Môžeme čo len chceme

hmm, a už si sa sama seba spýtala, čo presne by si robila, keby si mala tej energie viac?

Spomínam si na školu. A hlavne posledné týždne, keď sa dokončovala práca, štátnice. Hovorila som si, len aby už bolo po tom.... A potom si spomínam na ten večer, keď som po štátniciach sedela na izbe. neoslavovala som, lebo okolo sa ešte finišovalo. A zrazu prázdno. Tak ako ma počas učenia priťahovali knihy (upresním beletria), tak zrazu nič. Len som tak sedela a cítila fakt prázdno. Netušila som, čo bude ďalej. Len som vedela, že niečo sa skončilo a ja som nemala pripravené, čo potom. Možno to bola tak trochu poverčivosť, lebo predsa len bolo treba najskôr štátnice urobiť.....

Hovorí sa, že je zle, keď už človek nemá plány. Keď už zrazu nič neorganizuje.  Nič nečaká.

Na druhej strane, neustále odkladanie čohokoľvek na neskôr, keď príde výplata, keď skončí uzávierka, keď budú prázdniny, ke´d deti doštudujú.... hrozí tým, že raz príde to keď a za ním bude prázdno.

Problém ani nie je, čo chceme, ale ako rýchlo to chceme. Za uprataným bytom a skvelým koláčom je niekoľko hodín driny (ktoré často všetci prehliadajú a osobne mi to moc nadšenia do ďalších podobných výkonov neprídá). Úspešnou podnikateľkou sa žiadna nestala zo dňa na deň. To len na internete písané príbehy a príhody tak vyzerajú... veď je to také jednoduché upratať... jedno kno za 10 minút, ale keď je tých okien 6, je z toho hodina a po hodine umývania okien je človek aj unavený a treba si oddýchnuť. Pracovné plány - podobne ako tie upratovacie, navyše toľko múdrych sa nájde, čo hneď vidia, ako naše plnenie si snov (zle) dopadne... A neznášam otázku "A čo spravíš, ak Ti toto nevyjde?"

Priznám sa, že často rozmýšľam, v čom to je, že sa zrazu objaví niekto, kto povedzme ani nie je tak dobrý v svojom obore, ale je tu niečo, neviem čo a on je zrazu nie dobrý, ale hlavne veľmi úspešný. Aj keď  samozrejme dá sa polemizovať, čo to znamená, že je úspešný. Napríklad, máme tu kopec rôznych speváckych súťaží. A čím to je, že niektorí naozaj výborní speváci ani poriadne nebliknú a do popredia sa dostane niekto, kto nemal možno až také hlasové predpoklady, v čom to bolo?

A nielen v tom - krásny príklad je napríklad aj sashe. Sú výrobcovia, ktorí vyrábajú úžasné veci, nemusia byť ani tak drahé a nič. A príde niekto, kto ani nemá taký fantastický nápad, ani prevedenie. A zrazu je hviezda. Vie sa predať.

Alebo napríklad aj samotné sashe. Čím to je, že tu bolo viac rovnakýh portálov v rovnakej dobe. A uspela zrovna alexandra. Davala zrejme do toho viac. Asimala na zaciatku trohu viac peňazi. Ale to fakt nestačí. Musí ten človek niečo v sebe mať. Musí mať nejakú víziu. Kam sa chce dostať. A potom urobiť k tomu hneď ten rpvý krok. Lebo mnohí snívajú. A rozmýšľajú, že začnú. Dnes, zajtra, o týždeň. Ke´d bude toto urobené, keď sa presťahujú do domu, keď dorobia skúšky.... Ale vtedy príde ďalšie keď...

ešte pridám jednu múdrosť

Môžeme, čo len chceme. Ale naozaj vieme, čo chceme???????

Máme aj vlastné plány alebo iba sa prispôsobujeme okoliu, hasíme, čo je kde....

Ono vôbec nemusí ísť o veľké projekty. Jak to, že na susedných balkónoch dokážu mať nádherné záplavy kvetov? To naozaj nejde ani o príležitosť, ani o svetovú stranu ani o nič iné. Len o to, že sa tomu balkónu dokážu venovať po celé leto - na rozdiel odo mňa, keď ma to baví mesiac, dva a potom nejak už ani nie.... Potom môžem nariekať, že prečo ja nie...

Alebo môžem nariekať na chudnutím a cvičením podľa balalajky - jak to, že jej sa to podarilo. A mne to tak nejde? Jak to, že ona má tú vôľu cvičiť a kontrolovať jedenie. a nie nie? Možno to fakt až tak nechcem, ako ona. Možno si len nedokážem predstaviť, že budem musieť zmeniť komplet celý šatník. Aj ked by to bola super príležitosť na prehodnotenie toho, čo fakt potrebujem a čo nie....

