Nikdy nevleziem pod postel niečo odtial vytiahnuť.Ani ako dieťa som sa pod postel nedokázala schovať.Normálne strácam dych ako keby tam nebol vzduch a mám pocit udusenia sa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Máte z niečoho fóbiu?
reklama
reklama
Pood posteľ sa nám doma síce vliezť nedá, ale u babky som sa tam nerada schovávala... a do skrine by ma nezatvoril ale nikto, tam sa nezmyselne dusííííííííím 
a moja najvačšia fóbia sú pavúky, z ktorým šalieeeeeeeeeeeeeeeeeeem :D Niekedy soms a bála len tých velkých, no odkedy som videla, ako zaútočil na malého pavúka obrovský, tak sa bojím aj malých :D
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
, dospelé ženy, ach jaj. Neviem prečo by ste mali liezť pod posteľ a do skrine?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Po čo leziem pod postel?No ked máš vela detí,tak musíš sa tam často plaziť po všetko čo ti chýba v domácnosti. Vieš kolko krát kým boli malé upratali systámom že šup pod postel,smeti pod koberec a máme volno?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Išla som zmerať koľko cm máme pod posteľou, takže 25 cm, a keby som aj neviem ako chcela tak sa tam nedostanem, aj keď nie som obézna. Pri upratovaní používam mop a je to.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Doma leziem len pod stôl, schody a kuchynskú linku :D ty nemáš doma lezúnov, čo? vieš si predstaviť, koolko námahy ma stojí, kým nájdem varechu a naberačku? :) :) najlešpie hračky mojhos yna?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Do skrine sa predsa schovavaju tajni ctitelia, nie? Alebo uz ani toto dnes neplati?
k Erkočka:
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nuž do mojej skrine asi ťažko, musel by byť ako tintítko a takých ja nemusím a načo, veď mám chlapa, dobre som ho vychovala 
Moje skrine sú plné handier - myslím oblečenia
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tajný ctiteľ by nevošiel ani na skrinu, tobôž nie do skrine. jedine, že by prišiel v podobe žaby, ktorú ked pobozkám, tak sa zmení na princa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bojím sa výšky, často ako malej sa mi snívalo, že padám a padám. Na balkón ma nedostane nikto. Bála som sa,keď mi ochoreli deti, ležali s vysokou horúčkou, že mi zomrú-a bojím sa o ne aj teraz.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja mam fobiu z plazov, ci to je dazdovka, alebo jasterica, panikujem a poriadne. Uz iba pohlad na take nieco mi dviha zaludok a zacinam sa triast. Najhorsie su hady, jedno ci uzovka alebo insie ma vyvadza.
Raz som na pozemku s kosackou gilotovala vretenicu, ako vystrcila hlavu z diery, nemohla som vediet, ze prave v tom momente, je tam, hlava odskocila asi pol metra a ja s pustenou kosackou a krikom po zahrade. Vretenice su pod prirodnou ochranou, svokor hlavu prezeral a povedal ,mala si stastie, ze ta nepohryzla. Od vtedy chodim po zahrade iba v gumakoch, jedno, ci teplo. Pred uzovkami utekam s krikom, ja na jednu stranu a uzovka od strachu pred mnou na druhu stranu. 
Moj nebohy svokor, ked ma prv pocul revat po zahrade, tak povedal vzdy svojej zene, pocuj, Agnes zase stretla anakondu.
Zato sa vyhybam, domom, kde chovaju reptilie, po lese iba v celych topankach a v ZOO ich pozerat nechodim. Nevyliecitelne, dozivotne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Plne ti rozumiem. Nemozem, neznasam, stitim sa...Neviem, odkedy, neviem preco, jednoducho panika, chaos - z plazov. Dazdovky nie, ale plazy, aj tie nase male, neskodne ma udrziavaju v stalej pohotovosti, pri kazdej navsteve lesa, luky, rubaniska.
V Zoo ostavam stat vonku, pomimo dveri teraria, samozrejme to plati aj na dovolenkach, ked je to sucastou programu-30 ludi dnu, ja vonku pred budovou.
Co je horsie, nemozem sa na plazy pozerat ani na obrazku, v tv, knihe a pod. Rodina to ovlada, uz krici, nepozeraj. Nie, zatial ziadne take priznaky, ze potenie, studene dlane, alebo triaska, , ale nemozem.
Nic s tym nerobim, aj ked by nebolo od veci, ale predstava, ze niekto by chcel na mne robit terapiu, ze klin klinom, ako to raz predstavovala jedna psychologicka v tv, no nie dakujem.
