reklama

manzelska kriza a choroba. ako to zvladnut?

babatobi , 02. 11. 2010 - 00:22

reklama

manzelska kriza u nas trva uz niekolko mesiacov. male dieta, maly byt, manzel stale mimo domu, problemy v komunikacii a ine. par krat sme sa uz skoro rozisli, ale vzdy nas nejake puto pritiahlo k sebe spat. myslim,ze sa stale lubime, ale este sme sa nenaucili spolu zit. male zlesenia sa udiali aj vdaka blogom georginy. heslo nic neocakavat ma posunulo dalej. darilo sa mi a fungovalo to. az kym sa neozvala choroba,o ktorej som si myslela, ze je minulostou. skleroza multiplex. prvy krat sa ozvala pred rokom. z plneho zdravia som zo dna na den oslepla na jedno oko. maly mal vtedy pol roka. vysetrenia ukazali,ze to bol zapal ocneho nervu,prvy priznak sklerozy multiplex. nemohla som tomu uverit. o pol roka lekarka tuto diagnozu vyvratila. ale teraz je spat. trpnu mi nohy a ruky, mam zvlastny tlak v hlave a som neskutocne, ale neskutocne unavena. a som aj nahnevana a sklamana. preco prave ja? tak velmi by som teraz potrebovala oporu. moj manzel vsak robi presny opak. odkedy sa to stalo,je na mna chladny, tvrdy az kruty. a ja som ocakavala,ze sa v tejto krizovej chvili postavi na moju stranu. ze ma podrzi, povzbudi, podpori. potrebujem ho. nezvladnem to vsetko sama. povedal, ze to nedokaze. ze ja uz dlho nestojim na jeho strane. nie je to tak! a ked som zdrava, fungujeme stale lepsie. kym som neochorela, vedel mi povedat aj pekne veci,hoci sme sa aj vela hadali. je to na neho privela? a co ja? citim sa strasne slaba a strasne sama. ako sa zbavit ocakavania, ze ked mi je tak tazko, bude pri mne stat?


reklama


reklama

Zuzana1978, Ut, 02. 11. 2010 - 07:05

Objímam Ocakavania same o sebe nie su zle, jediny problem je v tom, co citime, ked sa nenaplnia.To, co prezivate je absolutne normalna reakcia na stanovenie tvojej diagnozy. Skus si na nete pozriet stadia vyrovnavania sa s chronickym ochorenim.
http://andreakalavska.blog.sme.sk/c/173351/Pat-stadii-akceptovania-chro…
Odporucila by som konzultaciu so psychologom, lebo tvoj psychicky stav moze zhorsit priebeh ochorenia. Ak sa ti bude chciet napis viac o tom , ako sa citis a co prezivas.

Leon, Ut, 02. 11. 2010 - 10:29

Nie si sama, Ja mam 32 a krasneho 16mes. syna. Vela plakal, bol operovany, ja na dne u mamy. On vzdy v praci. Manzel je z BA od Trnavskeho myta, ma tam byt. Zili sme v SC, lebo je tam lepsie. Opustil nas kvoli tomu ze som nechcela dychat sprosty blavacky vzduch. Vraj.V lete vsak dosiel aj na to ze nepotrebuje rodinny zivot, mna unavenu a k sexu nanic, plakanie maleho atd. Zavidi mi materinsku pomoc, zahradu pre syna a nenavidi ma, lebo som ho zanedbavala- da sa MD inak? NIE. My mamicky sme unavene a vycerpane, aj kamosky to hovoria, nevymyslela som si to.
OPUSTIL ma lebo- SOM DALA VSETKU LASKU SYNOVI A NIE JEMU!!Kazdy muz je egoista, nezabudni. A ak mu porodis- necha Ta.

lydusha (bez overenia), Ut, 02. 11. 2010 - 19:09

"OPUSTIL ma lebo- SOM DALA VSETKU LASKU SYNOVI A NIE JEMU!!!"
Toto ti povedal? Si si ista, ze je to presne kvôli tomuto?

eva m, Ut, 02. 11. 2010 - 19:54

" lebo som ho zanedbavala- da sa MD inak? NIE"
- nesuhlasim. Da sa aj inak.
"OPUSTIL ma lebo- SOM DALA VSETKU LASKU SYNOVI A NIE JEMU!!Kazdy muz je egoista, nezabudni. A ak mu porodis- necha Ta."
- nesuhlasim. Moj muz nie je egoista. Mame 2 deti a sme stale spolu. A takych parov, ktore spolu normalne, pekne ziju, poznam dooost vela.
Cely tvoj prispevok, Kay, je plny nenavisti a hnevu.
Eva Slnko

