Mesto alebo dedina?

Blancagon, kuk, ako sa volá tento blog: http://www.nanicmama.sk/ja-zena/dedina-alebo-mesto

Nie je to podarené?

Ja som celý život prežila v meste, jedných starkých som mala v Bratislave a druhých v Piešťanoch. Ako dieťa som vždy závidela kamarátom, ktorí mali starých rodičov na dedine a rozprávali zážitky z prázdnin. Musí to byť úžasné mať domček, záhradku ... Pre mňa je to zatiaľ nesplnený sen, ale možno na dôchodok sa s MM rozhodneme pre nejaký malý domček blízko BA. Myslím si,bývanie na dedine je super, ale v prípade potreby je dobré sadnúť do auta a či je to nákup, služby,divadlo, či návštevu lekárov si vybaviť v meste.

Na dedine som žila celý svoj život.Teraz sme v meste.Deti na dedinu už nechcú.Lenže ani ja s MM.Bytovka nám tiež nevyhovuje.Radi chováme zvieratká.MM robí s drevom.Takže sme v meste v rodinnom dome.Ak nechcem nikoho vidieť,vediem dedinský život.Pozdravím susedou a relaxujem v záhradke.A ked sa nám zachce mesta,zbehneme dole z kopca a brázdime rozpálenými námestiami od slnka.Deťom sa v meste páči hlavne že je vela podujatí,krúžkov čo im na dedine dosť chýbalo.

Ja si bývanie na dedine neviem vynachváliť, bývam na dedine od narodenia, na prázdniny som chodila ku babke do úplne naozajstnej dediny, kde majú len jedny potraviny (my máme 3 ) žiadna pošta, žiaden lekár má to svoje nevýhody, hlavne, ak človek nemá auto.. ale ak má, tak nie je čo riešiť, do mesta sa dostaneme za desať minút autom alebo 20 minút bicyklom :)

Blancagon,vidim ze mas malu dcerku a preto je dolezite ci Vase nove byvanie je blizko mesta,alebo nie.Sama som mamou 2 deti 4 a 6 rocne a z mesta sme odisli pred 2 rokmi na dedinu,ktora je vzdialena 8km od mesta.Viac km by som asi uz nebrala,koli cestovaniu za lekarmi,uradmi a v neposlednom rade aj nakupmi.U nas v dedine je len 1 coop jednota a posta no a OU.Dokonca ani nie samoobsluha.Páni kým som si zvykla stat v šore na chlieb ako za Marie Terezie,aj som sa s nejakou tou babkou pohadala,kym dovymyslala co to vlastne z toho obchodu chce...Takze ak si motorizovana a nie je dom daleko,tak si zvyknes,trochu to potrva,ale zvyknes.No dvorcek by som nikdy nemenila za balkon.A ked k nam pride navsteva z mesta zavidia na ho tiez..tak hore hlavu a prijemne stahovanie...

Ja som jednoznačne za dedinu, ale nebolo to vždy tak. V mladosti som uprednostňovala pohodlie a výhody mesta, teraz uprednostňujem výhody dediny, domu, dvora a záhrady. Bývam v paneláku okresného mesta, no plánujem sťahovanie na "dedinu" 4 km od mesta...Som aj nie som v meste... dojazd do neho aj na bicykli - veľká výhoda!
Záhrada a dvor pre mňa na nezaplatenie....ak sa tam budem rýpať ani ten bicykel nebudem potrebovať

Ahoj,ja s MM pochádzame z dediny,po svadbe sme cca. 5 rokov žili takmer v centre mesta,potom sa vyskytla možnosť ísť naspäť do rodnej viesky,do rodinného domku s veľkým pozemkom,tešila som sa,že moje hyperaktívne dieťa bude mať priestor na vyšantenie.Dnes by som nemenila,zato moja dcéra hneď,keďže chodí na zš v meste,všetky kamošky sú tam,dosť nám to sťahovanie teraz vyčíta,keby sa dalo presťahovala by sa okamžite.Neviem,aké veľké máš deti,ak sú väčšie spýtaj sa ich na názor.Ja moju dievku utešujem,že je nútená tu žiť "v zapadákove-sme 5 km od okres. mesta" do 18-ky, potom si kľudne môže kúpiť 3+1 v meste.

