Klebety a intrigy

Máš pravdu, vinciffuk, klebety a intrigy sú súčasťou nášho života a čoraz častejšie sa vyskytujú aj v mojom okolí, hlavne v práci. Pôvodne som o tom chcela i ja napísať blog, ale nemala som toľko času. Odkedy som nastúpila do práce sa s tým stretávam denno-denne. Závisť, ohováranie, do očí úsmev a poza chrbát ironický výsmech atď. No čo, musela som sa obrniť a s úsmevom na tvári vydržať a hlavne sa neznížiť k tomu, že to začnem robiť aj ja. Ku každému sa správam slušne a to, že niektorí /prevažne ženy/ sa takto správajú, je ich problém.Samozrejme, ak vidím, že mi niekto chce uškodiť, hneď to riešim, tak , že to poviem. Teraz sa bude u nás prepúšťať, tak situácia sa ešte zhoršuje. Ale snažím sa na to nemyslieť, a myslím pozitívne, ináč by som sa zbláznila, máme dosť vysoký úver. Takže to beriem tak, že som tam len aby som zarobila peniaze a kamarátky si v práci nehľadám.

Neviem Vinci ako tu poradit, mozem ti len povedat moj pohlad na vec.
Intriguje sa samozrejme aj mojom okoli. Ja na take recicky nie som. Ide ti vsak zrejme o to, co robit ked niekto tvori intrigy tykajuce sa teba. Ak som spravne pochopila. Mojim riesenim, ktore v takom pripade pozivam, je ze nic neriesim. Snazim sa zit tak aby som sa mohla kazdemu a za kazdych okolnosti pozriet do oci. A stojim si za vsetkym co kedy poviem alebo urobim. Preto ak sa na mna obrati moj sef ze pocul ze"......." tak sa mu pozriem do oci a poviem mu ze to tak nie je a ak to sa to da, dam mu dokaz a spokojne sa vratim k svojej praci. Nepytam sa kto to povedal, kto ma nieco proti mne, vacsinou to ta osoba aj tak da dostatocne najavo. Moje ego vsak vie zranit malokto a maloco, takze si z toho vela nerobim, ved ma nemoze milovat uplne kazdy. Nie?

Ani nevieš ako táto "úžasná" vlastnosť štve mňa. Už som aj ja raz o tom písala http://www.nanicmama.sk/my-skoro-dokonale/zenska-falos
takúto faloš a intrigy som zažila ja

vinci....ked som robila v kolektivoch nerozoberala som tam nikdy moje osobne problemy /kolegine to vetsinou robili/...doma som mala peklo...ale v robote to ..da sa povedat...ani nevedeli...nechavala som problemy doma...snazila som sa viest reci o nicom...a to doslova...dokonca som dokazala robit aj srandu...myslim...ze som bola oblubena...lebo ked som dosla po nejakom dlhsom volne do roboty...bola som tam velmi milo privitana.....pritom tam bolo intrig az az...hlavne medzi zenami...najradsej som sa motala okolo kolegov...medzi nimi bolo viac srandy....snaz sa chodit s usmevom aj ked to je niekedy tazke...ale nebudes tercom utokov.....zeny dokazu byt bohuzial velmi zle na seba...radi ta vypocuju ked sa im zdoveris...tvaria sa ze s tebou citia...a len co sa otocis...uz to rozoberaju a skodoradostne podavaju dalej....to su tie prave klebetnice...co tiez maju bordel vo svojich zivotoch a potrebuju sa na niekom vyzit....ak ta nieco trapi..naozaj to povedz iba nejakej dovernej kamaratke ktoru dobre poznas a na tych druhych sa vykasli...oni ti nepomozu...takze...najlepsia zbran je usmev..aspon u mna to tak fungovalo...problemy som si riesila sama...dokonca aj moji rodiacia boli soknuti...ked som si dala ziadost o rozvod..oni su tiez tazky pripad....ani v robote nevedeli co doma prezivam...nebolo to na mne poznat....pravdu povediac..bolo mi zle z niektorych kolegin...to boli reci cele dni sa len stazovali ..ohovarali ..poplakali ..no hruza...nikdy som dlho nevydrala v takom kolektive...tak asi tolko....usmev...povedz si ...mam vas na haku ...ked ta rozoberaju...vsak oni sa onedlho zameraju na niekoho ineho....