Leon, Ut, 02. 11. 2010 - 22:19

Ahoj Evka,keby Ti povedal muz ze on ma byt na prvom mieste nie deti, tak ba si sa nehnevala nanho. Koho by si vybrala medzi nimi. Ja deti. A zrejme Ti muz pomaha, je sikovny, tolerantny. ten moj je opak. Sebec, dieta a atd. Nie si v mojej situacii, tak ma neposudzuj a neodsudzuj. Napokoj on Maleho ani nechcel. 5 rokov som bojovala.A povedal mnohym ze on to nechce,totiz chce zachranit seba namiesto rodiny. HAHA

eva m, Ut, 02. 11. 2010 - 23:12

Kay,
neposudzujem a neodsudzujem. Len pisem, ako na mna tvoje slova posobia.
Hodila si vsetkych muzov do jedneho vreca a ja som prejavila nesuhlas.
Verim, ze si sklamana, nahnevana, zrejme si si to predstavovala inac.
Pises, ze tvoj muz maleho nechcel. Toto by som ja brala dopredu ako varovanie.
Ze je egoista, sa zrejme prejavovalo uz aj predtym, ako ste mali dieta. Aj to by som brala ako varovanie.
Ano, moj muz je skvely clovek, sikovny, pomahame si navzajom. Ale my sme nase deti chceli obaja. Pred manzelstvom sme sa poznali 3 roky, z toho 1 a pol roka sme spolu zili. Vedela som, aky je, vedela som, aky bude otec mojich deti.
Opakujem, nesudim, nehodnotim.
Eva Slnko

Leon, St, 03. 11. 2010 - 11:02

Evka,
on bol predtým celkom normalny muz. Ze bol egoista? nebol. Len nezvladol rodinu.Ozenil sa zrejme pod tlakom ale mne to zatajil. Mojej mame sa priznal k tomu a aj svokra hovorila, ze na to nema- lenze to sme uz syna mali. neviem preco az teraz povedali?Asi sa bal ze bude sam, tak si ma nasiel. Kazdopadne rodinnu vychovu nedostal, od karieristickych rodicov urcite nie. Ty ho hadzali do jasiel, mal aupairku a oni mohli co chceli. Ani to som nevedela o nich. Ani to mi nepovedali. Prečo?

Polárka (bez overenia), St, 03. 11. 2010 - 12:24

Kay,
čo sa stalo, stalo sa a už sa zrejme neodstane. Skús odpustiť všetkým zúčastneným a aj sebe samozrejme /viem, že to nejde hneď a zaraz, mne to trvalo cca rok aj voľačo/. Ak si si na prvý krát vybrala zle, neznamená to, že ďalší pokus nemôže byť úspešnejší Úsmev. Pozri, ja som sa tiež prvý krát sekla /vybrala som si nevhodne, z nevhodných príčin a iné/. Druhý pokus, dovolím si povedať o dosť lepší. Úsmev Mrkám
držím palce Objímam

Janulienka, Ut, 02. 11. 2010 - 11:10

Nehádž všetkých mužov do jedného vreca, prosím

Leon, Ut, 02. 11. 2010 - 11:17

Janulienka, ak su aj iny muzi,tak ok ak ale mas niekoho znameho rozvedeneho, slobodneho, vdovca, ktory je rodinocentrik, je ochotny zit v Senci, ma rad deti a neni moc strary, tak ma s nim spoj. Som zvedava prave na tych muzov- CO SU INY!a mimo vreca.Aj ja potrebudem oporu. Diki

Janulienka, Ut, 02. 11. 2010 - 17:16

Kay, nemám zoznamovaciu agentúru Mrkám ,našťastie zo svojho okolia poznám mužov "mimo vreca"Úsmev Ja viem že potrebuješ oporu, hlavne teraz-mimochodom pred pár rokmi bolo aj u mňa podozrenie na SM, našťastie sa nepotvrdilo.Neviem sa vžiť do tvojej situácie, pretože ja mám skvelého manžela. Síce má tiež svoje muchy ako každý, ale nevymenila by som ho za nič. Držím ti veľmi palce, aby sa diagnóza nepotvrdila a nebolo to nič vážne. Ostatné potom pôjde aspoň o čosi ľahšie Objímam .

magic, St, 03. 11. 2010 - 07:54

SM ma babatobi nie kay.