Do 15 rokov som bývala na dedine, ale do školy som chodila do mesta, potom na strednú do väčšieho mesta a bývala som na intráku, potom na priváte. Po ukončení som začala pracovať v BA a aj som sa tam vydala - čiže viac menej patrím do mesta ako na dedinu. Vlani v novembri sme sa presťahovali na dedinu, postavili sme si pekný dom, ale...všetko mi chýba. Tým, že firma v ktorej som pracovala skončila, tak som začala robiť na živnosť doma. Kým som bola v BA bolo fajn. Porobila som a išla sa túlať kamkoľvek, všetko blízko obchodné centrá, banky, pošta, zdravot. zariadenia (vďaka, že som nemusela doteraz navštevovať). Stačilo mi, keď na ulici som stretla susedov, alebo kohokoľvek a prehodili sme si pár viet. A teraz obrovská zmena,dá sa povedať, že som celé dni sama aj keď manžel je doma, lebo robíme spolu, ale to nie je ono (dosť často si ideme na nervy). Bývame v slepej ulici, kde je ešte 10 domov, buď sú tam už ľudia na dôchodku, alebo chodia do práce. Cez deň tu nie je žiadny pohyb, nikoho nestretnem, aj keby som celý deň na ulici sedela.Nie raz som si poplakala a ešte aj budem, ťažko sa s tým viem vyrovnať, chýba mi ten ruch mestský, kontakt s ľuďmi, povinnosti(chodiť do práce). Celý ten čas, čo tu bývam som nemala obuté ani raz lodičky, ani som nebola načančaná. Väčšinou len rifle, botasky a koniec.Teraz v byte ostala bývať dcéra a nasťahovala si tam spolužiakov, takže odvtedy ako som sa vysťahovala som bola v našom byte 2 krát.
raz pomôcť upratať a raz, keď som dala auto do servisu a bolo treba čakať. Keď idem niečo vybaviť do BA, tak sa mi tlačia slzy do očí a v hrdle mám obrovskú hrču, ale je to len moja vina, že som s tým súhlasila.MM je veľmi spokojný. Mne by vyhovovalo chodiť na dom cez víkendy, alebo podľa nálady.
Už som toho moc napísala, kto už len bude čítať moje starosti

No, všetko má svoje výhody a nevýhody.Ideálne je, hlavne pre dieťa, bývať na dedine a chodiť do práce do mesta. Nie je nič úžasnejšie, ako keď dieťa vybehne na dvor sa hrať, odtrhne si domáce ovocie, či zeleninu....To je môj uhol pohľadu, ale ja chodím do mesta denno-denne do práce, teda okrem víkendu. Ale zase nebývam tak ďaleko, aby som si neodskočila na aute, kedy chcem. My máme v dedine tri obchody, plus kvetinárstvo a tiež máme zdravotné stredisko a lekáreň, takže mám v podstate po ruke, čo potrebujem. Milujem bývanie na dedine, ale keď som si prečítala Erkočku, tak tiež by mi chýbalo mesto. Erkočka, nedá s dcérou nejako dohodnúť, že by si tam chodievala v čase voľna, možno aj prespať a len tak sa poprechádzať a znova si užívať čaro veľkomesta?Alebo tam skús chodiť len na otočku / neviem, ako ďaleko to máš/, daj si stretko s kámoškami, choďte na kávičku spolu, daj si lodičky, nahoď sa a hneď bude život krajší.....

co je lepsie ... ved to sa ani neda zovseobecnit. ja som vyrastala najprv na dedine, teraz zijem v meste a momentalne mam dlhodobejsie plany vratit sa na dedinu, uz mam vyhliadnute aj kam, nevedie tam ani cesta, len taka polna, traktorom utlacena, ktora robi hranicu medzi zahradami za domami a pasienkami. moja mama by sa tiez rada vratila a vidim, ako je synovi i starsim bratrancom dobre na dvore. ked sa chcem stretnut s kamoskami, aj tak ideme 4 baby 4 autami do mesta, pretoze kazda prichadza odinakadial - i ked sme z jedneho sidliska.

ja ale viem, ze chcem ist na dedinu. mne vobec nevyhovuje sedenie na pieskovisku s maminami, nakupne centra a mesto ... akurat mozno kruzky. drobec chodi na kruzok, na dedine az taky vyber nie je ... ale zas mohlo by sa to poddat, pohovorit s rodicmi. teraz uz mladi netravia tolko casu na poli, ja viem spravit vytvarku, miesto terajsej brigady mozem pravidelne viest kruzok, este aj moj brat sa venuje detom na dielnach, niekto iny by mohol deti ucit v zime lyzovat, v lete orientacny beh ... niekedy staci prejavit zaujem a ponuknu sa schopni, nadseni.

susedia ... no to je celkom jedno, mame velmi dobrych susedov i v panelaku i na dedine.

hoci som na prizemi, aj tak je to klietka. dom si robim sama, viem presne ako to potrebujem funkcne i esteticky. v panelaku som si uz robila kopec uprav, ale to je pre mna len prestupovanie na mieste, preto som asi taky tulak, nie je mi tu dobre.

Tiež to vnímam tak, že oboje má svoje výhody aj nevýhody. Bývame v paneláku na sídlisku, ale od jari do jesene každý víkend, ak to situácia dovolí niekedy aj v týždni/,ideme na chalúpku, ktorú máme nedaleko. Vždy ked tam prídem, akoby som poriadne nadýchla, dobíjam sa tam. Deti hodia tašky, rýchlo úlohy a sú von až do tmy. Ale zas ,ked sme tam pri prerábaní bytu 2 mesiace bývali, už mi to mesto začalo chýbať. Je pravda, že najviac mi chýbali výdobytky civilizácie, ktoré by sme tam asi pri pevnom bývaní mali /pračka, internet.../ a v tom prípade by som som sa asi priklonila viac k tej dedine.