Môj obľúbený...

Ja mám hrnček, ktorý mi praskol Nerozpadol sa úplne, ale čaj cez tú trhlinku vytekal... celú zimu stál na balkóne, teraz na jar ma osvietilo a zasadila som si do neho kvetinku Mám takých vecičiek viac... väčšinou mám s nimi spojenú nejakú spomienku na udalosť alebo človeka

Mne sa z môjho obľubeného hrnčeka odbilo ucho a vyhodila som ho a odrazu som videla že Mirko z neho pije kávu a po dvoch týždňoch som ostala sama ale z hrnčeka bez uška pijem kávu nadalej, aj ked raz som ho vyhodila ale dostal dalšiu šancu a mne odrazu ostal srdcu milý nadovšetko.

Aramana čo je to grísa?Ináč MM vyhadzuje a ja to vytiahnem z nášho kontajnera,čo keby náhodou?!

ja mám tak topánky ...už dosluhujú, aj nové som kúpila a tieto /dokonca dva páry/ šanujem . Oprava by na jedných bola drahšia ako nové a tie druhé už len na ľahké vybehnutie z domu k autu slúžia , ale vyhodiť ich nedokážem - dostali svoje miesto v skrinke a čakajú na "čo keď raz..." Ale inak citovo nezdravý vzťah mám ku všetkým topánkam, a keď slúžili dobre a nastal čas rozpadu normálne /či nenormálne? / sa s nimi rozlúčim , zabalím ich do papiera a poverím manžela, aby ich vyniesol - to je nad moje sily /keby to bolo na mne, tak ma topánky vytlačia z domácnosti...takmer /. To už asi chce odbornú pomoc ....

:))) Pekné:)) Ja sa neviem vzdať čierneho svetríka. Kúpila si ho mama asi tak pre 37 rokmi (kúpila ho ako rolák). Keď som bola vysokoškoláčka a chcela ho vyhodiť, tak som jej v tom zabránila a z roláka som si urobila ležérny svetrík s lodičkovým výstrihom a trojštvrťovými rukávmi. Asi tak 2 roky ho nosím len doma a na "behačku":). Ale on stále drží. Nič mu nie je. Nechápem ako je to možné a z čoho sa to kedysi vyrábalo:) Nedám ho! Nedám!!!

Nooo, ja by som aj vyhodila - ale nedá sa ... Mám také jedny snehule, sú pomaly staršie ako ja, ale totálne nezničiteľné, už ich nosím len keď na záhrade drevo kálam, ale furt nemám to srdce ich vyhodiť, keď ani len dieročky nemajú.... Jediné, čo by sa im dalo vyčítať je dosť opotrebovaný dezén, STK-čkou by veru neprešli
Inak, takýchto vecí mám určite viacero, lebo ja som chronický vetešník. Minule som kdesi čítala, že v žiadnom prípade nemať v príborníku obité hrnčeky a šálky, lebo zlá karma, či feng šuej, či čo - tak som urobila totálny ordnung - asi takým štýlom, ze medzi ostatnými už tie obité nenájdete, ale preložila som ich do komory a používam ich na hrnčekové knedle s výhovorkou, že veď predsa nebudem na to používať tie, čo sú dobré - veď by mi mohli v tej horúcej vode pri varení prasknúť.....
Som skrátka stratený prípad

Sentimentom a zavislostou je u nas legendarna mladsia dcerka. Tricka, pokreslene podpisane, uz niekolko rokov male, ale nevyhodi ani za svet, lebo ich pred rokmi mala v tabore...a spomienky su krasne ....
Ma 17 rokov, takze je jasne, ze detske tabory su u nej davna historia

Takto to u nej rokmi nabralo podobu dvoch kominov v skrini, ktore vzbudzuju dojem, ze ma nenormalne vela oblecenia. A ked sa dozadovala triciek ci nohavic, setrna mama jej nechcela dat, lebo vsak ich ma plnu skrinu

... topánky...veru aj ja som na topánky citovo zaťažená. Minule som bola reklamovať synovi botasky...predavač mi hovorí, že čo chcem, že vydržali pol roka!!!! . Ja že prosím? Ja mám čižmy 18 rokov!(naozaj, neklamem , stáli síce vtedy, v deväťdesiatom šiestom 3000korún!, ale stálo to za to ) Predavač sa na ne kukol (na tie čižmy ), zatváril sa tak čudne, naozaj nechápem prečo. Okrem záplaty na ľavom boku na nich nič zlé nie je .
A takých kúskov mám viac...Topánky sú moja závislosť...