Janulienka, St, 03. 11. 2010 - 21:44

Ospravedlňujem sa, čítala som rýchlo a neporiadneHambím sa

akalenkak67, Ut, 02. 11. 2010 - 11:49

Kay.Nie všetci muži sú rovnakí.Ten môj je mojou najväčšou oporov.Bez neho by som bola,ako by mi zobrali časť tela.

georgina, Ut, 02. 11. 2010 - 12:34

Babatobi, skúšala si na nete popozerať duchovné príčiny chorôb?

petusa, Ut, 02. 11. 2010 - 15:24

geo, vedela by si mi dať nejaký link?? dakujem velmi pekne Úsmev Zlomené srdce

georgina, Ut, 02. 11. 2010 - 15:50

Napr. tu je to pekne podľa abecedy: http://www.ludmila.sk/duchovne_priciny.php
Tu je zase viac všeobecného pokecu: http://www.regeneracnecentrum.sk/index.php?menu=1261 a ešte napr. tu: http://cestalasky.wordpress.com/category/choroby-a-liecenie/

Ono je toho naozaj veľa - stačí pogoogliť. Každého "osloví" niečo iné - a preto je asi najlepšie, aby si každý vyberal takéto informácie sám Úsmev Slnko Slnko Slnko.

manny, Ut, 02. 11. 2010 - 23:52

Anka, úžasné linky. Aj ja ďakujem Áno

Zuzana1978, St, 03. 11. 2010 - 10:49

Slnko Geo,
najviac ma zaujal ten prvy link ludmila.sk

"Podvedomý rozum vníma všetky informácie doslova. To znamená, že ak napríklad povieme na nejakú udalosť alebo človeka, že sa nám z toho „ dvíha žalúdok“, robíme všetko preto, čo skôr či neskôr spôsobí jeho ochorenie. Podvedomie má schopnosť samostatne riešiť to, akú informáciu nám predloží či pri tom niečo vynechá, prípadne zovšeobecní. Ale robí to podľa našich pozitívnych zámerov. Všetky naše ochorenia a stresy sú výsledkom nesúladu medzi vedomými prianiami a podvedomými zámermi. Naše podvedomie vie o našich zámeroch omnoho viac než si myslíme"

georgina, St, 03. 11. 2010 - 13:49

Hej, Zuzka, toto sú veľmi zaujímavé informácie všetky doradu. Ak sa človek pustí touto cestičkou, neraz si pripadá ako Alenka v ríši divov. A keď to potom začne aj "zavádzať" do vlastného života - ešte len sa začnú diať veci! Niekomu skôr, niekomu neskôr, niekomu ľahko, niekto si to "oddrie" - ale myslím, že sa to naozaj "oplatí" Úsmev Mrkám Slnko Slnko Slnko

helus72, Ut, 02. 11. 2010 - 14:19

Babatobi, ak som správne pochopila, lekárka diagnózu SM po pol roku nepotvrdila? Možno tŕpnutie končatín neznamená SM, možno sú to menej závažné zdravotné komplikácie ... rozumiem, že to je len časť problému, ktorý Ťa trápi, ale v prvom rade je potrebné vyriešiť Tvoj zdravotný stav, jeho pôvod, resp. dôvod...držím palce a prajem veľa zdraviaObjímam

Leon, Ut, 02. 11. 2010 - 16:22

Akalenka, tak mas poklad doma. Som rada ze aspon Ty mas muza-oporu.

georgina, Ut, 02. 11. 2010 - 16:43

Som rada ze aspon Ty mas muza-oporu.

Kay, takých mužov je veľa. Len preto, že ty si na takého nenatrafila, netreba hádzať flintu do žita.

cibinkals, Ut, 02. 11. 2010 - 17:10

SM je systémové ochorenie, ktoré sa prejaví na MR mozgu, alebo odobratím mozgo-miechového moku tzv.likvor.Ak ti, ani jedno vyšetrenie nerobili, alebo práve robili, a SM-ka sa neprejavila, tak ju nemáš.
Prejavy, ktoré si teraz opísala, má každá druhá žena, ktorá má anémiu, málo železa,alebo má tetániu, neurologicé ochorenie...tzv. zvýšenú nervovú citlivost...alebo chorú chrbticu.
Ja mám železo neodčitatelné, lebo sa v laboratoriu ani odčítat nedá, ako ho mám malo. Davali mi ho teraz infuziou.
Nedostatok červeného farbiva, a hned si unavená, ako kôň. Chorá chrbtica, a trpnutie ruk, je hned.
A najviac, čo si ženy, ani neuvedomuju, je TETANIA....tak vela vecí maju cez deň urobit, vybavit, zariadit, že su stale v strese, ich telám chyba horčík, a nedostatok horčíka, prave spôsobuje tieto krče v rukach, a nohach.
Držím palce.A radím, skus si davat aspoň magmnezium, jednu tabletku večer pred spaním.