Najviac by ma zaujmalo, ci som nieco prezila v minulom zivote, lebo v tomto si to nepamatam, aj ked som v mladsom veku, casto mala take sny s plazmi.
No proste dg. 
Dodnes nezabudenm na prihodu, ked sa raz otecko vratil zo zahranicneho zajazdu, staby sprievodca a rozpraval, ako si jedna ucastnicka nasla nejakeho plaza / uz nepamatam druh/ pod vankusom na hotelovej izbe.Vymenili jej izbu. Toto by pre mna uz bol koniec dovolenky. A mat tak takeho suseda, ktory si staby domace zviera, chova nejakeho pytonika - ktori tak radi z terarii unikaju, po tych nasich "stupackach", tak to by bol iny adrenalin. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
presne tak isto
mam tuto fobiu od malicka, ako si pamatam. a pritom som nemala ziadnu skusenost s plazom, len sa ich cca od 3 rokov bojim a neviem preco, nikto ma na ne neupozornoval, nevidela som vtedy ziadneho hada, cize sa ich nebojim na zaklade realnej skusenosti.
uz rodina vie, ze musi najprv prelistovat casopis, vystrihnut pripadne foto hadov a potom mozem citat ja.
manzel si kupil chytcku na hady, keby sa nahodou nejake okolo nas vyskytli, aby ich mohol vychytat a odniest daleko do lesa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Chodit po zamzrznutom jazere NIE!!!!Mam paniku, že sa zlomi podomnou....
Takisto z prechodu cez most mam nie velmi dobry pocit, rychlo preč odtial a nepozerat dolu, ak sa da radsej sa vyhnut. Napr stary most v Ba cez Dunaj ma privadzal do sialenstva, ked som musela autom cez neho prejst...
Tieto veci sa vsak daju riešit aj regresnou terapiou , ale nejako ma to netlací zatial.Mostu a volnym ladovym plocham sa vyhybam.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
bojím sa veľkých psov, ktorí behajú len tak "navoľno"...mám zlé skúsenosti
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no ja mám takú echt ujetú fóbiu - neznášam, keď mi niekto niečo robí s hlavou. Čo znamená, že nechodím ku kaderníčke (kamarátka kaderníčka ma naučila, ako si s tým poradiť sama), kozmetičke (detto) a u zubára zažívam holú hrôzu nielen z normálneho strachu zo zubára, ale aj z tejto fóbie... Našťastie moja dcéra nepatrila v detstve k dievčatkám, čo rady češú maminy...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ked spominate tie postele ja pod postel vytahovat veci posielam syna :) ked si tam hodil hracky nech ich aj vyberie...
Velmi sa bojim vysok byvali sme na 4 poschodi a nevychadzala som na balkon...ani na rebrik ma nikto nedostane :D
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja mam fobiu ked musim prejst niekde cez sklene schody alebo ked je jama a cez nu je sklo aby sa videlo co tam je ako napr v nejakom chrame.
Taketo dlazky su v nakupnych centrach a ja musim zatvorit oci aby som mohla prejst na druhu stranu.
Ked som zila v Afrike tak som sa tam mohla zblaznit z jasteric ktore boli velke cierne z oranzovymi hlavami a lozili vsade . Aj teraz mi mraz beha po chrbte ked si na ne spominam.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja sa bojim stupit do tmy, ale tmy sa nebojim. Na zahrade, ked je sero, svieti mesiac, alebo u susedov na dvore, vsetko je ok. Ale ak by bola na zemi uplna ciernota, tak je zle. Aj pri najvacsom chceni nedokazem stupat. Najprv to nohami ohmatkavam, kym stupim. pritom tam poznam kazdy kamienok na ceste. 10 sek. cesta sa dokaze pretiahnut na minutu, alebo sa vratim po svetlo. Raz som mala rande, vybrali sme sa na kopec a vracali sa po zotmeni. Siluety ludi som rozoznala, ale pod nohami tma. To bolo sakra dlhe a nevydarene rande .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...hmm... bojím sa tmy, neskutočne , musím si niekedy zažať svetlo. Keď je doma priateľ je to ešte v pohode, ale ak som sama musím si zažať sviečku, inak by som nezaspala. Asi to bude tým, že mám dosť vysoké dioptrie (-5,5) a niekedy vidím naozaj divné rozmazané veci. Ale snažím sa to prekonať, občas prejdem potme na záchod 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja sa od detstva bojím tmy, ale veľmi, doteraz nám musí svietiť svetlo v kuchyni, inak nespím. Ako malá som sa vždy pozerala, než som zhasla pred spaním, pod posteľ a do skrine, až potom skokom do postele som išla spať. Neviem sa toho strachu zbaviť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
U nás hasí MM, a môže až vtedy, ked ležím v posteli :D a ešte som sa zabudla ja priznať k môjmu strachu z tmy, resp. asi z duchov? ja sa bojím ísť sama v noci na wc, kým som bola tehotná, chodil so mnou MM, teraz kedže musí strážiť drobcov, aby nezleteli z postele, kým ja idem, tak musí sedieť a čakať, kým sa nevrátim dáva mi to takú istotu, že ma "stráži"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hmmm, je tu toho dosť, ale najprv, než prečítam - idem sa vyznať z tej mojej - lebo sa doooosť podobá tej Tvojej, Erkočka ... aj keď u mňa to možno nie je tak celkom fóbia - skôr nedôvera k "výškam", ktoré boli stvorené ľudskou rukou a nie prírodou samotnou ...
