Nuz Novacka rozmyslala som nad tvojim blogom a nad otazkou ktoru si polozila. Kedy sa modlim? Kazdy den a casto a nielen ked nieco ziadam ale najcastejsie ked dakujem. Zvykla som si podakovat Bohu za kazdu malickost, preto v myslienkach venujem cez den dost vela casu prave slovam vdaky.
A toto si čítala?
http://www.nanicmama.sk/filozoficke-zamyslenia/modlitba-z-knihy-anastaz…
ja sa v duchu modlím každý večer pred spaním, za všetkých drahých zosnulých, a tak. nie, že by som niečo žiadala...
Proste a dostanete...Prosba má význam,vypočuta bude,ak bude na náš osoh.
Trošku by som to opravila :..ak bude na náš osoh, ak nebude proti niekomu alebo ak nebude na úkor niekoho
Ja sa tiež modlím aj ráno aj večer ale počúvala som neskoro večer rádio lumen počúvam tam zprávy ,a jeden kňaz tam rozprával,že keď bol mladý chcel ísť študovať a nebolo mu to umožnené a tak hrával na organe a ráno chodil otvárať kostol a pripraviť všetko na omšu a babkám sa to páčilo. Taký mladý a taký pobožný a začali mu nosiť modlitby k tomu svätému k tomu a zrazu ich mal kopu a myslel si ,že keď sa to nepomodlí bude mať hriech,tak sedával v kostole a modlil a modlil.A povedal keď nastúpil k Saleziánom začal rozmýšľať o modlidbe a prišiel na to,že netreba recitovať modlitby ale rozprávať sa s Bohom svojími slovami a povedal ,že mu to trvalo veľmi dlho kým to pochopil a preto nezáleží koľko sa modlíme ale ako sa modlíme,či len krátko poďakujeme za dobrý deň alebo za to že ráno vidíme vychádzať slnko.Iba toľko ale mne modlitba pomáha .
Pekný večer.
S tymto naozaj suhlasim, skor nez odrecitovat nieco co vieme spamati, poviem si vlastnu modlitbu.
Pristupujme teda s dôverou ku trónu milosti,aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas.
Ano,aj ja sa modlím.Ráno prosím o pomoc do nového dňa a večer ako podakovanie.Nie je to bezduché odriekanie modlitieb,ale ako napísala Heja je to skôr rozhovor s bohom.
ahoj ... kazdy vecer sa modlim len s malym a potom sa este rozpravame. ja ... asi tak ako ty, nemam pravidelnost. no kazdy den si niekolkokrat na Boha spomeniem, pri milej i nemilej skusenosti. a tiez pri zelaniach niecoho pozitivneho alebo ked sa snazim obratit nieco nedobre z coho mam obavy. modlitba je nielen meditacia ale aj sposob zivota. 
Ja veľa ďakujem-keď sa ako rodina máme dobre-alebo len tak normálne, keď nič zlé nevypáli.... (to mi moja babička stále vštepovala-nezabúdať ďakovať-za všetko) A - ak mám nejaký problém, skôr v myšlienkach sa akoby zdôverím, čo ma trápi a - neprosím nič konkrétne, aby sa stalo, nestalo, skôr prosím o trpezlivosť, možno rozvahu, pomoc v tom, aby som sa vedela správne rozhodnúť... silu, aby som vedela byť viac taká......a menej taká......., aby som vedela zvládnuť to alebo ono a sa tak nejak vložím do toho, že v ten správny čas tá pomoc a sila príde. Často si poviem-Bože, urob tak, ako si myslíš, že by bolo pre mňa najlepšie-nechávam to na teba... len mi daj nejaké znamenie-a potom už len sledujem... A zvyčajne tá pomoc, signál, znamenie príde. Vraví sa, že Boh nikomu nenaloží viac, ako je schopný zvládnuť... Často sa mi dejú "malé zázraky", keď už si myslím, že je niečo zlé, stratené, nafigu-a nakoniec sa to vyrieši... Mnohokrát sa na zdanlivé zlá, ktoré sa nám dejú, dívame z dlhodobého hľadiska úplne inak. Takže mám pocit, že moje tajné želania, sny, túžby-aj keď o ne konkrétne neprosím, sa postupne plnia a ja som vo svojom živote spokojná...a že všetko je tak, ako má byť. Ale to som vyslovila prvý a posledný krát takto verejne.