este nieco....poznas ten vyrok.....zivot je ako javisko..na ktorom musis stat...aj ked ti srdce krvaca..ty musis sa smiat.....ja som sa tymto doslova riadila....a riadim nadalej...pomaha to

Vinci, neber si to tak. Intrigy, klebety a faloš poznám velmi dobre, no našťastie(neviem nájsť vhodnejšie slovo)si ich nepripúšťam-proste mi idú jedným uchom dnu a druhým von. Ak niekto uverí veciam o mne, ktoré nie sú pravdivé(a hlavne si ich neoverí, či som ich povedala, alebo urobila)nie je môj priateľ! A môj život je velmi krátky a krásny(keď si ho vieme urobiť), aby som si ho špatila, ničila... takýmito "priateľmi" a "rozožieraním" svojho vnútra otázkamy prečo a čo by bolo keby. Treba tomu intrigánovi ukázať, že mňa tými jeho rečami nezloží, usmiať sa a alivederči(či ako sa to hovorí )

Ci sa branis a ci nie, stejne dokazu intrigy ublizit, mne skoro znicili vztah... nastastie stara historia... bohuzial je to narodna charakterova crta - co myslite, kto ma prve mesiace tu "vonku" podrazil? nasinec...no comment

No, áno baby,ale ja si myslím,že len to nechať tak nestačí.Nemám na mysli konfrontácie a zapájanie sa.Moja skúsenosť bola taká,že aj keď som sa snažila odolávať s úsmevom,sila tých negatívnych myšlienok a skutkov sa začala odrážať v mojom živote,a fakt to nebola sranda.Potom som sa naučila, a to chvíľu trvalo,vedome si vytvárať ochranný obal,a časom sa to zlepšilo.Tiež sa snažím žiť tak,aby som sa každému mohla pozrieť do očí,ale nedovolím,aby mi niekto vedome,možno aj nevedome ubližoval.

tiež som zažila, našťastie robím skoro v mužskom kolektíve, takže teraz intrigy nepociťujem, aspoň v práci nie, inak okolo seba stále, susedy, známe, aj jaj

Klebety a intrigy - recept ako na ne zrejme dosť záleží aj od povahy človeka. Ak je niekto skôr introvert, tak bude postupovať tak, ako to opisujú mnohé vyššie (chrániť si súkromie). Zo skúsenosti ale viem, že to často klebetnice a závistlivcov vydráždi ešte viac a ak nemajú na niekoho nič, čo by mohli "premieľať", tak si často aj vymyslia - a to môže mať nepekné následky.
Môj osobný prístup je skôr opačný - rozprávam (aj o sebe) veľa a dávam tak takýmto jazyčníkom a jazyčniciam (priam by som povedala papparazzom, až na to, že ja nie som celebrita) dostatok materiálu na rozoberanie (a nemusí byť vždy celkom "odrážajúci skutočnosť", hlavne, že je). Moja zásada voči takýmto ľuďom je "odpovedz na otázku prv, než ti ju stihnú položiť". Výhodou je o.i aj to, že často sa potom sama dobre bavím na tom, kam a do akej podoby sa sformujú infošky, ktoré som vypustila do sveta.
Stalo sa mi kedysi dávno: mužova dcéra z 1. manželstva k nám chodievala každý druhý týždeň na weekend - keď odišla do USA, samozrejme, že ju nebolo "vidieť". Jedna taká klebetnica u nás na ulici sa pýtala mojej bezprostrednej susedy (obe to boli také babky 80), či nevie, čo sa stalo, či som ju začala odmietať alebo nejaké podobné "katastrofické scenáre", tak obľúbené u takýchto ľudí. Susedka nemala ani potuchy, ale chcela mať pokoj, tak tresla len tak od pása - odsťahovala sa do Ameriky. Všetko toto mi vykladala na ulici a druhá suseda klebetnica stála tiež vonku - cca o 4 domy Ďalej. Ja som prepukla do šialeného smiechu (pochopiteľne) - tá klebetnica si hneď myslela, že to sa iste na nej smejeme, lebo keď som susedke povedala, že ona vlastne trafila klinec po hlavičke, tak sa začal smiať na plné kolo aj ona! My sme sa bavili - a klebetnica mala nervy - tak sa jedná s takýmito ľuďmi!