Teda - môžem stáť na kraji toho najstrmšieho zrázu a nemám ani najmenší problém kuknúť dole - aaaaale - napríklad vylezená na lešení by som sa klepala sťa osika. Vedeli o tejto mojej "slabosti" parťáci, čo som kedysi chodila s nim do tábora robiť vedúcu a také prieky mi robili, že počas táborovej olympiády, kde som zvykla rozhodovať prehadzovanú (taká zjednodušená verzia volejbalu) poslali vždy nejakého pioniera za mnou, že .."choď sa spýtať súdružky vedúcej".... a ja len čo som kukla dole z toho empajru, išla som umrieť .... no a samozrejme, okolo rehot preveliký ....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Fobiu nemam, so sebazaprenim vyleziem kamkolvek, ale nerobim to rada. Tiez vleziem kamkolvek, aj do jaskyne, aj do bane, aj pod postel aj do skrine. Na narodky som dostala vtackara a kludne by som brala aj plaza. Keby nezral zive tvory, co robi sice aj sano, ale co mu nedam najest ked je uz raz nas? :-p Lekari, zubari, beriem ich ako nutne zlo a uz som si zvykla aj na branie krvi, neskacem z okna, ked vidim ihlu 
Kedysi som sa bala cintorinov, tmy, smrti...no momentalne som v stadiu, ze nie. Veci okolo nas sa daju vnimat rozne a moje strachy sa cely zivot menia...teraz si vsak na nejaky vazny a vyrazny strach z cohosi nespomeniem...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja mam taky bizarny, nevysvetlitalny "odpor-strach-fobiu?", neznasam pohlad na deformovane koncatiny zlomeninou, dost zvlastne, kedze som zdravotna sestra, som schopna odpadnut, asi preto, ze som mala zlomenu ruku, krv mi nevadi 
ani ked niekomu pukaju klby, ked pukne mne, to mi nevadi, ale ked niekomu inemu, az ma studeny pot obleje a to mi najstarsie dieta "puka" casto, ked som ju drzala za ruku, tak len puk, puk a mne na odpadnutie
takze, neviem, ci sa to rata do fobii, ale je to pre mna neznesitelne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
som tak dumala, ci som ja horsia, ze nemam fobiu , ale maaam - z hlbky. Do ponorky by som nerada, pod vodou hlboko mam strach, ze sa nebudem most nadychnut. Ale ze by som tym nejak trpela, nemozem povedat, lebo zas na ponorke clovek bezne nejazdi, vsakano?
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Priznám sa aj ja - bojím sa výťahu. Nie každého. Náš mi nevadí. Ale nenastúpim do výťahu vo výškových budovách. Som schopná isť aj na 12-ste poschodie peši. Ale nerada. Chodili sme k jedným známym, bývali na 9-tom. Keďže sme mali kočík, tak som musela výťahom, so sebazaprením, hlbokým dýchaním... ale na balkón som nevyliezla. Doma v pohode vešám prádlo, bývame na 5-tom.
