Neraďte mi, že mám urobiť to alebo to, viem, že to nie je správne a košér, to mi už potvrdila aj mzdová a účtovníčka od fachu, ale chcela som sa len vyrozprávať a možno dať zo seba tú zlosť a bezmocnosť, ktorá ma ničí. Nemienim sa ani sťažovať, ani radiť po úradoch. Viem, že to by bol vopred prehratý boj a nemám na to ani síl, aby som bojovala s veternými mlynmi. Na Slovensku je to tak a obyčajní ľudia nikdy nad mocou nevyhrajú
Ach jaj.
Ja viem, ale žiaden výprask ani nakopnutie nepomôže, nedokážem ííííííííííísť proti tomuto múru.
Ved ja nic. Len ma mrzi ked vidim ze to tak lahko vzdavas.... 
Vzdala ssom to už dávno. Beh na dlhé trate momentálne nie je pre mňa a škoda mrhať energiou, keď ju potrebujem inde. 
podaj ju pluhu hnusnuu...neboj chobotnicka,raz sa jej to jednanie vraati duplovane..
Na Slovensku je to tak a obyčajní ľudia nikdy nad mocou nevyhrajú...-toto nie je pravda!
Tu je dôkaz:
http://www.nanicmama.sk/ja-mama/na-znamost-vam-s-radostou-davam
Chobotnička nevzdávaj,bojuj,nedaj sa.Máš pravdu a choď si za tým.Verím,že sa ti nechce,že máš toho plné zuby,ale keď bude každý takto rezignovať,tak si budú úradníci,vláda a všetci stále dovoľovať ešte viac.Do kedy im to budeme tolerovať?A doma nariekať?Nedaj sa a vydrž!
Čítala som Danielkin príbeh a šťastný koniec. Neviem, o čo sa tam jednalo, len sa domnievam, že niečo ohľadom starostlivosti o deti a z celého srdiečka jej prajem a teším sa s ňou, že to vyhrali. Nenariekam a bojujem, aj keď sa občas neubránim ani slzám. 
Veď ventilovať to nejako musím. Nie som ani nejaký slaboch a vo veľa veciach si idem za svojimi snami alebo cieľmi a myslím, že som toho aj veľa dokázala. Nepoddávam sa ani neuzatváram pred svetom, aj keď ale túto kapitolu života by som mala rada čím skôr za sebou. Toto nemôžem vyhrať, aj keď by som bola v práve. Nie je to totiž o zákonoch a úradníkoch, ale o ľuďoch. V tomto som rezignovala a sily si musím šetriť na obdobie, ktoré ma čaká. Na toto nemám síííííííííííl. Proti tomuto človeku nie !
chobotnička moja zlatá,ani nevieš ako ti rozumiem a preto ma to mrzí o to viac
Neviem, fantika, neprajem jej nič zlé, každý má svoj osud a žije svoj život. Jej svedomie by som však nechcela mať.
Jedna kapitola končí a možno krajšia má prísť. Alebo ako hovorí jedno príslovie : " Keď zistíš, že ťaháš za kratší koniec lana, urob na ňom uzol. A pohojdaj sa na ňom. " (Leo Buscaglia ) Tak sa hojdám a počkám na ďalší vlak, tento by som nedobehla.
No, len aby sa Ti podobná situácia nepriplietla do života znova. A znova, a znova, pokým nepochopíš, že sa Ti deje preto, aby si ju konečne prekonala...A ten výrok od Buscagliu je super, ale myslím, že Ty sa momentálne nehojdáš na lane. Pekne si im ten kratší koniec doniesla úhľadne zložený.
Loulou, máš svätú pravdu, a priznávam ,že to nie správne, že cúvam.
Za iných okolností by som išla za svojim právom,ale teraz som v situácii, keď sa tých problémov nakopilo trochu viac, ako by bolo treba, tak to musím selektovať a neplytvať enrgiou na miestach alebo pri ľuďoch, ktorých by som už najradšej nikdy nestretla.
jasné, chápem, nepoznám celú Tvoju situáciu. Len niekedy je fakt lepšie sa premôcť a vynaložiť energiu na riešenie, lebo tieto problémy sa zvyknú cyklicky vracať. Ja to poznám veľmi dobre, máme problém s jednou ženou, ktorá sa rozhodla, že nás "zožerie zaživa", som jej aj s manželom tŕňom v oku a netušíme prečo. Doráža do nás už poriadne dlho, podáva udania a v meste o nás vytvorila takú mienku za posledný polrok, že kým som sa nad to nepovzniesla, rozmýšľala som, že začnem chodiť kanálmi 
Po asi dvadsiatom jej útoku sme sa rozhodli, že sa musíme brániť a tej ženy sa zbaviť (myslím obrazne 
). Ešte stále som neprišla na to, ako, pretože nechcem bojovať jej vlastnými zbraňami a zároveň potrebujem nájsť spôsob, akým jej vysvetliť, že my sme silný súper a nemá význam sa s nami naťahovať. Ale v hlave to mám stále, a akonáhle na ten spôsob prídem, spravím to, pretože viem, že neprestane, pokiaľ nás nevyprovokuje k útoku v afekte, čo by nebolo vôbec fajn. A dovtedy si hovorím jedno pekné české príslovie, ktoré môže platiť aj na Tvoj problém: na každou svini se někde vaří voda... 