Adus poznám horšie klebetnice a intrigánky-toto je len slabý odvar. Keby si vedela, čo si tí "naši známi vedeli povymýšlať, tak by Ti sánka spadla A ver, že u nich toto vysvetlovanie(rodinná skúsenosť)malo efekt taký, že ich to vydráždilo ešte viac. Čím viac sa vysvetlovalo, tým to bolo horšie. Tak sme sa na to vykašlali a vykašlali sa čuduj sa svete na to aj oni. Po čase nám dali za pravdu aj tí, čo ich počúvali. Tak odvtedy jedným uchom dnu a druhým von A ako písala Polárka naozaj to chce čas-dokonca "dotknutá" osoba, čo si myslela, že ja som na vine... prišla za nejaký čas a ospravedlnila sa mi, že počúvala také kozy

Ahoj vinci,
neviem či ti poradím,ale mám taký jeden zážitok...ja som v podstate veľký kľuďas,len tak ma hocčo nerozhádže.Robila som v čisto ženskom kolektíve,bolo nás tam asi 6 veľmi dobrých kolegýň,všetky sme si dobre rozumeli,pomáhali sme si aj v práci aj v súkromí.Dokonca sme to dotiahli až tak,že aj naši manželia sa začali kamarátiť-a trvá to dodnes,hoci na tom mieste už ani jedna z nás nepracuje.Jediná,komu toto všetko pilo krv,bola naša riaditeľka-ako sme sa vtedy smiali-nezapadla do kolektívu .Tá také klebety a intrigy vymýšľala,že my sme každé ráno šli do práce s tým,že už po ceste sme sa "tešili"čo nám zase pripravila.Jeden večer prišla k nám domov jedna kolegynka,a medzi rečou som sa niečo o sebe dozvedela,čo ma teda tááák vytočilo,že som kolegynku naložila do auta a hybááj rovno k našej milej pani riaditeľke-o 21h.večer.Nech mi to pred ňou povie do očí!Taká zostala zarazená,že neviem ako spala do rána,lebo na druhý deň ani neprišla do práce...A bol od vtedy pokoj,naozaj.
Ináč ja klebety prehliadam,niekedy sa zasmejem nad ľudskou hlúposťou,ale skutočne si ani nič z toho nezapamätám.Nikomu nič nevysvetľujem a neriešim kým to nie je životu nebezbečné

Mila vincifuk,

naozaj to zalezi od cloveka a jeho povahy ako naraba s klebetami, vsade ju stretnes v dobrom aj zlom kolektive, ale najdolezitejsie je nebrat vsetko vazne, lebo ked ti niekto prerozprava pribeh uz je to inak ako bolo v orginale. Ja pustam klebety jednym dnu a druhym von, nie som urazliva a je mi jedno kto co hovori o mne. Kto ma pozna vie aka som a kto nieco hovori, aj tak je len chvilu hviezda. Naozaj si z toho nerob tazku hlavu, lebo ta to prevalcuje a zacnes byt paranoidna. Moja byvala kolegyna dost zle dopadla, nikto sa nakoniec s nou nebavil, lebo uz pri najmensom sepote sa dozadovala pravdy, aj ked o nej sa nebavilo. Ver si a kasli na okolie. Vsetko naj.......

