v podstate jediny sposob ako naucit tvoju dceru s otcom vychdzat je naucit ju, ze nenesie zodpovednost za nic, co si kedy urobi alebo neurobi - lebo je dospely clovek a ona dieta. to on ma zodpovednost za nu, nie naopak.
ze citove vydieranie nie je prejav rodicovskej lasky, ale sebectva. hoci inak ju ma otec rad, toto nezvlada, lebo si nevie poradit sam so sebou.
co sa tyka trestneho oznamenia - mozes jemu sukromne kontrovat tym, ze nemas najmensi problem brat na seba zodpovednost za to, co sa stalo, ked sa preukaze, ze sa stalo to, co tvrdi on (napr. ze modrina pochadza od facky chlapa, nie zeny) - citovy manipulator nerad vidi, ked mu korist vyklzne bez strachu, lebo strach obete je to, co mu sposobuje uspokojenie a pocit, ze ovlada situaciu (a teda aj svoj zivot).
a navyse, ze reciprocne ho mozes zazalovat za neplatenie vyzivneho, ak uz ma potrebu sa vlacit po policajtoch a sudoch.
ale faktom je, ze hoci sa bitka ako forma trestu deti v nasej spolocnosti moralne toleruje (pokial nepresahuje iste hranice - definovatelne ako "jedna po zadku" alebo "facka v pravej chvili") - rodic nema pravo po nej siahnut ani v zachvate afektu, ked uz nevie, co dalej. koniec-koncov, ziaden zakon mu to neodobruje. hoci to ani netresta, pokial bitka psychicky alebo fyzicky neohrozuje zdravie dietata (teda u nas sa pre jednu na zadok nejde do vazenia).
tak ako chlap nema pravo udriet hystericku manzelku, co robi doma prisernu scenu, lebo nieco... - moze ho zalovat za napadnutie. ako zena nema pravo udriet manzela, ked ju niecim vytoci do nepricetna... - moze ju zalovat za napadnutie. ani rodicia nemaju pravo udriet dieta a hoci sa traduje, ze lepsia je jedna vychovna v spravnej chvili, ako tisic slov.
to, ze sme sa od minulych generacii nenaucili sposoby, ako zvladat vyhrotene situcie s detmi bez bitky (lebo sa to nerobilo), neznamena, ze mame pravo po nej siahnut (lebo sa to tak vzdy robilo).
to, ze spolocnosti, ktore prehnali ochranu prav dietata tak, ze im deti teraz skacu po hlavach, tak dopadli preto, lebo celoplosne uplatnili zakon bez toho, aby najprv postupne vychovali generacie rodicov, co vedia vychovavat bez bitiek. ponechali teda rodicom minimalne manipulacne pole a minimalne zrucnosti, ako si s tym poradit. preto to zlyhalo.
takze k tomu poslednemu, co sa facky tyka - nie nemala si pravo strelit je ju, aj ked ta islo roztrhnut, ani tvoj manzel. hoci realitou ostava, ze ste jednali podla zauzivanych vzorcov tejto spolocnosti, ktora ine riesenie na taketo situacie zatial nepozna. teda ste jednali ako vela inych rodicov vo vasej situacii.
