kúpim ak mi je clovek sympatický a mám nejaké drobné,tak isto hodím do kasicky,len ak mám..uz prestávam mat pocit viny,ked nedám,lebo jednoducho vzdy sa prispiet nedá..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
kúpim ak mi je clovek sympatický a mám nejaké drobné,tak isto hodím do kasicky,len ak mám..uz prestávam mat pocit viny,ked nedám,lebo jednoducho vzdy sa prispiet nedá..
Keď nemám peniaze jednoducho nedám - veď aj ja musím z niečoho žiť, aj moje dieťa by potešila drobnosť za 2 eurá. Keď cítim, že chcem dať - dám aspoň málo. Neľutujem = neponižujem dotyčného. ![]()
uprimne? Tito "kartickari" ma vytacaju, to je tvrdy biznis. Ja osobne polozim na stol 20e s tym, ze vymenim za ukazku ztp preukazu. Vzdy, vzdy, vzdy velmi rychlo zbalia karticku aj plysacika aj podobne hovadiny a utekaju kade-lahsie. Raz som bola dokonca svedkom zazraku, hluchonemy prehovoril a ospravedlnoval sa, ked ho rozzureny majitel vyhadzoval z baru. Haleluja, hotove Lurdy
.
Ale inak pomaham a myslim si ze viac ako dost. Len neznasam podvodnikov. Lebo potom to ti "poctivi", co naozaj potrebuju pomoc maju tazsie. Vacsina ludi im uz neveri
.
Práve o to ide, už neviem kto je poctivý a kto nie![]()
![]()
výborný nápad, Marge! Ja som kedysi kupovala dosť často (tiež podľa sympatií), ale raz som od jedného nesympatického nekúpila a tiež sa stal zázrak - partner išiel na toaletu a onen "hluchý" chlapec tam veselo telefonoval... Takže som plošne zavrhla všetkých, nehovorím, že je to správne, ale teraz si mi poradila, ako rozlišovať!
Nie vždy a každému sa dá prispieť.Ja obraciam každú mincu viackrát.Obyčajne však obdarujem nejakou hračkou invalidné dieťa.Je to výrobok MM.Peniaze na príspevky nemám.Prispejem ked mi to nedá ale nie zakaždým.Je mi nesmierne lúto týchto ludí.Lenže aj ja mám zťp dieťa a musím sa obracať.Nedokážem behať po ulici a predávať niečo na zbierku pre dcéru.Ponižovalo by ma to,tak radšej žijem skromne a nezviditelnujem sa.
tiez som kedysi, pri kazdodennom dochadzani vlakom do prace v inom meste bola konfrontovana tymito kartickarmi... prispievala som, lebo som chcela...
uz do prace nedochadzam, v meste, i na sidlisku sa nam rozrastli vselijake superhypermarkety, tam uz tiez zvazujem, komu prispejem... z koho aku energiu citim, kto mi je ako sympaticky, tiez podla mojho momentalneho rozpolozenia, ci financneho, ci vnutorneho
a ze ma tetusky s kasickou parkrat okomentovali, ze sa mozem hanbit, ze som neprispela? pouzila som slova kefary, ktore kedysi v takejto debate pouzila :nemozem dnes spasit cely svet {a ak som obzvlast v negativnom rozpolozeni, tak si pytam potvrdenie o zbierke alebo teda nejaky doklad... vacsinou tetusky zmlknu a idu prec...
Lilu, prevýšuje tvoj pocit "viny", že si neprispela "na dobrú vec" alebo to že ťa niekto okafral?
Ak mi je jedno a neriešiš, či ma niekto dobehol a som schopná uniesť aj dodatočný fakt, že nenaloží s peniažkami (a hocičím iným) ako si ja predstavujem, tak darujem. Lebo vtedy cítim, že darovať chcem.
![]()
Kartickari ma riadne vytacaju...je to cisty biznis, ziadna pomoc znevyhodnenym.
Raz som mala take terasove kavickove turne s kamoskami - na roznych miestach v meste ma trikrat otravoval ten isty kartickar, bol na nohach cely den! Musi sa mu to vyplacat - ludia asi davaju. Nuz ja takemuto rozdavaniu penazi cudzim ludom na ulici neholdujem. Ked je taky zdatny ze beha cele dni po meste, nech si najde pracu, ked mu invalidny dochodok nestaci ( ak je vobec ZTP samozrejme).
Pomaham adresne a pomahala som formou dobrovolnickej prace, ziadne platene brigady - vyberanie penazi.
Navyse mi neskutocne vadi, ze ma niekto rusi pri jedle alebo kave s priatelmi a predvadza mi tam svoju stupidnu pantomimu. Som dost silna osobnost na to, aby som sa mu kludne pozrela do oci a nic mu nedala. Nie sme povinni rozdavat svoje peniaze cudzim ludom, ktori si o to povedia odkazom na stole.
Casto mavam stretnutia v kaviarnach a niekedy sa nam v zapale debaty podari uspesne kartickarov odignorovat bez akehokolvek pocitu viny ze sme neprispeli a niekedy si kupime vsetci a vzajomne sa tymito gycovinkami poobdaruvame ku vseobecnej spokojnosti. V aute mam uz troch anjelov, jedneho medveda na kluc a nejaku vilu ci co to je...niekedy to uspesne porozdavam, schovane v dlani za chrbatom: aha co pre teba maaaaam
Podavam to ako uuuzasnu vec a brutaaalne prekvapko
Nerobim si hlavu z toho, kam ten zisk ide, sikovnym patri svet (ako danihelovi)
sikovnym patri svet (ako danihelovi) a sprostým motyka ![]()
....alebo sprostym robota, hovorila nasa chemikarka ![]()
![]()
Už 10 minút rozmýšľam ako začať...
Nie je to prvýkrát, čo k nám prišiel nemý predajca s papierikom. Už som aj kúpila niekedy ceruzky, lebo mi pána bolo ľúto. V posledno čase je veľa ľudí, čo si pýtajú pomoc. Nehovorím, že tie 2 eurá ma zruinujú...ale stále sa nedá niečo kupovať. Najhoršie je, že ak nekúpim nič, mám z toho taký zlý pocit. Ako sa k tomi staviate? Kúpite? Alebo sa tým nezaoberáte?
Minulý týždeň mi prišiel do kancelárie ujko. Nepovedal nič, len mi položil na stôl papierik. Bolo na ňom napísané, že je hluchonemý a ak kúpim od neho niečo, tak mu veľmi pomôžem. Ani som si nestihla nič pozrieť už mu šéf povedal, že nič nekúpime...tak som aj ja pokrútila hlavou, že nie, ďakujem pekne