Janulienka, Ut, 02. 11. 2010 - 17:19

Áno Mne ju tiež takto vylúčili, ale poviem ti, že ma vždy riadne znervózni každé stŕpnutie ruky

babatobi, St, 03. 11. 2010 - 12:03

dakujem vsetkym
je fakt,ze mam aj anemiu, ale mala som bohuzial nalez na mozgu - tzv.lezie alebo zapalove loziska, a v minulosti som uz 1 x oslepla a 2 x mala zapal trojklaneho nervu. diagnoza nie je 100 percentna,kym sa neurobi odber z likvoru, ale lekarka ma uz zasobila casopismi o SM a povedala, ze to vidi na tuto diagnozu.

ano, duchovne priciny chorob. snazim sa na tom pracovat. ked som oslepla, rozmyslala som "co nechcem vidiet", teraz, ked mi trpnu nohy a zle sa mi chodi, premyslam "kam sa nechcem pohnut/posunut". pomaha to trochu hybat vecami, ale ide to velmi pomaly. trva mi,kym na veci pridem a zmeny,ktore potom robim v zivote sa nakoniec zdaju aj tak dost nepatrne. v podstate ostavam stale taka ista, napriek dlhodobej praci na sebe. vnimat chorobu ako dar.moznost duchovne vyrast. boze,je to strasne tazke. neviem,ci na to mam.
Inak SM je autoimunitne ochorenie. ktosi mi povedal, ze to suvisi so "zozieranim sa vo vnutri". je to mozne. mala by som prijat samu seba taku aka som. myslim, ze to je ta hlavna uloha. casto krat sa mi zda, ze som ju davno splnila, ale ukazuje sa, ze nie. myslim, ze som velmi citliva, na ludi,podnety, udalosti a bohuzial aj na choroby. ma to vyhody, vela toho vycitim vopred,ale aj nevyhody, vsetko sa ma dotkne. mozno to nie je citlivost, ale jednoducho slabost. kazdopadne, taka som.

dakujem za priestor, v ktorom sa mozem takto vykecavat. pomaha to ÚsmevÚsmev

Polárka (bez overenia), St, 03. 11. 2010 - 12:18

Skús sa ozvať tu na NM - Motýlik(ovi)
Ide o alternatívnu, povedzme liečbu. Ja mám diagnózy iné, dá sa povedať, že v porovnaní s tebu ľahšie - ale pomohla mi. Ak si dobre pamätám oni mali doma tiež závažnejšie diagnózy a podarilo sa ich priebeh minimálne stlmiť. Za rozhovor nič nedáš. Úsmev

Držím palce Objímam

babatobi, St, 03. 11. 2010 - 12:26

aha, dakujem za tip, Polarka. ani som sa neodvazovala sem pisat, ze sa neliecim klasickyChichocem sa . davam si robit zakladne diagnosticke vysetrenia a inak to riesim cez detoxikaciu, stavy a nieco ako "duchovnu cestu". a co robi motylik?

Polárka (bez overenia), St, 03. 11. 2010 - 12:35

Motýlik sa zaoberá tachyonmi. Ja teda neviem AKO fungujú, ale doma všetci cítime a vidíme, že fungujú Úsmev /aj keď, musím sa priznať veľmi som im nedôverovala Hambím sa /
A prečo sa to bojíš povedať ? To je super, že niekto nazerá na svet aj inak Úsmev . Napr. mňa toto vedomie veľmi teší Úsmev Slnko

babatobi, St, 03. 11. 2010 - 14:01

moje okolie zo zaciatku tazko akcetovalo,ze som odmietla hospitalizaciu a kortikoidy. instinktivne som vedela,ze to nie je moja cesta.vsetko vo mne hovorilo nie. a nebola som ani pripravena na to, aby som prestala kojit maleho. chcela som liecbu,ktora bude umoznovat dlhodobo ho kojit. ved ako ma moze liecit nieco,co je v skutocnosti tak skodlive, ze to nemoze prijimat moje vlastne dieta v mojom vlastnom mlieku? otom to nemoze byt liek,ale jed.
teda tachyoni? to som este nepocula. sup s tym do googlu. Úsmev

klodik, St, 03. 11. 2010 - 17:31

babatobi vydala si sa nie ľahkou cestou, no úžasnou, objavnou...

