reklama

Na čom v živote skutočne záleží?

aramana , 30. 09. 2016 - 23:04

reklama

...vieš čo, tak som sa nasrala!Tak si predstav že ten moj mumák prišiel domov spitý pod obraz boží!No zúrila som tak, že som po ňom ovládač hodila a on sa ešte smial ako blbec!

...on doniesol štvorku!Z toho testu doniesol štvorku!Je on normálny?!!!Zakázala som mu na týždeň počítač, veď on sa zbadá, teľa jedno tupé!

...no tak si predstav že mi včera pred obchoďákom niekto ťukol auto!Mňa skoro porazilo!Normálne je to vidieť že je buchnuté!Zabila by som toho debila čo to spravil!

...môžeš mi vysvetliť prečo si neumyla riady pred tým než si išla vonku?!Do konca týždňa máš zaracha!

 

...rozbitý obľúbený pohár na kávu, kvapkajúca batéria, neumyté okná, znečistený koberec od čučoriedok...

Čo všetko nás dokáže vytočiť, nahnevať, znechutiť?Čo všetko má takú váhu, že náhle sa nám zrýchli pulz a červeň stúpa do tváre?

Čomu všetkému sme ochotní dať tú moc, aby nás to držalo ako bábku na šnúrkach a keď sa TO udeje, zrazu to s nami dokáže zacvičiť a z človeka je zrazu zviera a vrčí a cerí zuby a zježí sa?

Ako je možné že ak má mama hlučné dieťa, bude ho zahriakavať aby bolo ticho ale ak by mala dieťa nemé, každý večer by prosila pri jeho postielke aby dokázalo niečo zakričať?

Ako je možné že nás dokáže natoľko rozčúliť škrabanec na aute ale keby sa stala vážna nehoda, bolo by jedno či je auto zničené úplne, hlavne že sme prežili?

A čo dieťa ktoré donesie zo školy štvorku?Keby sa raz domov nevrátilo, mama by aj päťku odpustila len aby bolo späť...

Na čom v živote záleží?Či je odpoveď naozaj podľa toho, kedy sa otázka položí?

Ak je všetko fajn, veľmi záleží na tom, ako sú poukladané knihy v poličke a či je tam utretý prach ale keď sa vyskytne problém, na poličke už nezáleží?

Nie je trochu pokrytecké nastavovať si rebríček hodnôt podľa aktuálnej situácie?Vlastne ani nie pokrytecké, možno až smiešne.

Je rozdiel v otázkach - na čom ti každý deň záleží? a - na čom ti v živote záleží?

Určite sa hneváme len pre tie "veci", ktoré za to stoja?

Na čom v živote skutočne záleží?


reklama


reklama

eva m, So, 01. 10. 2016 - 08:03

waw, dievca, ako si to krasne... a vystizne...

vidim to tak, ze v behu dni sa nejak hlbsie nad zivotom clovek nezamysla, riesi casto veci za pochodu, mozno aj povrchne. A pridu situacie, ktore nas nejak donutia sa zamysliet, prehodnotit, prekopat priority. A uz zalezi na jednotlivcovi, ci si z toho zamyslenia sa aj nieco vezme, alebo sa zasa necha strhnut k tej povrchosti. Mozno to nazvat zivotnymi skusenostami, ktore bud vyuzijem, alebo nie..

Apropos, kedy dame kavicku? :)

 

aramana, Ne, 02. 10. 2016 - 09:05

díkÚsmev

...ale ako je možné že je človek ochotný riešiť aj "špendlíkovú hlavičku", dávať tomu svoju energiu, čas ale pri tom musí vedieť že je to tak malá vec...a miesto toho by mal upriamiť pozornosť na niečo úplné iné...alebo to môže byť tak že tie malé veci rieši aby nemusel riešiť niečo iné...alebo je to tak že sa človek skutočne ešte nezamyslel a naozaj musí prísť situácia ktorá mu ukáže - pozri človek, pozri aké kraviny si riešil, tu máš teraz bremeno, toto si odnes...

..aaa kávičkaÚsmevneviem či ideš do Demänovskej na stretko, mne sa podarí asi v sobotu doobeda prísť na kávu tam a baby vystískaťSlnko

eva m, Ne, 02. 10. 2016 - 16:38

v danej situacii clovek povuje ten problem za dolezity, velky, neriesi jeho velkost v porovnani so skutocnymi tragédiami ci problémami. O tych "drobnostiach" je kazdodenny zivot, tm sa zaoberame a ich "banalitu" nechapeme. Vie ako sa vravi - kazdy z nas si nesie svoj kriz a msli si, ze ten jeho je najtazsi. Nuz a ked neriesime aktulne vaznu vec, povazujeme tu mensiu vec za tazku. Ale je to aj vec povahy, sily osobnosti, osobnostného zamerania.