Ja ked mam pocit,že všetko je tak,ako má byť,Pán Boh zdvihne varovný prst(niekto by povedal,že pohroma,alebo boží trest
),ale ja sa to snažím prijať a držať sa pri zemi a prosím o silu to prijať.Nedávam si otázku "prečo?"
Ja sa vlastne modlim cely den ked sa To da nazvat takto.Nejako citim pritomnost Boha vsade okolo seba vsetko co robim cely den vlastne obetujem ,alebo vkladam do jeho ruk.Uz to robim nejak automaticky ani si to neuvedomujem je to sucast mojho zivota.Ked hresim
,tak mam pocit ako niekoho sklamem a je smutny.Mozno to je svedomie ale ma to este nenapadlo analizovat.
Ked sa modlim ruzenec tak sa viem dostat aj do nejakej extazy neviem co to je a neviem ci to je spravne ale neprosim nikdy nic konkretne.Vkladam cely moj den do Bozich ruk s doverou,ze mi ho pomoze prezit ako sa najlepsie da, ako je to pre mna najuzitocnejsie,lebo ma chce nieco naucit alebo upozornit.Vlastne som este takto o tom neuvazovala .Velmi zaujimava tema.
vieš ja som aj za konkrétnu vec prosila a dostala som ju .Vieš a všetko primam akosi automatický či je to dobré alebo zlé a hlavne aby nám dal Pán silu to zvládať
ale niekedy mám červíka v hlave .Tí ktorí neveria a nežijú ako by mali tak sa im darí a vyzerajú šťastný .Ale myslím že je to na povrchu a vo vnútri ich niečo zožiera.Vždy keď mi niekto ublíži si poviem"Pán Boh nie je náhlivý ale pamätlivý a ďalej to nerieším
Milá Heja - Tí ktorí neveria a nežijú ako by mali tak sa im darí a vyzerajú šťastný .Ale myslím že je to na povrchu a vo vnútri ich niečo zožiera.- priznám sa, ja v Boha neverím, zato verím v lásku, život, priateľstvo a kopu iných krásnych vecí. Nerozumiem celkom tomu nežijú ako by mali. Myslíš, že ak neverím v Boha, nežijem ako by som mala? Ako by som mala? Mám krásnu rodinu, manžela, troch synov, mamku, súrodencov, dobré zamestnanie, som spokojná. A nie je to len na povrchu, nič ma vo vnútri nezožiera. Vždy som rešpektovala každého, a je to tak aj teraz, nech má akékoľvek vierovyznanie, či je bez neho. To isté však očakávam aj od iných.
nik to nemoze vediet, ako to prezivas vo vnutri
-verím v lásku, život, priateľstvo a kopu iných krásnych vecí.
Ved aj to je Boh. Mne jeden múdry muž - učiteľ - vysvetlil, že je jedno ako ho nazývame. Boh, univerzum, láska alebo hoc aj veľký tresk . Tiež neverím na prešedivelého deduška na obláčiku, čo všetko sleduje a obdaruváva či trestá. To by som sa pomýlila o pár storočí 
valeri ten príspevok čo som napísala dníčkovej patril tebe bola by som rada aby si si ho prečítala
mne sa pacilo ariesino 'sposob zivota', ja to tiez vnimam len ako nejake nastavenie a uplne najcastejsie pocitujem len vdaku, ze veci su take ake su. alebo doveru, ze budu take ake budu.
ahojte.ked som toto tu zacala citat,az som neverila,ze si citam iba dobre prispevky,ale ukazalo sa,ze aj neveriaci ludia sem napisali.nikto nikoho nemozeme za nic sudit.ked je to veriaci clovek,tak ma pocit,ze ma Bohu dakovat za vsetko,za dobre,zle.Chce ho prosit o vsetko,lebo dufa,ze ho Boh vypocuje.a neveriaci?neviem posudit,lebo som veriaca,ale nemam pocit,ze by nezili ako my veriaci.tiez sa im dari a su stastni.dovolim si vsak tvrdit,ze ja som stastna,ked mam nad sebou Boha a zverim sa mu,prosim ho o milosti,stastie,ked som smutna porozpravam mu vsetko a ,ked ma obdari stastim som mu vdacna.neviem v co veri neveriaci,ale urcite nie v Boha a nevie co ich naplna a komu oni dakuju a tak podobne,ale opakujem nikoho nesudim...HEJA?aj moja mamka toto casto hovori,ze Boh je nie nahlivy ale pamatlivy.To je len moja reakcia,lebo vazne som to pocuvala a pocuvam,len od mamky a je take zvlastne si to precitat tu.celkom ma potesil tento prispevok.dakujem vam a zelam vela Bozieho pozehnania.
dnickova, bez nejakych velkych polemik .... co myslis, pod slovom veriaci ? hlasiaci sa k nejakemu nabozenstvu ?
ja to vnimam tak, ze aj ludia, kt. sa nehlasia k ziadnemu konkretnemu nabozenstvu, mozu pocitovat vdacnost, spriaznenost, stastie, ... ono tie veci su "zrejme" univerzalne, takze su - daju sa citit, nezavisle na tom, kam sa clovek zaradi.