mám kamaráta ktorý má SM, no zatiaľ to dokáže držať pod kontrolou, vie čo a ako robiť aby ochorenie neprepuklo-presne vie kedy to už prepískol a ochorenie sa hlási o svoje- jeho lekárka to síce nechápe, no on svojmu ochoreniu porozumel...je tomu už takmer dvadsať rokov, čo mu toto ochorenie diagnostikovali, a z času na čas pri kontrole to tam vždy vyskočí ako prítomné ochorenie, no stále neprepuklo...odmietol invalidný dôchodok, normálne pracuje, no musí sa šetriť...

v začiatkoch hľadal cestu kde sa len dalo, absolvoval aj regres v hypnóze, pozrel si svoj predošlý život,pochopil prečo v tomto živote má toto ochorenie a čo má ako robiť aby to zvládol čo najlepšie...držím ti palce...Slnko

my sme sa takto neštandardne popasovali s rakovinou nášho syna a Filip mi tiež vie veľmi presne pomenovať čo nemá robiť aby ochorenie neprepuklo, vie ako ho držať pod kontrolou-je to úžasné čo človek dokáže ak má odvahu...Zlomené srdce

hanele, St, 03. 11. 2010 - 15:38

babatobi
Objímam Objímam Objímam Objímam Objímam Objímam Objímam
nepoznam ta ale myslim na teba
vela silySlnko

babatobi, Št, 04. 11. 2010 - 21:45

zda sa mi,ze jednou z prekazok mojho uzdravenia je vztah, v ktorom som. stava sa, ze sa cely den citim viac-menej OK, navecer, ako sa blizi manzelov prichod zacina zaludocna nervozita, ked pocujem kluce vo dverach zacnu mi trpnut ruky a nohy. snazim sa byt co najviac nezavisla, sebestacna, venujem sa studiu,stretavam sa s priatelmi,ale to, ze spolu takmer netravime cas a ak ano, vacsinu z neho sa prehadame, to, ze ma odmieta fyzicky, ludsky, priatelsky, ma boli. stale to boli, hocijako sa snazim byt od toho nezavisla. viem, ze jeho prioritou je jeho praca, jeho hudba, to je jeho vasen, jeho svet. do neho patria aj auta, sport, niekedy aj zeny. ja tam uz nepatrim. mna a maleho ma istym sposobom rad,ale sme pre neho v podstate pritaz, branime jeho plnemu rozletu. to je fakt. je taky, to je stupen jeho aktualnej zrelosti, jeho rozhodnutie.ja ho nezmenim. brat ho takeho aky je sa mi vsak niekedy zda nad moje sily. nechcem muza zvazovat, ale chcem partnera. myslim, ze uz nie je nic, co by sme spolu zdielali. nase svety sa neprekryvaju. rozorvava ma to. neviem si predstavit, ze rozdelim rodinu. zda sa mi to ako svatokradez. stale mam pocit, ze by som mala najst sposoby,ako to zvladnut, prehltnut a zotrvat. ale psychosomatika, moje telo hovori cosi ine: odid od neho. ja mam ale strach. vnimam to ako svoje zlyhanie, na druhej strane by som si mala strazit zdravie. SM nie je chripka, je to nadlho a maly ma bude potrebovat. aj ja sa budem potrebovat. myslim, ze keby som ostala odkazana na pomoc, on by mi ju neposkytol.

Polárka (bez overenia), Št, 04. 11. 2010 - 21:46

Neuvažovala si nad kinezilógiou ?

