Manželstvo 1+1

Podobnú tému sme mali nedávno vonku, keď sme sa stretli "po zime". Deti behali kade tade a my (mamy) sme rozoberali, čo sa udialo na okolí. Zistili sme, že dva páry sa rozviedli a z toho jedne taký... že čo by sme na nich nepovedlai, ale do vnútra nevidíme....

Dlho sme tam stáli a nakoniec sa aj smiali, že my 3 sme poslední mohykáni, že nás budú považovať za raritu, alebo nás pošlú aj s manželmi na vyšetrenia. Pretože nepotrebuejme iných partnerov, stačí nám jeden a sme spokojné s tým, čo máme.

Rozmýšľam nad nami, sme spolu 12-sty rok, máme 2 synov, čo nás drží spolu. Porozumenie, láska a opora... istota. Ten chlop ma aj priťahuje, myslím že aj ja jeho . A aby sme sa nezbláznili, máme aj samostatmé aktivity. Ja chodievam cvičiť, on behať alebo bicyklovať. Niekedy vytiahneme bicykle všetci a spravíme si nejaký výlet. 

A najdôležitejšie, môžem sa o neho oprieť a viem, že keď ja nemôžem, tak ma zastane, či už pri deťoch, alebo v domácnosti.

Hmmm... podobné zamyslenie mávam každý rok na naše výročie . Ťažko povedať, čo dvoch drží pri sebe a čo ich od seba odháňa, ale v poslednej dobe nejak často okolo seba počujem verziu - neprekonateľné rozdiely a nie je to zrovna od čerstvo zaľúbených a narýchlo zosobášených párov, ale rovno od takých, ktoré sa dobre poznali... i keď iné je byť pár a seba samych riešiť a podržať a už iné je to, keď prídu deti, starostlivosť o ne, čas venovaný aj im.

Neviem to naisto, ale akoby v manželstve chýbalo viac tolerancie a rešpektu voči tomu druhému, akoby sa skôr k slovu dostávalo to vlastné "ja" - moje potreby, moje zásluhy a spol. A hlavne sa problémy neriešia, ale hľadá sa únik pred nimi alebo rovno skok do vzťahu /postele?/ k inému/inej... akoby tam by to už malo 100% klapať .

A so žiarlivosťou je to ako s korením, štipka dobre ochutí, okorení vzťah, moc ho zničí a keď jej nie je vôbec, vzťah tiež nemá tú správnu príchuť.

Ale tak ako neexistuje zaručený recept na manželstvo platný pre každého, tak neexistuje ani jedinečný dôvod na rozvod... stačí, keď to len jeden z nich vzdá, druhý si ho nasilu nedrží, takže pestovať si a starať sa o manželstvo by mali obaja... nemusí to byť vždy narovnako, ale nenechať druhého ťahať tú "káru - manželstvo" úplne sám.

Keď sa v manželstve stretnú dvaja ľudia s primeranou dávkou tolerancie, ktorým na vzťahu a rodine záleží, obaja chcú a aktívne sa zapájajú do riešenia situácií ktoré život prináša je veľká nádej, že to vydrží.

Jeden človek nemá šancu udržať to veľké krútiace sa koleso dlhodobo bez toho, aby sa na ňom niečo nepokazilo.

Vždy je to o oboch partneroch. Keby sa snažil len jeden bez odozvy , nemohlo by to fungovať, tak aby boli obaja spokojní. Mimo chémie , je dôležitá hlavne dôvera, blízkosť , tolerancia a zmysel pre humor. A nebrať všetko smrtelne vážne, často krát nás vytáčajú nepodstatné maličkosti , ktoré nie sú vôbec dôležité. Dôležitý je pocit, že keď je naozaj zle a potrebujem aby ma partner podržal, tak mám  istotu, že ma naozaj podrží aj keby sa práve na mńa hneval, viem že by ma nikdy nenechal v štichu a ja jeho tiež nie.