Moje osobne peklo...

martinka držím palčeky nech ti všetko dobre dopadne a čo najskôr nech ste v klude

martina, nemáš lahkú situáciu a v podstate len ty môžeš tú situáciu zmeniť, o čo sa podľa všetkého snažíš, tak držím palce nech všetko dopadne tak, aby ste boli spokojní všetci

Myslím že nemáš nad čím váhať a čím skôr z domu odísť kým sa nestane niečo horšie.Hľadaj čokoľvek,ubytovňu,podnájom u kamarátky,jednoducho čokoľvek.Máš predsa svoje deti a na tie musíš myslieť predovšetkým a zabezpečiť im šťastné detstvo bez tyranie a kriku plné lásky a pochopenia.
Myslím že mama by ešte kým žije mohla svoj prepis domu na otca vrátiť naspäť.
Držím palce a nájdi čím skôr svoj kľud a pohodu.

Martinka,
ani by som neverila, že zrovna na teba padne to staré známe, že nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie.
Čo mám na to povedať -len toľko, že ono to platí aj naopak - ešte nebolo tak dobre, aby nemohlo byť ešte lepšie.
Zaťať zuby a vydržať, kým nebudete môcť ísť za priateľom. Samozrejme, striehnuť na každý náznak, že by ste mohli byť v ohrození a potom už len "utekať, ako by vám za pätami horelo".
Drž sa, vieš že máš za sebou "veľkú silu"

Martinka, ja toto ale nechápem. Bola som na tom tiež veľmi zle. Mama ma dosť trápila, keď som zostala sama s malou u nej doma. Dokonca padli aj nejaké facky,zlomenina zápästia-zle trafila. Ale ja so sa zobrala a odišla z domu.Hľadala som azylový dom a keby sa priateľ nerozhúpal, prešla by som aj pol republiky, len pre to aby moje dieťa netrpelo tým, že trpí jej matka.Premýšľam, čo ešte napísať. Neviem,istotne by som to urobila už dávno, že by som z toho pekla vypadla. Viem, že nie každý je ako ja a nemá každý na to povahu, aby to tak spravil. Ale každopádne ti držím palce, aby si to čo najskvôr vyriešila, a detičky prežívali krajšie detstvo bez nervov od starých rodičov.

Martinka, preboha ziveho, ja zasnem co tu pises, ved Ty si aj s detmi v ohrozeni zivota, utekaj prec kym nie je neskoro. Vyhladaj si na nete alebo cez nejaku zachrannu linku azylovy dom alebo nejake zariadenie pre matky s detmi, kde by ste mohli preckat ten cas, kym odidete do Ciech. Neviem, odkial si a neviem Ti inaksie pomoct, len takto, mozno Ta to nakopne a urobis s tym koniec. Myslim, ze ak otec takto salie, asi je psychicky chory a mozno by ste mohli na neho zavolat zachranku alebo policiu, nech ho odvezu na psychiatriu. Drzim Ti palce, aj ked myslim si, ze drzat palce je malo, treba nieco urobit.

ked sa u cloveka prejavi prudka zmena inak miernej povahy na agresivnu a stupnuje sa az do vrazednych manii - moze to byt porucha stitnej zlazy. teraz neviem, ci prilis znizena alebo zvysena tvorba toto sposobuje.

mne to príde ako schizofrénia.Martinka,skúste ho s mamou presvedčiť,aby išiel k lekárovi.alebo by som,ked je v takom amoku,zavolala záchranku a oni by mali vedieť ako na neho.máme v okolí taký prípad,tiež muž,má stále pocit,že ho niekto prenasleduje,ohrozuje,myslí si,že KGB,SISka a neviem čo ešte,že ho chcú zlikvidovať...tiež si s ním rodina nevie rady,prišli o dom,lebo ho založil,nikto o tom nevedel.je to hrozné nešťastie.a ešte,ked tvrdíš,že oco taký nebol,tak sa neho nehnevaj,ale skúste mu pomôcť.nie je riešenie odísť a nechať ho tak s mamou samého.takí ľudia sú nebezpeční nielen pre seba,ale aj pre okolie.Držím palce.

Súhlasím s Glloriou. Hlavne predposledná veta Celý čas premýšľam, prečo útek, keď otec zjavne potrebuje pomoc.

martinka,úplne ťa chápem,že chceš pre svoje deti a seba len to najlepšie.My nevieme posúdiť,ako je to vážne s tvojím otcom,či je to jeho povaha,(hovorí sa,že ked je človek celý život dobrý,v starobe je ešte lepší,ked zlý,tak ako starý je neznesiteľný,neviem,doo akej miery je to tak,mám skúsenosť,že starí ľudia sú väčšinou uhundraní,,neprispôsobiví,protivní...),alebo fakt nejaká začínajúca choroba,my ti môžeme len z nášho pohľadu nesmelo vyjadriť svoj názor.Ja svojho otca milujem,hoci mi tiež niekedy pekne strpčuje život,mama tak isto,tak si neviem predstaviť,že by som niekde odišla a nechala ich dvoch samých sa trápiť.ved aj pre mamu je to trápenie žiť s takým človekom.Deti musíš ochrániť,ale aj rodičia ťa potrebujú.Možno si myslíš,že sa mi ľahko hovorí,ale ja mám taký problém s bratom.Je odo m§a o rok a pol mladší,nikdy sme veľmi dobre nevychádzali.Teraz,po úraze,ktorý sa mu stal pred 10-timi rokmi(strelený do hlavy,zázrak,že prežil,bol policajt)má značne poškodený mozog.Dal sa natoľko dokopy,že chodí,doma pomáha vo všetkom,hoci je ochrnutý na pol tela,ale sa mu tak zmenila osobnosť,že je hrozne nepríjemný.žije s rodičmi,ktorí sa o neho starjú,neďaleko nás.A mňa od úrazu neznáša.Odišla od neho žena,tak mám pocit,že všetku nenávisť obrátil na mňa,moje deti a muža.nechodí ku mne,nerozpráva so mnou,robí mi len zle,mama mi nemôže pred ním dať ani vajíčka,zeleninu zo záhrady,otec odniesť autom,lebo v amoku sa uteká zabiť.je to s ním strašne ťažé,ale vobec nerozmýšľam na tým,že by som o opustila.Ked sú naši na liečení,tak mu varím,hoci to zje len ked má dobrú náladu,čo nie je často.napriek tomu sa pripravujem na to,že ho budem msieť "dochovať".len preto sa zamýšľam nad tým,že chceš otca nechať tak.ale len ty vieš,ako je to u vás ťažké.držím palce.