babatobi, Št, 04. 11. 2010 - 21:59

hmmm, na preprogramovani seba a dusevnom rozvoji pracujem intenzivne uz dlho. brala som bachove esencie, absolvovala som seriu tzv. dennych sneni, rodinne konstelacie, psychoterapiu, precitala mnoho zaujimavych knih. vsetko to bolo a je skvele a stale je predo mnou dlha dlha dlha naozaj dlha cesta a je obrovske mnozstvo veci, ktore este mozem zmenit a preprogramovat v sebe. mam ale pocit, ze som dospela do stadia, kedy by som potrebovala posun od niekoho, kto vie viac ako ukazat mi co nevidim alebo povedat co mam robit inak. potrebujem maly velky "zazrak", cloveka, ktory ma nejake schopnosti navyse, modlitbu, nejake nabozenstvo, samana, nejakeho boha. robim co mozem a potrbeujem k tomu nejake nadprirodzene plus. myslim, ze by malo nasledovat nieco mysticke. este neviem co to je. mozno je to prilis opovazlive. ale zda sa mi, ze na to mam narok. po tom vsetkom. pomoz si sam, aj boh ti pomoze. tak sa to hovori. ja uz dlho robim svoje absolutne maximum, aby som si pomohla.

klodik, Št, 04. 11. 2010 - 22:04

babatobi si veľmi citlivá a vnímavá...

pokús sa byť taká citlivá vnímavá aj sama voči sebe...

vnímaš aký je tvoj manžel, čo tvorí jeho svet, ako funguje on...to je veľmi, veľmi fajn...no na druhej strane ťa to oberá o energiu...

potrebuješ vnímať aj samú seba, potrebuješ vnímať čo tvorí tvoj svet, čo robí šťastnou teba...Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

babatobi, Št, 04. 11. 2010 - 22:13

dakujem klodikKvietok
je to samozrejme pravda Úsmev
no nejde mi to. nedokazem sa na seba sustredit. spim vedla muza,s ktorym nespim. zijem s nim a nezijem s nim. je to strasna schyzofrenia.

klodik, Pi, 05. 11. 2010 - 05:46

no vidíš a koľká pravda je v takejto jednoduchej stručnej odpovedi...všimla si si aké cenné informácie, ktoré o mnohom vypovedajú si sem v tejto kratučkej odpovedi napísala???

keď nášmu Filipkovi diagnostikovala liečiteľka rakovinu-podotýkam, že lekári na nič neprišli- /bol úplne vychudnutý,a išli sme k liečiteľke na základe môjho sna v ktorom som videla že má rakovinu- občas takéto veci vidím/ tak v tom momente som sa sústredila len a len na neho a na seba.

Proste vnímať všetko s absolútnym sústredením- no nie rozumovo, ale citovo, nechať sa viesť vlastnou intuíciou, čo ľudia v dnešnej dobe moc nevedia...

hneď som na istej úrovni odstrihla akési pomyselné puto s okolitým svetom-napríklad môjmu bratovi som hneď povedala aby k nám nechodil ak bude cítiť strach, že môže prísť hocikedy keď sa bude cítiť v poriadku, keď bude veriť tomu, že Filip je a bude o.k., ale keď bude cítiť strach nech k nám nechodí... nechcela som svoju energiu míňať na vyrovnávanie sa so strachmi iných ľudí...tie strachy patrili im, nie mne, nie môjmu synovi...

s odstupom času som sa dozvedela, že vtedy sa brat chodil často pomodliť do kostola- aj keď do kostola nechodieva- vyriešil svoje strachy týmto spôsobom...

nehovorila som o tom čo synovi bolo v prítomnosti ľudí o ktorých som vedela, že by mali strach, že by to nespracovali, že by nepochopili prečo chodíme k liečiteľke a neutekali sme za lekármi...na druhej strane som sa z toho všetkého mohla vyrozprávať v práci kolegyniam kedykoľvek a koľkokoľvek som to potrebovala...

a naučilo ma to jednej úžasnej veci- keď som potrebovala názor od kompetentných ľudí,aj od lekárov ktorí nám mohli nejako pomôcť tak som komunikovala vždy spôsobom- JA POTREBUJEM VÁŚ NÁZOR...ja niečo potrebujem, ja si z toho vyberiem čo potrebujem, koľko toho potrebujem, čo bude osožné pre syna, kedy to bude osožné pre syna...ale hlavne to nebolo naučené z kníh- bola to obrovská vnútorná potreba to tak robiť a odpozorovala som toto konanie od Filipa...

