Kto z nás to dokáže?

moja, castokrat je to len subjektivny pocit, len my sa citime trapne, okolie to tak castokrat nevnima a potom, ked je to naozaj trapas ako sa patri, tak sa skusim utesit, ved to mohlo byt aj horsie no a niekedy ma to zere dlho predlho, ale nakoniec sa aj tak s tym uz nic neda robit a tak to postupne opadne
na com by sme sa bavili v zivote, keby nebolo trapasov, na niektore celkom rada spominam a z chuti sa zasmejem, aj ked v danom okamiku mi nebolo dva krat do smiechu
takze, odpoved na tvoju otazku, nedokazem perfektne reagovat v trapasovej situacii, kedze je to nepredvidana situacia a casto krat zalezi aj od spontannych reakcii okolia a tie sa daju len tazko ovladat...
tak hlavu hore, nie si sama... moje heslo, v kazdom pripade, v akejkolvek trapasovej situacii, je dolezite zachovat si dekorum

Za duchaplnu urcite nie som, trapasy ... to už vôbec nie , ešteže prídu nové a tie treba riešiť a na staré sa zabúda. Ale ozaj ma také fascinuje hlavne v knihách, keď hlavná hrdinka dokáže krásne vtipne a pohotovo reagovať, možno nie pri tých najväčších trapasoch ale tak bežne.

Najkrajšie na tom je, že na trapasy sa rýchlo zabúdy, lebo stále niekto iný vyrobí nový trapas a ak by si v spoločnosti začala takú tému zistila by si že nikto nie je bez nejakého trapasu a dobre sa je na tom potom smiať a spoločne spomínať.
Mne skôr vadí že aj dobrého politika odrovnajú média tým že vykutrajú na neho niečo, čo potom zneužíju a on je vydierateľný, ale pritom sa ten človek už dávno zmenil.
Tieto neplanované situácie nás posuvajú vpred, ústa veľakrát predbehnú všetko alebo naopak, stojí tam človek ako tlk