ahojte. potrebujem niekam napisat a pocut nazor niekoho nezainteresovaného. som 6 rokov rozvedená s muzom s ktorým mám 11 ročnu dceru. A tiez som 2 roky vydatá za druhého manžela s ktorým mám skoro 2 ročnu dcéru. Moj ex manžel sa do dnesného dna nezmieril s tým, že sme s dcérou od neho odisli. Bol to tip, ktorý celé víkendy a večere trávil v krčme, po diskotékach a zakaždým ked som mu povedala že od neho odídem sa vyhrážal ze sa zabije. Preto som s ním aj tolko zila. Bála som sa. Počas rozvodu ale aj do týchto dní mi stále opakuje ze ma raz zničí. Dcéra ho navštevuje pravidelne každé dva týzdne. On na nu uz vyse roka neplatí výzivné, nikdy jej nekupil nič na oblečenie, do školy, za 6 rokov prázdnin ju ani 1 krát nevzal na ihrisko, kupalisko... . On býva s rodičmi, takze o malu sa tam staraju oni. Sama to aj prizná. Učia sa s nou, a on stále niekam chodí. Je velky manipulátor a psychický vydierač.Viem, že dcéru lubi, ale dookola jej to len rozpráva a nijak nedokazuje. Ked dcéra mala náhodou program na víkend a povedala mu, že nepríde, vyčítal jej ze ho uz nelubi a nemusi uz tam viac ani chodit. Lenže ona bola a aj je len dieta, ktoré ma rado oboch rodičov. Preto som nikdy nerobila problém s tým , že by som jej nedovolila za ním ist. Moj terajší manžel je skvelý otec. Naozaj sa svojej "nevlastnej dcére" venuje a stará sa o nu či uz finančne, zdravotne alebo výchovne. Ona si vsak bola velmi dobre vedomá toho, že zastáva názor "nikdy nedat zaucho nevlastnej dcére". Tie, ktoré máte doma pubertálne dieta, viete, že bude skusat, čo vsetko jej bude dovolené. V poslednej dobe bola naozaj neskutočne neporiadna a papulnatá. Mala v škole problém kde jej hrozilo pokarhanie. Hned v škole ako mi to učitelka povedala, som sa najskor od zufalstva nad jej správaním rozplakala a potom som jej dala v škole zaucho. Zial bohu, stála za hydrantom o ten si buchla oko. Samozrejme ze mala modrinku. ja som zrutená sa musela ist poprechádzat a moj manžel zatial tuto situáciu preberal s nou doma. Vyustila az do toho, že po jej vyjadrení "ak sa maminka nevráti nemusím ani zit" jej to zaucho dal. s čim súhlasím pretože sa nám obom pripomenulo správanie jej otca. Malá sa ukludnila, ospravedlnila sa jednému aj druhému za to ako sa chovala. Na druhý den som volala ex. čo nasa dcéra vyviedla a prosila som ho ze musí zaujat aj on uz vychovné stanovisko k jej činom, pretoze u nás to uz vyustilo do toho, ze dostala zaucho od terajšieho manžela. Miesto toho, aby ma podržal bol na mojho manzela podat tresné oznámenie. Dcéru donutil ist s ním k doktorovi aby mal dokaz (i ked tu modrinku ma nestastnou náhodou z mojej facky). Tiez ju vraj vzal na políciu vypovedat. Neviem čo tam bolo, lebo este je u neho. Ja som ju totiz pustila normálne na víkend k nemu, pretože som si vedomá toho, že moj terajší manžel sa vobec zle nezachoval. Ja byť ním, tak to zaucho dostane uz skor. Tiež nemám pocit, že ja ako matka ktorá 11 rokov vychováva dieta nemá právo pri naozaj extrémnych situáciach v afekte dat zaucho vlastnej dcére.i ked som uz dopredu mala od neho (ex) vyhrážne sms o likvidácii mojho manžela nejakým chlapom, ktorému dal 100€ za robotu a Tiez uz pisal aj sms o tom, ze podal trestné oznámenie som ju k nemu pustila. Asi som urobila velku chybu. Ona ho lubi i ked vám povie, že on sa o nu nestará a nikdy by u neho nechcela bývat, ibaze hned dodá "mami, prosím len mu to nehovor, vieš aký je". Teraz sa však dostala do takej situácie, ze bud bude hovorit to, čo vyžaduje od nej jej otec, alebo bude musiet povedat pravdu. A toto ju psychicky zničí. Jedno zaucho nám spôsobilo problémy, na ktoré nezabudneme do konca nášho života. Mám pocit, že som ako matka zlyhala i ked to zaucho si zaslužila.
