tyjamy, myslím, že máš pravdu s tými láskami. vzťah, ktorý vznikol z priateľstva môže prejsť do veľkej lásky. ale z veľkej lásky sa už priateľstvu ťažšie dopracuješ. my sme sa brali veľmi mladí, "museli" sme. nebola to bohvieako veľká láska, priznávam. dnes sme spolu 19. rokov a každým rokom sa viac ľúbime, viac si jeden druhého vážime a ceníme
. asi sme na tú pravú lasku potrebovali vyzrieť. máš pravdu, ani ja si neviem predstaviť, že by som s partnerom vedľa seba len "existovala", kôli deťom, majetku...(brokenheart) . tyjaymy, nezatváraj sa, dýchaj a užívaj si život, nikdy nie je neskoro !
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ked preskoci iskra....zacina pobluznenie....ovladaju ta zvlastne pocity...zacinas lietat...rodi sa laska...ale ona sa moze narodit aj z porozumenia...ked si s nim mas co povedat...viete sa doplnat...nenudite sa spolu..mate aspon nieco spolocne...priroda...hudba..dokazete sa navzajom podrzat...a dokazete sa uprimne a otvorene porozpravat o vsetkom co vas trapi a viete spolu hladat riesenia ...citite sa spolu velmi dobre...je tak..?ktora laska podla vas vydrzi dlhsie..?..podla mna ta druha....tych prvych..mozete zazit v zivote viac...ako pridu ...tak odidu...sem tam nejaka vinimka..co si dokaze udrzat aj porozumenie...pripadne ziju spolu len so spomienkami...ake to bolo krasne...ked sme spolu zacali...a teraz..mnohi si zvykli na seba a drzia ich spolu deti..majetok...laska a vela krat aj porozumenie sa vyparilo..ale co uz..?..to je dost smutny koniec..aspon pre mna...nedokazala by som tak zit...ja potrebujem mat pocit slobody..kedze mi to nevyslo podla mojich predstav...nedokazem byt zavreta a nedychat...cakat na koniec....zivot je krasny treba sa ho len naucit zit...