Keby som si mohla vybrat svoje meno ...

Tak moje vsetky báby sa volali Zuzy! Aj ja som chcela byt Zuza.....moje meno sa mi absolutne nepacilo a ked som mala nejakych desat, vsetkych som nutila, aby ma volali Zuza.....na strednej ma volali IVA a neskor na vyske a v praci mi prischlo IVET a to uz celkom slo.....
Ked som v rodine patrala, koho napadlo pri mojom krste toto skvostne meno, tak mi bolo povedane, ze som sa narodila v casoch popularity Yvety Simonovej -ceskej spevacky,ktora sa pacila mojmu dedkovi .
Teraz ma moja Jarusa novu bábu a dali sme jej meno ZUZA... ktovie preco ,ked Jarusa este nevie hovorit....asi to mame niekde v zadnom mozocku stale zakodovane.....
Hoci dedo- ked Zuza vypadla s kocika zahlasil, ze sme stratili Šáriku-to ani netusim, z akeho mena je to odvodenina, ale normalne ma to oslovilo....Asi Jarusinu babu premenujeme zo Zuzy na Šáriku.... ivet

Ja som sa chcela volať Anna. V 11-tich rokoch som čítala Annu zo zeleného domu a potom aj ďalšie pokračovania. Proste sa mi to potom zapáčilo. Ale aj po čase prešlo.
Neskôr som sa chcela volať aj Laura. Už ani neviem prečo. Nakoniec som si povedala, že tak pomenujem aspoň svoju dcérku. Aj sa stalo. Mladšia sa tak volá.

Fú, toť otázka ...som si myslela, že som Ťa dnes ja inšpirúvala-s tým naschválom no, po pravde, mne sa babské mená moc nepáčia...jedine si spomínam, keď ségra mala zajka, tak sme ju volali Hermína ...keďže moje meno moc nemusím a mala by som si vybrať...hm, možno tak Šárka, Verunka, Verona, Viktória-bóžinku, som sa rozpísala...a že sa mi babské mená nepáčia-alebo, žeby som si nevedela vybrať?

NO, mne hoooooooooodnu chvíľu trvalo, kým som strávila ako volajú môjho drahého takmer všetkci kolegovia a polovica kamarátov.
Že HANA

(malo to nejaký odvodeninový súvis) a počase som si na to zvykla, normálne sa ma bežne pýtali: "Ako sa má Hana?"

Ale zmenil prácu a Hana sa vytráca z nášho života

Ja ako dieťa som si dávala meno buď Dáša alebo Máša
- cítim tu silný vplyv vtedajšej ruskej filmovej tvorby

Ale celkovo som so svojou Katkou spokojná, je po babke, hodí sa mi k priezvisku (si zakladám na iniciálkach KK ) a ... vraj mi "pasuje"

na gympli sme mali profesora, pre ktorého bol každý chlap janíčko a každá baba marienka takže keď zahlásil "marienka poď odpovedať", tak so mnou ani nehlo , pritom spolužiaci sa stále smiali, že vidíš, aspoň teba volá pravým menom

a s tou zámenou sa stretávam aj doma, keď dedo príde, raz som marta, raz zas jana, či drahuška atď. jak kedy pasovalo, ale uňho to už beriem normálne

ako každá chcela som sa aj ja volať ináč, zvyčajne podľa knihy čo som akurát čítala, či filmu čo som pozerala, raz som chcela byť sabína, inokedy sissi...

Ja som so svojim menom ZUZANA spokojna, ale neznasam, ked ma niekto vola ZUZA Na to mam len jednu odpoved - ZUZA je moja papuca !!! Ked som bola mala, chcela som byt Jana alebo Iveta, lebo tieto mena sa nedaju skaredo povedat, na rozdiel od mojho mena a mien ako Luca, Mira, Kata..