Loulou, poslala som ti mail 
.
odpísala som
Tak teraz si ma normálne rozosmiala. Predstava pri poslednej vete, no 
. Toto je už tretia firma, v ktorej som robila a skrachovala, a v predošlých som si jedna z mála vybojovala väčšinu z toho, čo mi dlhovali, išla som za svojim a v celku úspešne. Ale tentoraz by to bolo fakt len o mrhaní energie, proste sú ľudia, proti ktorým sa neradno stavať. Radšej ich už nikdy nestretnúť.
ivet
Chobotnicka, neviem ake mas problemy, ale ja by som chcela reagovat na tvoju vetu"... na slovensku je to tak a obycajny clovek nikdy nevyhra..." a je to preto tak, ze vacsina ludi sa nechce s drzunmi natahovat a nicit nervy a necha to tak. Preco by to teda nerobili dalej?
Toto nema byt podstuchnutie. Len mi je z toho smutno.
mila moja, vypni emocie a realizuj radu uctovnicky! ako hovori baba, lepsie nebude, ked bude tolko ludi trpiet cisto dobrovolne ....
to nie je o mrhani energie !!!!
drz sa ! 
Máte pravdu aj Baba, aj ty Svetlanka, že v tomto prípade som jedna z tých, ktorí umožňujú tým vyššie, aby s nami takto zametali. Hej, priznávam ,že som a teraz už dobrovoľne. Už som tu ani neviem kde písala, že keď sa zapriem, tak si viem vydobiť svoje aj ísť za svojim. Tak ako to bolo aj v dvoch predošlých firmách, ktoré tiež skrachovali. U obidvoch som si ako jedna z mála vydobila svoje dlžné peniaze, aj keď to bolo na dlhé lakte. Ale v tom čase to bol len tento a jediný problém, ktorý bol. Teraz sa toho na mňa zosypalo viac a musím si bohužiaľ rozložiť energiu, lebo jej mám akosi málo.
Deň mi začal otrasne. Odniesla som minulý týždeň účtovníčke našej krachujúcej firmy písomnú žiadosť o vypracovanie daňového priznania za rok 2009. Tak mi ráno volala, že si pre to môžem prísť. Samozrejme som poslala manžela, keďže pod nohami to je vonku neisté. Ale to čo mi priniesol, ma doslova šokovalo.
Daňové nemám vyhotovené, lebo to vraj kvôli nízkym príjmom nepotrebujem a dostala som len potrvrdenie o príjme a preddavkoch na daň a daňovom bonuse na dieťa, aby si to manžel priložil k svojmu daňovému. Ale tie cifry na ňom ma riadne zaskočili.
Mala som vyplatenú mzdu za 1. a 2. mesiac v sume okolo 500 € spolu. Samozrejme bez výplatných pások, takže nemám ani žiaden doklad, či mi bol alebo nebol vyplatený pri týchto výplatách aj bonus na syna. A ja si to jednoducho nepamätám. To boli moje výplaty za rok 2009. Ale na potvrdení je Úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti od zamestnávateľa v roku 2009 1 792 € . Tak som jej hneď volala, že asi spravila niekde chybu, ale kdeže. Nemám sa tým jednoducho zaoberať. Mne daň tak či tak nevyšla, tak mi má byť jedno, či je tam taká alebo hentaká suma. Ešte keď sme dávali trestné oznámenie na políciu, tak som sa dozvedela od vyšetrovateľa, že mi firma dlhuje za mesiace marec až polovicu mája 600 € + doplatok 2 krát 10 dní za PN. Toto vraj nám bude vyplatené po určení správcu konkurznej podstaty z garančného fondu. Ale kedy to bude a či bude, ktovie. Takže firma mi dlhuje podľa nich 600 eur, ale podľa účtovníčky som zarobila a dostala necelých 1 800 . Nevysvetlila mi, za ktoré mesiace je to vyúčtovanie, ako k tej sume došla, proste je to tak. Takisto bonus mi bol podľa tohto dokladu vyplatený za mesiace 1. až 4. a pritom neviem ani, či som ho dostala za mesiace január a február. Vraj či sa chcem s ňou naťahovať pre pár korún. Je to tak a hotovo. Iný doklad mi nedá a ak s tým nesúhlasím, tak ho mám jednoducho roztrhať. Je to na porazenie, lebo s ňou sa ja ťahať nebudem.
Neraďte mi, že mám urobiť to alebo to, viem, že to nie je správne a košér, to mi už potvrdila aj mzdová a účtovníčka od fachu, ale chcela som sa len vyrozprávať a možno dať zo seba tú zlosť a bezmocnosť, ktorá ma ničí. Nemienim sa ani sťažovať, ani radiť po úradoch. Viem, že to by bol vopred prehratý boj a nemám na to ani síl, aby som bojovala s veternými mlynmi. Na Slovensku je to tak a obyčajní ľudia nikdy nad mocou nevyhrajú. 