On keď bol mesiac v nemocnici kde mu robili vyšetrenia od výmyslu sveta vždy s lekármi komunikoval takýmto spôsobom...a tam som si všimla,že na toto precítené-JA POTREBUJEM ľudia úžasne, ale fakt úžasne reagujú...nie je to však to arogantné-JA CHCEM...je to pokojné a pokorné JA POTREBUJEM...

riešiš vo svojom živote vonkajšie istoty, ktoré ti ako tak poskytuje manžel, rodina, alebo by mal- mala poskytovať no máš ešte zatiaľ strach riešiť svoje vnútorné istoty,ktoré ti poskytuje tvoje vnútro, tvoja duša...Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

babatobi, Št, 04. 11. 2010 - 22:16

boooze, uzasny portal,uzasna komunita ludi. uplne cudzia sem pridem a mozem pisat taketo svoje veci a este su aj pochopene a este dostavam aj nove podnety. klobuk dolu pred vami Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

babatobi, Pi, 05. 11. 2010 - 21:42

rozisla som sa s nim. nastane pokoj? neviem. zatial citim prazdno. uz neplacem. on sa tvari akoby sa nic nestalo. sedi za pocitacom, chatuje a chichuna sa. ako kazdy vecer. myslim, ze mu odlahlo. ze uz dlho na to caka, ze uz dlho ku mne nic neciti, len to neriesil. bolo mu to jedno. ved tu aj tak takmer vobec nebol.

hanele, So, 06. 11. 2010 - 00:40

babatobi si uzasna zena, silna a krehka zarovenObjímam Objímam Objímam drim ti palce aby si prekonala tento stav v ktorom si sa ocitla a nasla silu zobrat si z toho do dalsieho zivota len to pozitivne
nerozmyslaj mad tym co robi a ako kona on,sustred sa na seba na to ze skonci napetie, neistota...je to nesmierne narocne nechat odist niekoho koho milujes a a vstrebat zistenie ze jemu odlahlo, ale (a hovorim z vlastnej skusenosti) ak sa oslobodis od hnevu a zlych pocitov voci nemu, tak ta to posunie neuveritelnym sposobom dopredu ...najma sa neobvinuj ze si neurobila dost a neobvinuj ani jeho ze urobil malo, nebolo by to fer ani voci jednemuObjímam

a nezabudaj
There´still by x-mas

klodik, So, 06. 11. 2010 - 07:03

babatobi ako to napísala hanele- si silná a krehká zároveň...

s ľuďmi je to niekedy ako so stromami...sú stromy silné, s pevným kmeňom, krásnou mocnou korunou, ktoré len tak nerozkýve žiadny vetrík, ani vietor...sú stromy, ktoré majú tenučký kmeň, krehučné konáre a zamáva nimi aj ten najmenší vetrík, rozkývu sa pri najmenšom vánku...

no potom príde víchrica a ten krehučký stromček sa poohýba až k zemi svojimi konármi, víchrica oláme jeho konáre, no tým ako sa ohýba stáva sa silným a nezlomným...

ten silný, odolný, statný strom víchrica zdolá, vyvráti jeho korene a strom odchádza zo života...

a takto je to niekedy aj s nami ľuďmi...v krehkosti sa skrýva obrovská sila, ktorá umožňuje prežiť a stávať sa odolnejším...Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

Nášmu Filipovi jedna pani doktorka tiež povedala niečo úžasné, krásne a Filip hneď pochopil ako to myslela:

Ty si teraz ako les, ktorý do tla vyhorel pri požiari...ale ten popol ktorý ostal je potrebný pre výživu pôdy aby mohol narásť nový, silnejší a odolnejší lesZlomené srdce...

a ja som si vždy vedela len tak povzdychnúť a v duchu ďakovať za to že sú aj takíto lekári, ktorí dokážu vidieť v živote tie širšie súvislosti, bola som vďačná za túto lekárku, ktorá sa vždy s Filipom dokázala o tom čo prekonal baviť s nadhľadom, porozumením, bez ľútosti a smútku, dokázala mu vždy veľmi trefne pomôcť svojou liečbou a dokázali sa spolu aj smiať a Filip sa s ňou rád išiel porozprávať keď to potreboval...Slnko

babatobi, So, 06. 11. 2010 - 07:48

dakujem vam, trha mi srdce, co sme urobili nasmu malemu. tata mu bude tak chybat. a s hocikym dalsim raz budem, bude to chlap len pre mna. nebude to otec mojho maleho. to su zial zasluzene straty za nase chyby. uz navzdy vo mne zostane prazdne miesto po otcovi mojho dietata. ale mam sancu zit, namiesto trpenia pritomnosti. a uzdravit sa. teraz tu silu v sebe zacinam zas citit. este raz dakujem za povzbudenia. to co pises klodik si asi este zopar krat precitam Úsmev

klodik, So, 06. 11. 2010 - 10:41

babatobi vnímam tvoje pocity a chcela by som ešte čo to napísať...no niekedy sa to už nedá naformulovať do slov...Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

viem len toľko, že v krehkosti je ukrytá obrovská sila...