A čo naozaj neznášam ,sú tie dlhé výťahy. Napr. aj v nemocniciach. Ja som aj tehotná chodila pešo. Chcela som ísť aj po pôrode, ale našťastie bol so mnou aj MM. Lebo keby idem sama, tak idem pešo. V jednej ruke bábo a v druhej kufor.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ešte som zabudla, pri spánku mi nemôžu nohy trčať z postele.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja mam fobiu zo vsetkych zvieratiek. Ja sa vsetkeho bojim. Manzel sa mi smeje, ze som taky maly strachoprd
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Fóbiu nemám , ale ako sa spieva v jednej piesni : " bojím sa len staroby a choroby... "
desím sa toho čo bude - zvyšovanie odvodov živnostníkov, zvyšovanie dôchodkového veku a solidarity s nižšie zarábajúcimi dôchodcami - do kedy a koľko ???? Už keď si platím viac, chcem sa v budúcnosti aj mať lepšie . Takže moja fóbia je - čo bude o x rokov...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pripájam sa, toto asi už nie je fóbia, ale strach z budúcnosti
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja mám tých fobií viac.Nemám rada uzavreté priestory,na výťahu pôjdem len do určitého poschodia(napr.pa 4),vyšie,len s niekym.Bojím sa byť sama doma,to mám od 12-stich rokov,keď nám doma zomrela babka a vtedy som sa zľakla,bojím sa mrtvych,že ma budú strašiť a bojím sa smrti 
Asi by som to mala nejak poriešiť,nejak to dostať zo seba preč...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslím že fobiu ako takú nemám, viem s zaprieť a prejsť aj cez úzku lávku, ktorá s hojdá, alebo pozrieť z veľkej výšky.
Tmy sa nebojím, s tým nemám vôbec problém, hady sú pre mňa na obchádzku okolo nich - teda aspoň jeden meter, s úctou a strachom ich oblúkom obchádzam, ale nie je o fóbia.
O deti alebo iných som sa bála ak boli chorí, ale to je normálne. Po prečítaní myslím že pre mňa sú naozaj horšie miesta a to prejsť cez tie sklené kachličky alebo nemám rada podsvietené schody. Niekde som bola a tam boli také schody a ja som mala problém určiť výšku toho schodu, proste cítila som sa na tých schodoch zle.
Sny že padam z výšok som mala dosť dlhé obdobie ale bývanie na 11 posch. ma to odnaučilo, mali sme najkrajší výhľad a ja som bola stále na balkóne, sny pokračovali stále dalej, len sa mi už nekrútila hlava.
Som presvedčená že dostať strach pod kontrolu je najjednoduchšie ak sa mu vystavíš. Moja skúsenosť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No ja mám strašnú fóbiu ..neprekonateľnú a tým som si istá..z motýľov! 
Keby ma niekto zavrel do miestnosti kde by hoci len jeden taký poletoval tak zošaliem z toho...mám fóbiu nielen z tých nočných ale veľmi sa bojím aj tých denných ...bábočka mi príde ako neskutočne odporný hmyz ja viem že to je smiešne ale ja sa nedokážem ani pozrieť na obrázok motýľa v knihe...bez toho aby ma v momente nezalial studený pot a zimomriavky súčasne po celom tele...
je to pre mňa najväčší des! nedávno mi vletel jeden taký motýľ do izby a poletoval na okne..bola som sama a nebolo nikoho kto by ma ,,zachránil,,chcela som ho zabiť ale nemohla som sa k nemu priblížiť a to ani s metlou ktorá mala dlhú rukoväť!
Nakoniec som sa celá roztrasená odvážila zavolať susedovho chlapca a ten ho mihom ruky tresol a potom vyhodil...nemusím vám hovoriť ako sa na tom dobre bavil keď videl moje hrôzou vytreštené oči
Kdesi som čítala že rovnakou fóbiou trpí aj herečka Nicol Kidman
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dievčatá, a neuvažovali ste o tom, že by ste niečo s tými vašimi fóbiami robili? Ono, iracionálny strach z tmy, bežných predmetov a situácií, neškodnej hávede a podobne, nepatrí do kvalitného života. Hlavne ak je to už v takej forme, že tým obťažujete aj okolie.
Ide to aj svojpomocne - sama som sa takmer úplne zbavila fóbie zo špicatých nožov a teraz pracujem na fóbii z výšok. Ešte stále síce nie som ochotná vyliezť na nejakú vyhliadku, ale už som sa dopracovala aspoň k tomu, že tam nebránim ísť mojim blízkym.
(A ešte ich pritom aj odfotím )
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Malý návod, ako na to: http://primar.sme.sk/c/4117056/fobia-a-strach.html
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
čo sa mňa týka tak nie! neuvažujem o žiadnej terapii lebo oni používajú šokoterapiu a na to by som nikdy nepristúpila a motýľom sa celkom úspešne vyhýbam.