Ja som svoje meno Katarina od malicka neznasala. Nie je nic horsie ako KATA. Vzdy som nasim vycitala, ze mne dali meno Kata a sestra je Veronika.Ale zaciatkom 70rokov bolo Katarin, Zuzan, Petrov a pod.ako maku, /moj manzel je tiez Peter/.Ked som sa niekomu predstavovala, bolo mi blbe povedat si Katka, Katarina ma zas nik nevolal-to mi to bolo cudzie a Kata je naozaj strasne.Teraz to uz neriesim, poviem si pekne Katka a je. Manzel ma obcas vola Katarinka, to je celkom fajn. Ale doteraz sa mi to meno nepaci. Pri detoch sme vyberali mena tak, aby sa im nedalo povedat skaredo a tak su Filip a Denis

No, ak sa na o dnes pozriem triezvo, tak som dopadla so svojím menom veeeeľmi dobre - lebo čo viem, tak okrem toho čo mi nakoniec prischlo boli v hre ešte (dámy, nostieľky týchto mien, prosím neberte to osobne) Marta, Eva a Ibolya (a tá mi vraj hrozila najviac, iba pán farár ma tak odmietli pokrstiť, lebo vraj v čase keď som sa narodila sa cirkevným hodnostárom akosi nepozdávali mená podľa kvetín a Ibolya je vlastne maďarská Viola).
Každopádne - minimálne od veku, kedy už nie je dôležité byť ako všetci či ako niekto iný, ale naopak, túžby sa sústreďujú na to vyniknúť niečím netradičným, netypickým - skrátka a dobre od toho veku som svoje meno milovala a hlavne som bojovala neúnavne o jeho pravú podobu - teda s "e" a nie s "a"
Ale mala som aj krízy - vtedy som navrhovala mame, aby sme to Adri jednoducho vynechali, že ja by som radšej bola iba Jana - vtedy mi ani nevadilo, že to vychádza z tej inak tak rozčulujúcej áčkovej verzie môjho mena.
Takže - žiadne iné by som nechcela, som spokojná. Ešťe spokojnejšia budem, keď nikomu nenapadne dať bábovi meno po babičke - ale verím, že moje deti majú dosť fantázie na to, aby si pre svoje deti našli svoje vlastné mená. Toto je len moje

Vy máte aspoň normálne mená, ale ja sa volám Marcela Katastrofálne meno, ale čo už. Prezývku mám "annie" (dostala som ju prvý týždeň na VŠ, keď som počúvala pred posluchárňou Eurytmics - Annie Lenox). Nepamätám sa ako som volala bábiky, skôr som sa hrala s plyšákmi keď som bola malá. Vtedy sa mi veľmi páčilo meno Lujza (netuším odkiaľ som ho nabrala), ale vedela som si vtedy predstaviť, že by som sa tak volala. Manžel sa volá Erik a veľa ľudí keď nevedia ako sa vlastne v skutočnosti volám, tak ma oslovujú "Erika". Niekto tu spomínal, že nemá rád zdrobneniny a mená, ktoré sa dajú povedať škaredo. Som na tom podobne, synovia sa preto volajú: Leonard Erik a Tomáš Alex (aby mali na výber, keď nebudú spokojní zo svojím menom).

môj dvojročný synovec ma volá krásne Zuzinka
Na základnej škole som túžila byť Ingrid alebo Andrea, len nie ZUZA, ako ma chalani s obľubou častovali a ešte aj susedia mali fenku ZUZU, meno im v rodine zostalo, aj vnučku majú Zuzku
keď som čítala v detstve Babičku, chcela som sa volať Hortenzia ako krásna kontesa...

Dospela som do štádia, že nerozdeľujem mená na pekné a menej pekné, každé je niečím zaujímavé a väčšinou sa mi spája s konkrétnou osobou keby som si teraz mala vybrať pre seba meno, veru ani neviem aké...

A ja som sa chcela vždy volať po nejakej hrdinke, niekedy aj po hrdinovi
Jednu dobu som chcela byť Angelika (markíza anjelov), inokedy Marianna ( tá od Robina Hooda)
A dokonca som chcela byť aj samotný Robin
Ale najviac sa mi páčilo Marika. Tak som sa volala niekoľko dní po svojom narodení. Ale keďže toto meno nebolo v kalendári tak ma naši premenovali na Moniku

Mam svoje meno rada, ale nie original Kornélia je meno pre starsiu nemecku panicku , Nela je v pohode....Meno ide z generacie na generaciu, ale uz sa asi zastavi
Mnoho priatelov ma pozna len ako Nelu, uz sa stalo, ze ma ako Kornéliu nespoznali

...ja som Veronika ale od malička ma všetci volajú len Nika maminka občas DOROTKA čo sa veľmi zapáčilo mojej polovičke a nejaký ten čas ma volá(aj celé jeho okolie)už len DOROTKA,DOROTINKA a keď som "zlá"tak DOROTA!!!