a ešte niečo praktické- ak by si mala záujem ozvi sa mi na mail dám ti kontakt na skvelú lekárku- neurologičku, ktorá sa venuje čínskej medicíne a dokáže vidieť aj širšie súvislosti...pre Filipa a aj pre mńa ona bola takým malým-veľkým zázrakom- pojítkom medzi svetom modernej medicíny a duchovným rozmerom nášho bytia...niekedy je dobré vnímať, mať niekoho kto je pojítkom medzi týmito dvomi svetmi, ktoré sa spájajú do jedného celku a môcť sa rozprávať o tom čo človek cíti, čo prežíva bez zábran a obmedzení...Kvietok

babatobi, So, 06. 11. 2010 - 12:08

dakujem klodik
zacinam mat pochybnosti. stale je nieco, co ma k nemu pritahuje. zvladnem to sama? zvladnem to financne? nebude to vsetko nakoniec este tazsie? nebudem este viac sama? priblizne tak raz za mesiace sme sa spolu citili aj dobre. nemala som ostat kvoli tymto pocitom? nepretala som to este za ziva? zvladnem rozchod? preco ho tak lahko prijal? preco ma nechce spat? preco to ma byt len moje rozhodnutie? preco nepovedal: neblazni, skusme to este, stojis mi za to, aby som nieco v svojom zivote prehodnotil? preco pôovedal len: dobre, ako chces, uz mi nic nehovor? preco som ho zas urazala, aby som znova zhrnula vsetky argumenty pre nas rozchod? je to tazke. neviem, ci som nespravila chybu. boli to.

klodik, So, 06. 11. 2010 - 14:04

babatobi viem že to bolí...

neviem sa vyjadriť k niečomu tak ťažkému ako je rozchod partnerov, kde je dieťa...je to veľmi intímna záležitosť...

pocity kričia, pocity sú nikdy nekončiace otázky, pocity sú niekedy veľmi mučivé...

čo ti však hovorí tvoj cit? tvoje srdce? cit dáva odpoveď...má jednoznačnú odpoveď- áno, alebo nie a tieto odpovede ťa povedú správnym smerom...

pocity majú množstvo argumentov...argumentov pre a proti

cit nevysvetľuje, nemá potrebu niečo vysvetľovať cit udáva cestu, správnu cestu...Kvietok

babatobi, Po, 08. 11. 2010 - 16:20

predychavam. chcela by som mojho muza,keby bol schopny a ochotny dat mi trochu viac. Nie je. To je fakt. Aj keby som sa rozkrajala. Teda nechcem jeho,ale moju predstavu o tom, aky by mal byt. Je tazke sa jej vzdat.
Teraz musi prist nova kapitola. Ja sama, moje dieta a moja choroba. Ja som tvorca svojho sveta. Sú tu moje schopnosti. A moje moznosti. Su obmedzene. Tak to ma byt a tak je to v poriadku. Moj svet je dany mojimi schopnostami a moznostami. Je taky, aky je. Nebude lepsi. Je dobry. Nic sa mi nestane. Som v bezpeci. Vsetko je tak, ako ma byt. Nemusim byt nezavisla. Mozem ludi potrebovat. Mozem ich o nieco poprosit. Nemusia to urobit. Nikto nie je povinny mi pomahat. Nemusim to zvladnut dokonale. Hocijako to urobim, bude to dost dobre. Bude to moje maximum. Beriem veci, ako prichadzaju. Nic necakam. Zijem. Teraz. So sebou. Prijimam. Nehodnotim. Nechavam cas plynut. Idem zaroven s nim. A je to dobre.
Cim viac sa s tymto zzijem, tym skor vyzdraviem.

Zuzana1978, Po, 08. 11. 2010 - 18:10

Suhlasim s Tebou, zivot je premenlivy a niekedy je tazke odputat sa od nasich predstav o tom, ako by sa mal vyvijat. Tymto sa vsak zaroven ochudobnujeme o rozmer, ktorym by sa mohol vyvyjat, kedy by sme boli schopni/ ochotni preskumat alternativy. Zivot je takisto o negociaciach, vyjednani si svojich hranic a vztahov.
Tvoj muz moze byt frustrovany tym, ze ti nedokaze pomoct sposobom, ktory od neho ocakavas. Skus sa ho spytat ako si to predstavuje on.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama