z toho vyrastie... cvic trpezlivost!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
z toho vyrastie... cvic trpezlivost!
Ked bude mat styridsat mozno.
Keby si pocula mojich troch pubertiakov ako bojuju za svoej demokraticke prava ked od nich nieco chcem.
jedno ci ma 17, alebo 12, ci decra abo syn, aspon u nas
Tak cvič trpezlivosť.Ja mám doma 14,15,16,17,a 19.A samé.Prečo zase ja?Ved už idem.A nikde nik.Tie dospelé sú už iné.Len sa už osamostatnili.A naozaj je to najhoršie s tými 14 a 15.
Toto si ani nechcem predtsstvait, vsak by mi rohy narastli.![]()
To je taká celoslovensky používaná veta? tá "ved už idem"
Tiež čakám a nikde nič
prečo zase ja prestala mladšia používať, lebo staršia z toho vyrástla a nechce byť horšia od nej
ale ja mám len dve doma, neviem si predstaviť zosúladiť to s toľkými deťmi ![]()
Betula,ja to už tiež poznám a moji majú 10 a 12 a tiež neviem čo s tým a horšie je to,že mňa trpezlivosť prechádza,lebo s tým odvrávaním ma vedia tak vynervovať,tvária sa akoby zjedli múdrosť celého sveta!A čo bude neskôr!Ak začnem kričať väčší na mňa kričí,že nemám stresovať.Ale keď som už veľmi nervozná dam si jednoducho slúchadká,svoju muzičku-a ideš.Keď oni neposlúchajú,tak nebudem ani ja a basta!
Niekedy mám pocit,že čím viac sa snažím aby všetko dobre fungovalo o to to je horšie
.
a to nemáš odvrávaciu dcéru...
No najviac ma vytáča,ked mi povedia:mama nerieš...alebo maminka klud,lebo si uženieš infarkt.A nevieš,že od roboty aj kone kapú?
A potom rieš všetko v klude.
Ahojte zeny, matky....
Mam 14 rocneho chlapca /dcera je uz dospela/ vo veku, ked si mysli, ze rodicia su akurat tak na otravovanie a obmedzovanie ich prave ,,kvitnucej,, forme . Vela energie treba, aby sme dosiahli svoje, vela debat, kde trpezlivost sa tazko ,,kroti,,ale akosi to ide. Nie je problem s nim, len neskutocne mi lezi na nervy, ked cokolvek chcem, tak odpoved znie...HNED...ale minuty ubiehaju a ja za rohom cakam pripravena kricat, jacat, dokonca aj fackat....naporiek tomu, ostavam v ,,zabvetri,, a nakoniec dosiahnem svoje, ale s odretymi usami.
Vratim sa k problemu, ale nechce pocuvat dalsi vyklad o tom co by bolo fajn.
Co myslite...mame vyckat, kym trochu podrastie, alebo nadalej nechat si cvicit svoju trpezlivost?
Vela veci sme dosiahli, raz za tyzden povysava, v uceni sa nepretrhne, ale vie potesit nas aj seba dobrou znamkou, nie je to ziadna tragedia, je fajn chalanisko, len to odvravanie........
Pekny den Vam vsetkym.