Nuž naozaj zaujímavá téma a každy s ňou má skúsenost. Ale tak ma napáda, čo tie klebetnice? - oni potom musia mať radosť ked ich niekto ohovára. No neviem, ale mne zo života urobili peklo a skončil sa aj vzťah. Naozaj to skončí nakoniec tak, že ten kto tu falošnú informáciu dostal, verí že je to klam, ale predsa len ak sa niečo udeje, hned začne rozmyšľať, - no, ale čo ak to bola pravda a to klebetiaci dosiahnuť. Zasiať semienko sváru. Patrím už medzi tých, ktoré hovoria, že ich to netrápi, no ruku na srdce, každého to trápi, môže sa obrniť rôznými obalmi, aj tak to nechápe. Je to zrejme niečo, čo sa ťahá z nejakej minulosti. A ešte niečo, nejde o národnú charakteristiku, lebo raz bolo niekde písané, že aj v kmeňoch, ktoré žiju úplne izolovane sa tento jav nachádza a verte, že je prítomné všade. Ja by som povedala nízke sebavedomie klebetiaceho a takto je zaujímavý a možno ma z toho ešte aj výhody. Každy si väčšinou rád poklebetí, len tak, ale to je o tom, že si nevymyšľam o niekom veci, ktoré nie sú. Ja nemám rada to ked mi niekto začne hovoriť, povedala by som ti niečo, ale nesmieš jej to povedať. Odpoviem, nechcem to vedieť. Vždy je to také zvláštné...ale vieš týka sa to teba a rôzne iné náražky. Sú zaskočení mojou odpovedou. Držim sa hesla, čo neviem tak má netrápi. Možno som ti nepomohla, ale v tomto sa pomôcť nedá.

V bývalej robote to bolo vážne psycho a to som robila v podstate so samými mužmi, ale bola to veľká firma a klebety putovali kade-tade.

Teraz sme menší zmiešaný kolektív a klebetí sa dosť, ale to skôr sranduje a občas to vypáli tak, že niekto vtip obráti na nejakú intrigu, ale pohodička.

Ľudia sú čudní. Ohováranie a donášanie sú veci, čo proste nepochopím.

Vinci, ja tiež praktizujem to, že klebety neriešim, a ked nahodou o sebe počujem nepravdu, pomyslim si len, že ten dotyčny s tým bude žit, že klebeti a nie ja. Po rozvode sa mi stalo, že v práci sa jedna kolegyna na mna stále tak čudne divala, (viem,že aj jej dcera mala problemy v manželstve..)tak jej vravim: počuj, opytaj sa ma už konečne čo chceš vediet, aby si to nemusela preberat s cudzimi ludmi.Tá tak vyskočila...Povedala som jej čo chcela vediet. Musíš mat velmi zlu skusenost s tymto,ked ta to tak trápi. Asi ide aj o povahu, ja som dost kludny človek na veci "tohto" typu- intrigy a klebety. Mna skor rozhodia omrvinky na stole

neviem,ja si myslim,ze kazdy rad nieco prekruti a povie...a myslim,si ze aj ja..nebudem sa hrat ze nie...ale ked uz niekdo zacne ozaj s takymi vecmi,tak ma ide rozdrapit...a vybuchnem..dlho odolavam poviem si ze necham ich tak a nebudem to riesit,ale je to zo dna na den viac a viac..a nestaci,ked len idem okolo a zasmejem sa,pretoze neznasam falos takze ani taka nedokazem byt,nedokazem sa niekomu pozriet do oci a zacat ho zdravit a usmievat sa na neho..to su u mna ludia falosny a neverim uz momentalne celemu mojmu okoliu...kazdy len usmev na tvary a falos,nenavidim to a robia to nie len cudzi ludia ale aj ludia s ktorimy som den co den v kontakte a hraju sa na mojich naj.JA UZ NEVIEM KOMU VERIT A KOMU NIE..ZENY SU ZLE...A ZAVIDIA ESTE AJ CHOROBU...