ja som svoje meno celé detstvo strašne neznášala som Stanislava po mojej mamine no všetci ma volali Stana a to ma vedelo rozčúliť a keď som sa niekde predstavovala tak Stanislava bolo také divné dlhé neohrabane a nikdy som nevedela ako si mám povedať :) teraz to už neriešim a predstavujem sa Stanka a aj ma tak všetci volajú ale ešte mi niekto povie sem tam aj Stani :) nemala som rada keˇna mňa vždymoja teta kričala Stáňa to bolo strašné keď ešte zdôrazňovala to dlhé áááá :DDD :DDDD

Miška... no, Michaela je dlhé, Miša a Michala ...také hrubé, Mišela a Mišelka som nenávidela hoci v podobe Michelle som si ho istú dobu dokonca písavala Len tam nesmie byť to "a" Inak s predstavovaním je to dodnes na figu- predsa "dobrý, som Miška"... noooo Ale zas svoje meno som priam zbožňovala, keď mi mamina namiesto uspávanky spievala "Michélle ma bell"
A mená? No Erika a Natálka. Neviem prečo. Vždy som túžila byť radšej chalan, nie to zubaté, ušaté, podľa hrnca ostrihané dievča. Kde som teda prišla na takéto mená, netuším
S Nicol som to mala jasné od začiatku Síce "pár dní" bola Nicoll Lenže na matrike nám ju tak nezapísali, tak sme skončili iba pri Nicol Neznášam keď sa jej povie NicolA (síce občas- v krajných medziach to sama používam ) alebo keď jej niekto píše NiKol.

Odmalicka mária, dlho som nereagovala v skolke a skole na maja, majka. A nechcela som uverit, ze sa tak moje meno skracuje. Az kym mi to doma nepotvrdili. Aj tak som maria- neskor som chcela byt, bud anglicky Mary (vyzera to hrozne tvrdo, ale vyslovnost meri je fajn:), alebo spanielsky María. Uz 8 rokov som Ariesa ( ma to iny povod, ale haluz, je to celkom blizke mojmu Maria S.), ale urcite zareagujem aj na mária a maría

Ja by som nemenila... odmalicka ma kazdy volal Kristy a mne sa to paci dodnes. V skole sa mi nepacilo Krista, ale inak som so svojim menom absolutne spokojna.

Ja sa taktiez pridam ze z mojim menom to je katasrtrofa.
Vzdy som sa volala Štefania az ked som jedneho dna dostala obciansky preukaz a vtedy mi povedali ze tam to i na konci nemam a odvtedy som Štefana.
Neznasam to lebo v Nemecku ma volaju Stefána.Esteze ma v Americku volali Stef alebo Stephanie. No a podla toho s kym rozpravam tak kazdy ma vola podla svojho. Len to oficionalne meno mi tu na Slovensku robi problemy lebo aj dnes rano ma u lekara zavolali prosim pan .........vsky
ja sa postavim a vsetcia pozeraju ale mne to uz robi aj srandu.
Ked na mna volakedy mama kricala Štefinooo tak to som uz vedela ze bude nejaka mela .

Ja som s menom spokojna od malička, ja zase nemám rada, ked mi povedia Deniska

...určite si spomínate na film " Ako vytrhnut velrybe stoličku"...tam znovu nájdený otecko oslovuje v jednej scéne mamu svojho syna, Anno.......Myslím, že ta scéne bola v kupelni, kde si ju privinie k sebe, a hovorí...Anno, ale Anno, co to říkáš, vždyť klokani deti nenosej...
To ANNO, bolo v tom čase pre mňa najkrajšie meno na svete!!!
Ináč, som so svojim menom Lucia spokojná
Aj, ked mi v poslednom čase viac ludia hovoria cibula

Ja som so svojím menom spokojná.Aj čo sa píše o nositelkách mien,celkovo vystihuje moju osobnosť.Mená,čo sa mi páčili,som plne využila pri vlastných dcérach a vnučkách.Len dcérka Laura by sa chcela volať Alena,ako ja.Ona sa aj v škole podpisovala Alenka.Učitelia sa ma pýtali,že ako sa vlastne volá.že Laura je škaredé meno,lebo ju prezývajú Larva.Ked som sa jej pýtala,že či sa nechce volať po testinej,tak to ani jedna.Ona sa volá Rozália.Takže takto by som sa volať nechcela.