Môžeme čo chceme a to je pravda, ale tak ako človek ide svojou cestou občas necestou tak sa menia aj to čo chceme. Občas si uvedomime že toto by sme aj mohli ale vlastne už po tom netúžime.

Je to zlé? - treba všetko plánovať, - nie, nie je to zlé a nič nie je horšie ako večné plánovanie, lebo sa môže stať niečo neplánované a verte ono sa to vždy udeje, aby nám ukazalo že sme sa vzdialili od našej cesty.

Moje túžby? - mať viacej sily aby som mohla zdolať peripetie života, aby som vladala aspoň niečo urobiť v záhrade, aby som mala silu robiť tie najjednoduchšie práce ktoré nezvládam.

Prišla som konečne na to čo je pre mňa ťažké. Bolo to dlhé hľadanie a cítila som sa lenivá a pod. až som si uvedomila v čom je môj problém - zrejme zdravotný.  Kým sedím zvládnem pracovať dlho a výkonne. A som v stoji alebo v chôdze je to už pre mňa námaha oveľa väčšia no najhoršie je ak sa počas státia či chôdze musím zohynať, moje srdce začne biť oveľa silnejšie a ja stratím všetku energiu, som vyčerpaná. Lenže v dome aj okolo domu sú to väčšinou všetky práce. Uvedomila som si to v lete, zbierať černice - u nás po stojačky - fasjn, únava ale v norme. V tom istom období prechádzka so zbieraním húb, veľmi vysílená a to v košíku iba bedle a suchohríby.

Takže aj toto objasnenie je pre mňa dôležité, lebo pocit že som lenivá či niečo iné s výčitkami voči sebe bolo skôr zabijakom mojej energie.

Ešte pred tromi rokmi som sa rozhodla že sa pustím do prerušenej prestavby domu, no zvážila som svoje sily a uvedomila som si že ja už nedokážem zbúrať ani tu priečku.

Ak budem viac vládať, teda mať viac energie - životnej energie vlastne budem šťastná, budem so sebou viac spokojná a ostane mi viac času aj na záľuby a na moje vnúčence.

Odkedy som sa ja sama uvoľnila tak sa zlepšili vzťahy s mojimi deťmi, sú presne tie ich povahy aké som v nich chcela prebúdiť ešte ako v deťoch, každé odriekanie stálo za to.

Takže dajme si odpoved - áno toto by som mohla, ale chcem to vôbec? - urobí ma to šťastnou? a spokojnou?

Môžeme čo len chceme .... no len čiastočne . Naše sny a túžby často obmedzuje to , čo moc nechceme  - ale musíme . Musíme ráno vstať do práce aj keď sa nám nechce, musíme riešiť kopec problémov , sú situácie z ktorých sa nedá "vyzuť" aj keď nám nie sú po vôli. A ďalšie obmedzenie je zdravotné , veľmi by sme niečo chceli , ale nemôžeme , lebo buď nevládzeme alebo by sme si ublížili. Bohužiaľ sú situácie, ktoré ani snažením, pozitívnym myslením a aj neskutočne pevnou vôľou jednoducho nedokážeme zmeniť. V tom prípade je lepšie sa s tým zmieriť, ale je to ťažké, lebo veľmi po tom túžime a chceli by sme to urobiť , ale nesmieme a tak nám je smutno a trápime sa pre to.  Rada by som konštatovala , že môžeme všetko čo chceme. Sú situácie , keď sa to nedá

Ale pravda je , že veľa iných skvelých vecí môžeme a aspoň takto kompenzujeme , to čo ovplyvniť nemôžeme ani my ani lekári Treba sa snažiť v rámci toho čo môžeme ten svoj život prežiť čo najkrajšie a netrápiť sa nad tým, čo sa zmeniť nedá.

Ono to, čo chcem sa veľmi mení u mňa asi hlavne v závislosti na veku. Pred viac ako 40 rokmi, keď som bola piatačka, tak som chcela vyriešiť záhadu bermudského trojuholníka. Neskôr také to oscilovanie aspon 1/3 dievčat okolo medicíny, ešte neskôr okolo programovania. potom som veľmi chcela ísť do číny alebo japonska. Všetko ma fasinovalo. neskôr už len tak európa. A dnes mi úplne stačí aj susedný balkón :) Lebo nejak prihádzam na to, že je jedno, kde som. Na mne a na tom, čo cítim zaleží, či sa niekde cítim dobre alebo zle.

Ja skôr potrebujem také drobné ciele, neičo organizovať.... Alebo sa aspon tešiť na divadlo, do kina. Alebo kludne raz začas aj na nákupný výlet. A keby ten výlet bol podporený ešte tým, že potrebujem menšie oblečenie, to by bolo úplne blaho :)