Do Demanovej nejdem, mame rodinnu akciu, tak snad niekedy inokedy :) , na polceste medzi Martinom a Zilinou :)  

púpavienka, So, 01. 10. 2016 - 08:07

Na každej maličkosti Marianka, ktorá sa nám dostala pod kožu, lebo každá ta maličkosť nám niečo hovorila, pripomínala, prosila či žiadala - lenže človek ktorý o sebe hovorí aký je výspelý neporozumie ničomu čo nie je napísané?, na rozdiel od nemých tvári zvierat ktoré vnímajú všetky tieto veci.

Sme iba ľudia a máme množstvo chýb, je nám vzácne to čo už nie je, ale nestojime o to kým to je a my to máme. Môže to byť tisícky krát opakované ale aj tak to nechame dôjsť do konca. Je to v nás, v našich génoch? alebo sa naozaj každá duša chce učiť na vlastných chybách?

aramana, Ne, 02. 10. 2016 - 09:18

Ja viem Gitka že všetko čo sa okolo nás šuchne, nás ovplyvní.vedome aj nevedome...

Aj tomu rozumiem že naozaj sa možno chce človek učiť na vlastných chybách.

Nerozumiem ale tomu, prečo musí prísť niečo veľké/mocné/silné aby bol schopný človek zamyslieť sa nad tým, na čom mu naozaj záleží a čomu je ochotný venovať svoju energiu...

Kamila, So, 01. 10. 2016 - 15:44

Pekne si tozhrnula. Ja som vo fáze, že sa pomenej rozčuľujem, aj ked aj take sa stane ..., veľmi veľa vecí tolerujem, ignorujem.... Ale sa mi nedarí unavený neutrál preklopiť do radostnejšieho prežívania, obyčajného bytia.

Moja máš môj veľký obdiv. ObjímamSrdce

aramana, Ne, 02. 10. 2016 - 09:29

To nie je unavený neutrál.Si všade a robíš všetko.Možno niektorý človek urobí za tri dni to, čo ty za deň.Objímam

aramana, Ne, 02. 10. 2016 - 09:34

Čo keby človek dostal v 18tke do vienka 10 kamienkov...použiť ho môže vždy keď sa chce skutočne nahnevať, vždy ked chce skutočne riešiť so zdvihnutým tlakom niečo do špiku kosti...

Tu máš 10 kamienkov, keď ich minieš, zomrieš...,

Mám kamarátku ktorá keby tie kamienky dostala dnes ráno o ôsmej, 8:30 je mŕtva...

 

púpavienka, Ne, 02. 10. 2016 - 10:29

Verím že ten hore si to prečíta, veru dobrý nápad hned by sme zmenili svoje správanie.

Neboj bude dobreObjímam

Ariesa, Ne, 02. 10. 2016 - 12:22

uhol pohladu ci prkotina ci dolezita vec. Tiez na mna baby kukaju ako na cvoka, ked chcem po nich usmev. Im staci ze odrobia co maju, spolahlivo a este sa pritom na ludi usmievat? Co nemam priority? Mam. A ustretovost a prijemne chovanie mam sakra vysoko.

Ale to s tymi 10timi kamienkami je velmi pekne. Ked uz ide o naozaj dolezite veci. Ja som najma doma a v blizkom okruhu ludi velmi prchka.  Nezaskodilo by mi trosku nadhladu a pokoja, aspon takeho, s ktorym viem robit v praci.

Áno

trnko, Ne, 02. 10. 2016 - 22:13

Položím si otázku:Bude ma  to trápit o rok? Ak ano je to vážne, ak nie neriešim.

Čo sa týka detí vždy sa snažím položit otazku: Ako som vnímala situáciu ja v ich veku.

 

novanka, Po, 03. 10. 2016 - 13:02

Čím som staršia, tým s väčším odstupom dokážem riešiť situácie, mám chladnejšiu hlavu, triedim si priority. No na druhej strane, čo by to bol za svet, keby sme všetci na všetko len s nadhľadom letargicky kývli, že "veď nejde o nič..."? 

 

Lenka R, Po, 03. 10. 2016 - 18:11

Vies ako sa hovori : ked nejde o zivot, tak ide o ...Veľký úsmev

Ale aj mna kedysi vytacali uplne blbosti , ktore by som si teraz uz vobec nevsimla alebo sa nad nimi len pousmiala.

To ale ide vekom asi Úsmev

To co by mi vadilo pred rokmi u mojich deti, to teraz u vnucikov povazujem za roztomile a bavim sa na nich.

Na com v zivote skutocne zalezi? Na zdravi a na tom mat po svojom boku niekoho na koho sa mozes spolahnut. Mat niekoho kto ta lubi aj ked vyzeras a citis sa hrozne...to je naozaj to najdolezitejsie Slnko  

 

denisek9, Št, 06. 10. 2016 - 11:04

Ja som sa naučila už dávno takéto veci vypúšťať :-D vždy narátam do desať a spomeniem si že sme všetci zdraví a hneď mi je lepšie. Pretože aj na deti by sa malo ísť trošku inak ako krikom, aj keď zasa niekedy treba stanoviť pravidlá, takže sem-tam sa to nedá. Ale celkovo by sme mali byť viac vďační za to čo máme a nekňučať čo nemáme :-)

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama