Kami, musím sa pod fúzy usmievať - vo fitku, kam chodím, organizujú aj bežecké tréningy, chodia potom na kadejaké tie charitatívne behy, mestské maratóny a pod. ...
Ešte vlani lámali aj mňa - a veeeeľmi som ich rozosmiala, keď som im prezradila svoje dve heslá, týkajúce sa behu .. teda - jedno je vlastne od môjho ocina - ten mi vždy hovorieval:
"Za električkou a dievčaťom nikdy nebehaj - vždy príde druhá!"
No a ja zase zvyknem o sebe tvrdiť, že ja nebežím, ani keď ma naháňajú ... nie to ešte len tak, zo špásu
Ale tých, čo sa na to dajú veru tiež celkom obdivujem ... no skrátka ja a beh kamaráti nikdy nebudeme, ale zase, iným športom sa nevyhýbam, toto je jediný, ktorý mi nič nehovorí.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Obdivujem bežcov. Pri svojich výjazdoch ich stretávam často, mladých starších, devy, ženy, poloprofesionálov či očividných amatérov. Pri väčšej či menej rušnej ceste, so slúchadlami na ušiach, fľašou v ruke, otužilých aj naobliekaných. Obdivujem ich všetkých ako za každého počasia bežia svoj beh pre zdravie, výkon, krásu ....?
Akurát behaniu pri frekventovaných cestách, tomu celkom nerozumiem. Stále mám v hlave živé spomienky, keď som voľakedy na výške behávala na letisko, vtedy to bola pokojná cesta, ale pri inťákoch, na hlavnej mi vždy prišlo tak zle, z výfukov aut ....
Takže ja si pravidlene jazdím na svojom tátošovi, bo ani nákupy, ani dieťa, zo 15km na chrbáte vláčiť nebudem. Kochám sa, obdivujem, občas zhodnotím, že bežec nemá veľmi šťastnú techniku. Ale behá a to sa ráta. A takto pravidelno nepravidelne stretávam na našej relatívne pokojnej ceste do mesta mladého, fešného, vysokého bežca. Už ho poznajú aj moje deti, bo im nahlas zdeľujem, ta ten ako ľahko beží, ako keby práve vybehol. Dlhé nohy, pekná technika, ešte krajší blonďavý mladý muž ... A včera takto poobede, som znova mojim deťom rukou ukazovala, kukajte na toho provokatéra .... A ten môj zlatý si myslel, že mu mávam, že sa snáď poznáme, tak mi odkýval.

Hneď som mala krajší deň. 
Akurát som tesne predtým mi známa v pokladni, kým som si ja triedila nákupy, zdeľovala svoje trápenie, s nevyžiadaným nápadníkom, čo ju pravidelne rozčuľuje svojimi "duchaplnými" rečami. Som si zo srandu povzdychla, aj mne by sa voľjaký zišiel. A už ho mám, budeme si parvidlne kývať

. No dobre, radšej by som mala aj ja vybehnúť na poľo, ako koniny riešiť. Ale to by som musela si schudnúť zo 20kg a zistiť v akom stave mám svoje kus chrobačné bedrové klby. Zatial nehrozi ani jedno ani druhe. Ostanem ja radšej pri chôdzi a hlbokom obdive ku všetkým bežcom. 
Na záver pekný výrok od neznámeho autora k zamysleniu:
"Je lepší mířit vysoko ke hvězdám a minout, než mířit do kupy hnoje a trefit se …"