Prosím Boha každé ráno o požehnanie pre začínajúci deň,aby všetko,čo dnes mám a budem robiť bolo na prospech nielen pre mňa naše deti,ale všetkým ľuďom.Ďakovanie pred spaním je v podobnom duchu.
dnícková nepochopila si ma ja nemám nič proti ľudom,ktorý neveria .Nechodia do kostola ani mojí synovia nechodia .Dala som im čo im patrí ,krst,prvé prímanie a birmovku a aj chodili so mnou do kostola pokým mali 18 rokov a teraz nechodia ale nepočula som z úst ani jedneho,že neveria v Boha .A mne neostáva nič len sa modliť za nich .Ja netvrdím že neveriaci ľudia musia byť zlí a nešťastný .Aj moja známa bola šťastná mala všetko ,dve šikovné deti on prácu gener.riaditeľa ona bola na vysokom poste.Každý rok dovolenka, každý mal svoje auto .žili ako v rozprávke po 27 rokoch manželstva sa všetko zmenilo on si našiel 25 ročnú babu ona skončila na psychiatrii.Zrútilo sa im všetko.Ja viem,že to sa môže stať aj veriacemu a preto sa mi zdá to porekadlo o tých mlynoch pravdivé
dnicková prepáč patrilo to valeri zplietla som si príspevky ospravedlňujem sa nepatrilo to tebe ale valeri ešte raz prepáč
Otče mújproč volám do nebe jenom když mne smúla provázi jen tehdy myslím na Tebe.....ale stále,stále,stále mi pomôžeš
ahojte.juj,ale sa to tu pomotalo.uz som zase chcela reagovat na teba Heja.mala som pocit,ze som ta pochopila a reagovala,len na jednu tvoju vetu,tak preco si sa tak rozpisala na moju adresu,xi.ale ok,uz chapem preco.este raz pisem.nikto nikoho nemozeme sudit,ci je to veriaci a ci neveriaci.na sudenie je tu niekto ini,ten hore...ten bude sudit kazdeho...ale dakujem za tento rozhovor tu.je to mile a poucene a pekne a dakujem este raz.
krasna piesen a pravdiva...dakujem,az mam vacsiu radost.dakujem,Heja.
Dnes som bola v kostole a náš pán farár mal krásnu kázeň o láske nie iba medzi mladými ale medzi všetkými ľudmi.Medzi manželmi,medzi rodičmi a deťmi a podobne .A keď sme vychádzali s kostola nás miništranti všetkých obdarovali.Každý dostal čokoládovú napolitánku.Pán farár nás vždy prekvapí.Je to mladý človek .Má iba 28 rokov ale má také kázne že musíš celý týždeň o nich rozmýšlať
Ahote, chcem sa vas spytat na to, kedy a za akych okolnosti sa modlite, kedy prosite Boha, o nieco , za nieco, za niekoho. Aj ti neveriaci sa urcite z casu nacas zastavite a poviete - Pane Boze prosim Ta daj aby...
Ja som veriaca, do kostola nechodievam, len velmi malo, ale pristihla som sa , ze sa modlim, ked nieco ziadam. A zistila som, ze sa za to hanbim. Z roznych dovodov clovek "pozabudne" na modlitbu vecer pred spanim, na podakovanie za cely den, ale uz nezabudne orodovat a prosikat, ked nieco "chce".A ked to nedostane, este je nahnevany (to ako stale pisem o sebe). Niekedy rozmyslam, ci ma vyznam prosit za nieco, co uz je dane, neda sa zmenit, ci ziadat o zazrak, alebo radsej pracovat na tom, aby sme boli schopni to prijat tak ako to je.Alebo vlozit vsetku silu a nadeje do modlitby a prosit a prosit...Ale ked vypocutie neprichadza, kam potom? Takze asi som naspat na zemi - clovece pomoz si, aj panboh ti pomoze. Stara dobra pravda...