Nemám pocit že otravujem s tým iných,to bola skôr výnimka dávam pozor.
Okrem toho ja zase pravidelne zabíjam všetkých pavúkov / aj veľkých / kvôli mojej kamoške ktorá sa ich bojí a ja zase vôbec nie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neviem, odkiaľ máš túto info, ale je nesprávna .
Fóbie riešia psychológovia (ak už teda niekto chce, a/alebo potrebuje pomoc odborníka), nie psychiatri. Psychológovia riešia bežné životné problémy, psychiatri duševné poruchy. Elektrošoky používajú iba psychiatri a iba pri vážnych psychických problémoch, po písomnom súhlase pacienta.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
geo, coby nie , zakazdym sa smelo vydam, ze to nejak pojde ... a potom ma zachranuje kefara s jahodkou 
, alebo svetlo z mobilu alebo si teda dam "nacas". ved pomaly dalej zajdes .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Však hej, netreba to nejako znásiľňovať, stačí pomaly (a je jedno, či to je pomalá chôdza v tme, alebo pomalý postup inde a inak). Som presvedčená, že už úmysel chcem tento svoj problém vy/riešiť, je prvým krokom vpred
Ale tu mám z niektorých komentárov pocit (áno, viem, je to len môj pocit), ako keby niektoré naničmamy boli na svoje fóbie skoro až hrdé, ako keby to bolo niečo, čo ich robí určitým spôsobom zaujímavé, ako keby si ich až pestovali a rozvíjali do "krásy", a ako môžu od okolia (akože) plným právom vyžadovať rôzne "službičky", pretože však ony za to nemôžu, majú predsa fóbiu.
Čo mi príde dosť divný prístup.
Nič, zas budem za vyrypovačku a citovú vydieračku, už mlčím.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Az na tu poslednu vetu. Tu si nemala napisat, kazdy nech si urobi zaver aky chce, nemusis im nic "podkladat", nech si potrapia makovicky a zaradia ta kamsi- sami od seba:-p
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neee, Lyduška, to som si len začala budovať fóbiu - strach napísať na NM svoj názor
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ako by mnohym odlahlo, keby sa to podarilo prave mne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No veď toto
Nie, vážne .
Každá fóbia nejako vznikne a teda (logicky) môže aj zaniknúť. Klasický príklad vzniku fóbie je malé dieťa, ktoré sa zľakne psa a pustí sa do srdcervúceho plaču. Dospelí veľmi často potom neskôr reagujú tak, že akonáhle sa "na scéne" zjaví iný pes, v snahe zabrániť detskému plaču, dieťa urýchlene berú preč. Čím kvalitne podporujú u dieťaťa strach ("Mama vie, čo je pre mňa dobré, ak ma odtiaľto berie, tak je to naozaj nebezpečné").
Ako som úspešne vy/riešila synov strach z vody som tu už písala. Z toho mi vychádza, že v takýchto prípadoch treba postupovať presne opačne - dieťa s citom a láskavo znovu a znovu vracať do situácií, z ktorých má strach, a pritom pevne stáť pri ňom a povzbudzovať ho a posmeľovať, že to zvládne.
Pri dospelých to vidím podobne - treba vedome ísť do strach vzbudzujúcich situácií a pracovať s tým.
Pri mojej fóbii z nožov sa mi nepodarilo vypátrať, ako vznikla. Nepamätám si na žiadnu nebezpečnú príhodu a keď som sa pýtala mojej mamy, povedala mi, že ma nikdy nemusela upozorňovať, aby som nebrala do ruky nôž. Proste som sa ich nikdy ani nedotkla.
Z rôznych zdrojov som získala info, že vraj fóbie často pochádzajú z minulých životov - konkrétne z nejakého obzvlášť traumatizujúceho predchádzajúceho úmrtia. To mi dáva celkom zmysel, pretože vždy, keď som videla špicatý nôž, vydesila som sa tak, že mi vystúpil studený pot po celom tele a vnútorným zrakom som jasne videla, ako sa mi zabára do brucha.
No, ak som tak niekedy umrela, dobre. Ale teraz som tu a nôž je úplne obyčajný predmet dennej potreby. Aj ten špicatý.
A tak som sa snažila vždy, napriek strachu, na nôž najprv dlhšie pozerať, potom sa ho aspoň dotknúť, neskôr chytiť do ruky. Šlo to pomaly, ale šlo to.