ja by som sa chcela vlať Veronika, je to pre mna meno, ktoré zosobnuje ženskosť. Neviem prečo, asi preto, že takú jednu poznám. Aj dcere som chcela dať také meno, ale predbehla ma švagriná

Mne sa veľmi páči meno Hanka,alebo Anička.Anna bola moja zlatulinká dobrá babička,moja najlepšia priateľka, s ktorou sa poznám 40 rokov sa tak volá,a Anky,Aničky,a jedna úžasná Aňa sú moje kamarátky,ktoré mám veľmi rada.Je to krásne meno,páči sa mi.A ešte sa mi páči Eliška,ja mám rada také "staré" mená,medzi tými dnešnými,ktoré sú momentálne populárne by som si veru nevybrala.

Sranda,až teraz som si uvedomila,ako ma tie Aničky sprevádzajú životom a koľko veľa ich poznám

No a ja som sa chcela volať hocijako len nie Margita a riešila som ten istý problém pri predstavovaní. Pri Margite som sa červenala ako moriak, Margitka či Gitka mi bolo hlúpe a tak som precedila pomedzi zuby Gita, nenavidela som sa pre svoje meno a teraz sa mi páči, už môžem byť aj Margita ale určite nie Gita, na to som alergická a pením.
No a predstavovala som si ako ma volajú Margarita, potom Margot, Malgoržata po Polsku a Markétka. No a ked som nejaký čas žila v Čechách, tak každý ospevoval aké mám krásne meno a tak škaredo sa predstavujem, že vraj Gita
No pri svojich deťoch som už brala veľký ohľad, aby sa im ich meno páčilo a zatiaľ áno, sú spokojné

ja som sa istý čas chcela volať Kamila, ešte na ZŠ, pre dcérku som chcela meno Vanesa ale muž bol proti že to je meno černošského pôvodu, neviem odkiaľ to zobral, že chce slovenské, a nie zahraničné, tak som potom chcela Mášu ani to sa mu nepáčilo a tak je Daša, to som si už dupla, že slovanské - až teraz som zistila že to je vlastne severské meno - švédskeho pôvodu,

A ja som Kristina. Strasne meno, ked sa vyslovi - Kristína... Neviem si nan zvyknut a zmierit sa s nim, ale to bude asi vekom
Co sa tyka osloveni, vacsinou je to Kika, Kik; Kristina a Kristinka malokedy.
A predstavovanie tiez nie je pre mna pozitivny zazitok - ako sa mam predstavit? Kika? To je detske... Tina nenavidim . V poslednom case sa teda upriamujem k plnej verzii svojho mena, co ako sa mi to nepozdava .

Detom by som dala mena Julia Andromeda, Ariadne, Alexandra (pre chlapca Alex/Alexander) a celkom bez suvisu Jakub Neviem preco, ale pritahuju ma mena na A. A mam rada mytologiu, preto taky "zvlastny" vyber. Ak sa mozem priznat, vzdy si dievca predstavim ako vilu alebo anticku bohynu a chlapca ako hrdinu a gentlemana, a tie mena sa mi k tomuto "idealu" najviac hodia

Katarína sa mi ako dieťaťu zdalo meno príííšerné.
Chcela som byť Andrea ako moja sesternica s ktorou sa podobáme. Paradox je, že ona si asi pred rokom nechala zmeniť meno na Terezu. A ja som ako Katarína náramne spokojná. Zvlášť spojenie s Tigrošovým priezviskom ma napĺňa

ja som Lenka a nikdy sa mi to velmi nepozdavalo,spoluziakom to asi znelo ako zdrobnelina a Lena zase znelo prilis tvrdo,tak ma neoslovovali nijako, a to mi vadilo. tak som vyuzila situaciu ked prisla nova profesorka k nam ucit ked som mala asi 14, a kedze Lenky sme boli tri,dala nam moznost dat si prezyvku. ja som chcela byt Stella a odvtedy aj som vela ludi ani nevie moje naozajstne meno.
uz som sa ale s Lenkou zmierila,a dokonca ked mi moj maly zverenec namaloval obrazok a napisal moje meno ako Lenca (maly Francuz), tak sa mi to zapacilo:) s vyslovnostou LENKA, nie LENČa...