenie problémov.so skutočnými kámoškami sa nemusím počuť a vidieť aj dlhšie a vždy viem nadviazať spoločnú rreč.podľa mňa je v tom chémia,tak ako v partnerskom živote.

Nuz mne nikdy nevadilo ked ma kamaratky ´vyuzivali´, ved naco mame priatelov? Ale uplne ma polozilo ked ma moja najlepsia kamaratka zavrhla - a to doslovne ked som jej raz odmietla opatrovat deti, co som dovtedy robila zakazdym ked ma o to poziadala, niekedy som jej dokonca navrhla aby ich u mna nechala, len tak aby sa zabavili s mojjimi. No raz, jediny raz mi to nevyhovovalo a odvtedy sa mi prestala ozyvat a brat telefony a mam dojem ze ma vymazala zo zivota, nnielen z telefonu. Aj take sa stava.

"Nuz mne nikdy nevadilo ked ma kamaratky ´vyuzivali´, ved naco mame priatelov?" Taky tak Mikve.
Ja som jedného času mala pravidlo, že ak niekto čosi odo mňa potreboval, bolo to pre mňa znamenie, že som pre neho priateľ. A zlostilo ma, že určití ľudia odo mňa nič nechcú. Ale bolo to v partii, kde sa bezdôvodne o pomoc nežiada. Fakt len vtedy keď treba.
Potom keď prišli deti a ja som furt potrebovala pomoc, jednoducho som o ňu požiadala. A samozrejme, že aj nie bola odpoveď.

Pomôžem vtedy, keď chcem (väčšinou). Ale nečakám za to protihodnotu. A tak isto kámošom nevraciam ich pomoc, aj keď jej bolo VEĽA. Pripadala by som si ako v obchode. Oni vedia, že sa na mňa môžu obrátiť, ale keď nepotrebujú moju pomoc, príde mi to zbytočné "vracať drevo do lesa". Preto pomoc ktorú som dostala od priateľov "splácam" zase druhým. Iným ľuďom. A príde mi to strašne krásne. To čo som dostala, nevraciam späť, ale dávam ďalej. Druhým. A druhí mi tak isto nemajú čo vracať. Oni to pošlu jednoducho tiež ďalej.

Od Vianoc sa zaoberam myslienkou "kamarati a kamaratky".. Preco ti "menej kamarati" sa zaujimaju o to ako sa mam viac a ti "viac kamarati" sa ozvu coraz menej ci raz za uhorsky rok s tym, ze "mam depku" Vtedy si hovorim, ze keby sme sa poculi pravidelne, mozno by mi dotycne osoby nepisali o depke stylu "som tucna, ale cvicit sa mi nechce a dietu drzat predsa nebudem, nemam pracu, ale ani si ju nehladam.." ked ja tu uz tyzden rozmyslam nad tym kde bude vyrastat moj synovec.. proste.. niekedy sa stane, ze clovek sa "trafi" do blbej situacie, ale ked tu osobu poznate a viete, ze cely jej zivot je len o depkovani a brblani na vsetko bez toho, aby sa vas opytali len na to "ako sa mas?" tak si hovorim "dakujem, neprosim" na kazdodennu psychoanalyzu su skoleni ludia