Dnes už dokonca máme špicaté nože aj doma. Používam ich zatiaľ ale minimálne (radšej si vyberiem nôž so zaobleným hrotom), teda stále nepovažujem túto fóbiu za úplne vyriešenú. Na druhej strane - nemusím nikoho prosiť, aby mi odkrojil chlieb, ak nie je k dispozícii taký nôž, ktorý som schopná chytiť do ruky.
Strach je veľmi negatívna energia a ten iraconálny je ešte zbytočnejší ako ten, ktorý má dobrý dôvod.
Tak vám idem držať palce na jeho zvládanie a sebe idem vysvetliť, že tu môžem písať
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak kedze mam len tu fobiu z ponoriek, to hadam nemusim odstranovat, to bezne k zivotu nepotrebujem .
Ale mam aj - neviem, ci to je fobia, ci co, zo stredoveku, z obdobia temna, z inkvizicie, z ludskeho trapenia, mucenia...toto mi sposobuje skutocne velky problem, napr. Kladivo na carodejnice som nikdy nevidela a ani nehodlam vidiet... Mam z toho proste az fyzicku uzkost, bolest hlavy, hrcu v krku.
No a vysvetlenie - kedze ine nemam naporudzi, hladam prave v tych minnulych zivotoch... Hladam suvislosti (nejake aj nachadzam), hladam odpovede...mozno prave preto som sa svete teraz, taka aka som, mozno za nieco platim, mozno som za nieco odmenena...mozno sa raz dozviem...
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Eviku, nemusí predsa nikto nič, a už vôbec nemusí preto, že ja som napísala...
Ono, existuje aj "potešenie" zo svojho strachu a túžba zväčšovať ho a pridávať k nemu ďalšie dôvody a situácie.
Veď toľkí ľudia milujú horory, bláznivé jazdy na húsenkovej dráhe, banží... a hromadu iných situácií a spôsobov, ako si dramaticky zdvihnúť v tele hladinu adrenalínu.
Akurát si myslím, že by sa malo rozlišovať medzi "hrou na strach" (síce sa bojím, ale viem, že je to len film, húsenková dráha spĺňa bezpečnostné normy, lano je pevné...) a skutočným strachom (v prípade fóbií bez reálnej príčiny).
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
suhlas, geo. Hra na strach obcas zdvihne tlak, prekrvi mozog a svaly, prijemna zmena pre telo .
Ale nechat sa ovladat fobiami, nechat im zasahovat do zivota, pripadne moje fobie zasahuju do zivota druhych, to nie. To si netreba pestovat.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Presne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aaach, to mucenie. napriklad nejaky blby "krvak" mi nic nerobi a hlavne si za to tie postavy casto mozu same svojou blbostou, no staci, aby to malo cosi docinenia s nasou historiou, nemozem sa na to pozerat a utekam od televizora. janosikovske filmy, partizanske, kladivo alebo i cudzie otrokarske alebo o kolonializme, brrr.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jasne - mozu v Kostiach ake len chcu mrtvoly zhnite kadejake vytahovat - nic. kludne diiivam.
Ale predstava, vedomie tych realnych, historickych - aaaach...
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Evka to ja som nemohla pozerať umučenie Krista, nesúhlasila som s tým ako bol natočený a nakoniec na piaty pokus som ho videla celý, už ho nepotrebujem vidieť.
No nemyslím že je to fóbia, alebo áno?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nuz tak ten film ani nemam ambiciu vidiet. Neviem, ci to je fobia, alebo prirodzena ochrana samej seba?
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mozno ti len zdravy rozum radi aby si to nepozerala...pretoze je to poriadna bykovina... ja som to preletela, krvi ako na bitunku a cele zle...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Som rada že sme sa úplne zhodli aspoň v tomto 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mám strach s uzavretých priestorov, hlavne s malých a nemám rada čiernu tmu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja mam strach z tmy v uzavretych priestoroch..vonku mi tma nevadi..v byte,vo vchode v bytovke..horor..hlavne ked som v tej tme sama.. tiez mam fobiu z hadov a vacsich pavukov.. a niekedy,ale nie vzdy sa necitim dobre niekde,kde je vela cudzich ludi ..ale to by som fobiou nenazvala
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
Najčítanejšie recepty
Najnovšie recepty
reklama
lebo ja áno, aj keď som bývala na 10 poschodí v paneláku, to mi nevadilo, ale akonáhle sa dostanem do priestorov, kde nie je zábradlie, tak to je môj koniec, snažím sa to maskovať, ale nohy a celý človek sa klepem. Tak kto sa ku mne pridá?