Sharon,
toto, co opisujes, sa mi vidi len ako vyustenie dlhodobych nezhod. Ako sama pises, vas vztah nie je ukazkovy. Mate deti? Ak nie a teba vztah nenaplna, ostavat len preto, aby si nezahodila 4 roky, alebo z nejakej zotrvacnosti, sa mi vidi skoda casu.
Sama so sebou si to preber, co od vztahu ocakavas, ako chces zit, co ti robi radost, co ti poskytuje oporu a pocit dovery... A ked si odpovies, prehodnot, ci ti toto tvoj terajsi vztah poskytuje. Ak ano, snad stoji on zabojovat, ak nie...
To, ci si mala priatelovi o pozicke povedat, nevidim tak jednoznacne. Hospodarite spolu, ci mate kazdy svoje peniaze? Pozicala si "zo svojho", alebo z toho, co mate spolocne? Ak by on niekomu pozical, chcela by si o tom vediet? Kazda dvojica ma svoje zvyky, tak aj odpoved na otazku pozicky nie je vzdy rovnaka.
Ak by som pozicala stovku - dve, mozno by som to doma nepotrebovala riesit, ak by slo o vyssiu sumu, prebrala by som to s manzelom.
Postavit ta pred rozhodnutie vybrat si medzi mamou a priatelom, to je velmi silne a verim, ze to tazko prezivas. A vidi sa mi to aj nefer. Ale mam len jednostranne informacie, netusim, co tvoju mamu k takymto silnym slovam viedlo. Mozno, ak by sem napisala ona, by som tomu dokazala rozumiet. Skus sa s nou o tom vsetkom porozpravat, mozno ti to pomoze dat si vztahy s nu do poriadku a zaroven sa slobodne rozhodnut, co so svojim vztahom urobit.
Drzim ti palce.
Eva 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte. Neviem či som dala príspevok do správnej rubriky, netuším ako to chodí, túto stránku mi odporučili, že vy mi snáď budete vedieť poradiť. Tu je môj problém:
Bude to na dlhšie, tak mi to odpustite... Mám problém, ktorý je pre mňa teraz neriešiteľný. Mám priateľa, už štyri roky, z toho 3 žijeme spolu (2 u našich a 1 sami dvaja v podnájme). Nikdy to nebol ukážkový vzťah, každú chvíľu sme sa pochytili, ale nikdy to nebolo až také vážne. Posledným rokom však začali vážnejšie problémy a to vtedy, keď som nastúpila do zamestnania, ktoré bolo hodnotené len provízne a veľmi sa mi nedarilo. Čiže u nás nastali finančné problémy, nemala som peniaze. Prešla som do podobnej spoločnosti, ale s oveľa lepším systémom a tak som tomu dala šancu, že sa hádam rozbehnem. Nebola som na tom až tak zle ako predtým, ale na klasické vyžitie to nestačilo a na splatenie mojich dovtedy nahromadených dlhov už vôbec nie. Tak som si po 4 mesiacoch povedala dosť, chcem inú robotu. S pravidelným príjmom. Zhodou okolností moja mamina akurát otvára butik s jedným jej známym a mám možnosť tam pracovať. Len sa to skomplikovalo. Totižto potrebovali nejaké peniaze (už investovali kopu a potrebujú ešte niečo dokúpiť) a spýtali sa ma, či by som bola ochotná zobrať menšiu pôžičku (do 1000€). On nemohol, je cudzinec, mamine nedali. Ja som súhlasila, chcela som im pomôcť, navyše tie peniaze budú do jedného mesiaca splatené, čiže som nevidela problém. Priateľovi som o tom nepovedala. Nie schválne, nie s úmyslom mu niečo zatĺkať. Len jednoducho ma to nenapadlo, keď sa to v podstate jeho ani netýkalo a zomlelo sa to pomerne rýchlo. Pôžička sa teda podarila no a potom nastal problém. Priateľ sa dozvedel na čo boli peniaze a začal s tým robiť problémy. Vraj som to s ním mala konzultovať (teraz už viem, že áno, ale hovorím, nebol to úmysle nepovedať mu to), a že som to nemala robiť, lebo sme len v podnájme, keď sa to náhodou nezaplatí, že exekúcia zoberie veci z podnájmu atď. (čo pokiaľ viem nehrozí, podľa jeho zistení áno, tak neviem). Vraj si to zisťoval. Navyše volal naštvaný mojej mamine, že pre koho peniaze boli, a načo a prečo a pod. Mamina teda prišla, vrátila peniaze a dala mi ultimátum: buď pôjdem s ňou, alebo zostanem s ním, ale nech ju už viac nekontaktujem. Čiže som zostala medzi dvoma mlynskými kameňmi. Neviem čo mám robiť. Aby som vysvetlila maminine počínanie: povedala mi to, lebo s priateľom už dlhšie máme problémy a už dlhšie mi radí, nech od neho odídem, lebo vidí, že sa trápim. Tak to vyriešila takto, dúfam, že som správne vysvetlila, prečo takto konala. Prečo od neho neodídem sa ma nepýtajte, neviem. Naozaj, asi som šibnutá, ale nechcem proste len tak zahodiť 4 roky, aj keď dôvody by boli. Čo si o tom myslíte? Čo mám robiť? Keď ostanem s priateľom, nebudem mať maminu ani sestričky, ani robotu. Keď pôjdem k mamine, stratím priateľa, s ktorým sme v spoločnej domácnosti... ČO MÁM ROBIŤ??? ;( Chcela som len pomôcť... To musel priateľ kvôli tomu tak vyvádzať?? Nehovorím, že je to banalita, viem, že som to s ním mala riešiť, ale aj tak. Je toto dôvod na to, aby mi povedal, že nechce žiť s babou, ktorá sa zadlžuje?? Veď dnes si berie pôžičky preboha, každý!!! Navyše neviem prečo vyvádzal, keď neboli žiadne problémy, ono sa to odohralo len včera. Ešte ani nedošlo k "neplateniu", tak prečo robil predčasné závery?! :( Kebyže sa to neplatí a sú problémy, tak nepoviem. Lenže ešte nič také nenastalo. Prečo musel riešiť niečo, čo nie je????? :( Pomôžte mi prosím...