A čo na ohováranie hovorí vedúci? Vyčítal Ti na základe klebety, že si niečo neurobila alebo zle urobila? Pokiaľ je vedúci spokojný s Tvojou robotou, tak Ti ostatné "slepice" môžu byť ukradnuté. Určite nezačni ohovárať ako ony, čas sa dá využiť aj príjemnejšie. Najlepšie je ignorovať. Pokiaľ majú obecenstvo a vidia, že Teba to rozhodí, tak v ohováraní budú pokračovať.
No ja presne viem, čo zažívaš, tiež som niekoľkokrát pracovala v čisto ženskom kolektíve a musím jednoznačne povedať...nechcem viac zažiť. Kedysi, keď mi manžel popisoval konanie väčšiny "ženských" v jeho robote, bránilo som nežnejšie pokolenie všetkými možnými argumentami, kým som na vlastnej koži nezakúsila pravdu.
Je ťažké v takomto prípade splynúť s davom a proti "ženskej podlosti", keď majú potrebu kydať na inú, aby zakryli svoje nedostatky, nevyzreješ. Ja som v týchto prípadoch hľadala únik tam, kde sa neohováralo, kde sa pokecalo o "bežných veciach" /našťastie sa nájdu aj takéto svetlé výnimky/ a zvyšok som púšťala jedným uchom dnu, druhým von...
A na druhej strane na mňa zabrala ešte aj rada jednej psychologičky: "Do práce sa chodí pracovať a nie kamarátiť sa... 
", keď bolo najťažšie, spomenula som si na túto vetu a kašľala na "prízemné" reči kohokoľvek, veď pokiaľ sa nadriadení nesťažovali... 
tiež som kedysi pracovala v čisto ženskom kolektíve, a povedala som si - nikdy viac, nikdy ma nezaujímali ohováračky, tak som sa pomaly nemala ani s kým baviť. Ale odišla som odtial. Odvtedy som v čisto ženskom kolektíve nepracovala, väčšinou v zmiešanom alebo v mužskom. Ale poviem vám, že raz som bola v čisto mužskom - kolektív od 20-28 rokov ale toľko závisti a neprajnosti som ešte nezažila. Ohováračky poza chrbát, neprajnosť, zamlčovanie prac. vecí, ale možno to bolo tým, že baby predomnou si robili svoju robotu a potom s nimi klábosili o ničom a ja som mala záujem sa vypracovať na viac ako iba sekretárku a predpokladám že sa cítili ohrození. Tak som odtiaľ odišla. Inde nemali s mojou aktivitou žiadne problémy. Teraz pracujem v malej firme, každý má svoju robotu - každý je odborníkom na to svoje, a tu nikto nikomu nič nezávidí.
Podobné sa stalo v mojej bývalej praci,dve kolegyne sa nezniesli a furt chodili jedna na druhú žalovať 
Nakoniec sa vedúci nahneval a povedal obom že este raz bude čo i len z diaľky počuť že na seba kydajú,letia obidve bez pardonu a zabralo,odvtedy bol pokoj 
Veľmi ťažká situácia a máš to veľmi ťažké. Na jednej strane práca a peniažky, ktoré sú dôležité a na druhej tieto boje, niekedy úplne zbytočné sú vyčerpávajúce.
Podľa mňa musíš byť len trpezlivá, veľmi, veľmi trpezlivá, rob si svoju prácu ako najlepšie vieš, ak Ťa niekto napadne tak sa bráň, slušne a trvaj na svojom. Rada, že to čo robia druhí rob aj Ty je hlúpa. nakoniec by sa Ti to vypomstilo a obrátilo proti Tebe.
Ja som zažila niečo veľmi podobné a bojovala som, veľmi, veľmi, veľmi, nakoniec som odišla, lebo sa to nedalo vydržať a jednoducho nebola cesta.
Ale stalo sa mi niečo oveľa lepšie.
Držím Ti palce a stále hľadaj aj iné možnosti.
Nezávidím ti , ale určite by som sa neznížila k tomu , aby som sa správala tak ako ony. Vieš, ja si myslím, že ak je vedúci muž a je normálny, tak si nebude myslieť neviem čo o tebe, ale skôr o nich. Veď tým ako ohovárajú strapňujú samé seba. Ty sa snaž robiť ako najlepšie vieš a tie reči si jednoducho nevšímaj. Ak by si ťa vedúci zavolal, že by si mala s tým problém, tak vtedy mu popravde povedz ako to u vás je a že ti to je nepríjemné a nevieš ako sa proti tomu brániť..
Ale ak by si ťa on sám nevolal, tak nič nerieš, predpokladaj , že si o tých rečiach myslí svoje a ty sa nemáš prečo brániť, keď si nič zlé nespravila. A ako už písal niekto predo mnou , ty sa tam nemusíš s nimi kamarátiť , ty tam chodíš zarábať , tak sa netráp a kašli an nich. 
Dakujem dievcata za povzbudive slova. Velmi mi pomohli. Snazim sa v praci robit vsetko najlepsie ako viem, aby si nemohli na mna nic najst. Snazim sa ich reci pustat z hlavy, ale niekedy ma to chvilu trapi.
Nastastie sa aj u nas najde par zien, ktore sa tak ako ja odmietaju zapajat do podobnych debatnych kruzkov.
Veduci sa na moju pracu este nikdy nestazovali, tak v kutiku duse verim, ze tie ich ohovaracky beru tiez s rezervou. Tiez si myslim, ze podobnymi recami zhadzuju len seba.
Dnes mam vymenenu smenu a mam s nimi pracovat. Som zvedava, co ma caka. Chcem ich poziadat, aby vsetky vyhrady, ktore maju k mojej praci, hovorili mne do oci. Len neviem, ci ma necaka boj s veternymi mlynmi. A neviem, ci sa mi chce bojovat proti ludskej zakernosti.
Držím palce.
Bola som veľmi rada, že sa mi napriek vysokej nezamestnanosti podarilo zohnat si pracu. Po rodicovskej dovolenke som sa do noveho zamestnania velmi tesila. Bola som rada, ze sa budem opat stretavat s ludmi, narusim ten denny stereotyp. Prve tyzdne v praci boli velmi pekne, vsetko som sa rychlo naucila, do prace som sa tesila.
Ale dnes som skor vystresovana. Pocula som vela famov o praci v zenskom kolektive, ale vzdy som si myslela, ze su to prehnane reci. Teraz neviem, ci svoj nazor nezmenim. Aspon so sa tohto kolektivu tyka. Na dennom poriadku su tam ohovaracky, jedna smena sa stazuje na druhu, chodia zalovat veducim a vzdy si najdu nieco, len aby ukazali svoju vynimocnost tym, ze poukazuju na neschopnost toho druheho.
Nikdy som sa do ohovarania nezapojila, nechodila som donasat ani nic podobne. A aj ked sa vsetci spravaju ku mne naoko priatelsky, neraz som sa tercom ich ohovarania a donasania veducim stala aj ja.
Zajtra pojdem do prace opat so stiahnutym zaludkom, znechutena. Viem, ze aj ked urobim vsetko na 100 percent, znova sa najde nieco, preco ma budu chciet dievcata z opacnej smeny zhodit.
Uz som aj konfrontovala jednu zo zien, ktora ma ohovarala. Pytala som sa jej, co jej vadi, preco o mne hovori poza moj chrbat, ale vsetko poprela.
Dievcence, ako sa mam zachovat? Niektori mi radia, ze mam donasat aj ja, ale akosi to nie je po mojej voli. Co by ste robili vy?