Blahoželám k úžasnému víkendu a hlavne k tomu, že si sa naň odhodlala. Verím, že bolo úžasne.
Zamyslela som sa nad úlohou, celkom náročná, dlho ma nenapadlo nič až neskôr, asi by som vzala fotku svojej mamky, takú provizórnu čiernobielu, kde sa usmieva a v ruke drží lesné jahôdky. Na nohy by som obula najpoholnejšie topánky,do ruky chytila obľúbený sveter a ešte ma napadla čokoláda. 
Jáááj čokoládu milujem aj ja 
. Mám ju stále v zásobe...a napriek tomu som na ňu zabudla. Však už teraz viem, koho by som v dave putujúcich pohľadala... 
Ma to malý háčik, je nereálne aby som doma nejakú čokoládu našla, také sa u nás dlho neohreje. 
A ja by som si vzala ruženec.
Mne sa moji známi smejú, ja keď niekde idem na cestu, tak v kabelke mám, okrem iných vecí, jablko, alebo nejakú drobnosť na zahryznutie a ruženec.
Tak mám vlastne všetko.
Pekné. ja by som so zobrala nejaké oblečenie, nejaký groš, niečo na zahryznutie, zápalky, nožík a toaletný papier, možno aj tabletky. 
Za hrsť rodnej zeme? Možno to znie pateticky, ale ja som jedna z tých, čo nedokážu žiť bez puta s minulosťou, sú v nej moje korene a korene mojich predkov, ja potrebujem cítiť toto puto.
Fotka/y - napadli aj mne, ale predsa len, tá môže vyblednúť, znehodnotiť sa ...
Tú patetickosť mám asi v krvi, keď sa môj strýko po revolúcii prvýkrát znovu vrátil na Slovensko, šiel na hrob svojich rodičov a do malej fľaštičky od liekov si nabral trochu zeme a dodal - až raz zomriem, toto mi priložte do truhly.
Ahoj, Evi,
asi by som schmatla moju kabelu, čo visí na vešiaku (ešte sa od tej váhy neodtrhol), tam je asi všetko na prežitie. Niežeby som bola nejaká úzkostlivá to potrebovať, ale ešte ma nenapadlo niečo vyselektovať. Takže jedna kabela, v ktorej je proste všetko.
Inak to, čo píšeš ma čakalo tento týždeň.
Celý môj zoznam pre rodinu bol taška rezňov, jeden chlieb, voda, každému plavky, uterák, jedno nejaké brandy a kreditka a tablet s knižkami a rozprávkami na prehrávanie. A more a ja a ja a more a rozpustené vlasy, bosá a slnko a pokoj a horebez a sama a rodina kdesi na boku. Odísť, neriešiť a niekde vystúpiť. V nedeľu doobeda do 11 sme sa na to nastavili, že to povieme deťom.
Ale doviezla som syna so zlomenou rukou z tábora, vysoká sadra, aj tú v noci vystrel 
, že sa zobudil s rukou pod sebou a bola vystretá. V piatok kontrolný rontgen a ked zle, tak operácia. Ľavá ruka-ľavák. Idem ťahať nočnú, žiadna operácia nebude, proste tú ruku nevystrie, aj keby som nemala spať do piatku. A potom zaklopem tam na tých dverách, vedla detskej pohotovosti, že Psychiatria Ženy.
A najviac ma mrzí, že videl ten strášne veľký zoznam o piatich riadkoch a pochopil, kam sme mali ísť a teraz nás posiela, aby sme šli bez neho.
Takže reálne aj s logikou a zažitými programami je to u mňa takto.
A bez logiky a bez programu..... napíšem, že......... neviem.
Dám tablet s knihami.
Jaj, a objednávam si slniečka (žiadne medvede ) ak by sa teda dalo. Len neviem, či by som nemala ísť ku silvush do blogu, lebo som zmixovala 2x zoznam aj s podmazom sťažnosti.
úplne prvé čo ma napadlo - NIČ. Na cestu nevedno kam, bez návratu späť, bez akejkoľvek vedomosti o účele cesty, by som si asi nevzala nič - teda úplnú slobodu a odhodlanosť prijať to, čo má prísť. Veď to najdôležitejšie mám zabudované Potom som zapojila racio a už to išlo... Nevedela by som čo skôr, toľko by sa tých drobností našlo.
Ale s týmto súhlasím, akurát mi prišlo trápne povedať, že nič ...
Práve, že to nie je trápne
Hra mala niekoľko kôl....okrem iných ako by ste prekonali dravú rieku bez ničoho, ako by ste prekonali púšť, ako by ste zdolali vysoký hrubý múr....bolo to na celý deň a bola to zaujímavá hra, pri ktorej sme sa našli. Kto sme, čo chceme a kam a ako kráčame....
NIČ
Nič je správne....Je to bod zrodenia. Sme v lone, je nám tam celkom oki a zrazu príde impulz ísť....nevieme kam ani na ako dlho....čo si berieme a odtiaľ prinášame?
Oblečenie, jedlo, peniaze....?
Nič Nič materiálne a nič logické. Seba...svoje JA.
Ja som si napísala: termoprádlo, bundu s kapucňou (nech mi nezmokne hlava ). Na pohodlné boty a jedlo som zabudla. Najradšej behám bosá, ale hlavu musím mať v suchu
Upozornili nás....zabudnite na logiku a naučené životné vzorce a programy.
Vám, čo napadlo že nič....blahoželám!
A ďakujem všetkým za odpovede. 
Aha.
Toš to som prepadla.
Ale ďakujem za posunutú energiu.
neprepadla.
Nebolo víťazov ani porazených....iba odpovede na mnohé otázky z podstaty bytia a povahy....
To NIČ napadlo väčšinu, ale logika nepustila....ved aspon niečo vezmem...a tak sme brali od pohodlnej obuvi cez termoprádlo, doklady, vkladné knižky, mobily, laptopy, buzoly, mapy, ...po nože, konzervy, zlato, šperky....čo koho napadlo
Mala som možnosť prežiť úžasný víkend so skupinkou žienok vekovo od 20 do 60, čo nie je ani tak podstatné, ako naša vzájomná súhra a "vysielanie na jednej vlne".
.... ale robím všetko preto, aby som sa ho zbavila. Čestné slovo...Fakt! 
Nevolať, nekontrolovať....ponechať ich samých na seba.
Víkend plný cvičení, masáží, zamyslení, meditácií a hier o ženstve a podstate nášho ženstva. Krásne prostredie v lone našej ešte krajšej slovenskej prírody....oooch....na Slnečnej stráni....tri dni mi nabili baterky na doooosť dlho.
Ďakujem si, že som šla. Nechcelo sa mi...vlastne chcelo, len som si nevedela predstaviť ako zvyšok mojej posádky to bezo mňa doma zvládne
Trpím syndrómom nepostrádateľnosti
Tak som si riekla....idešššš a hotovo! S kocúrikom bolo treba ešte na poslednú dávku injekčne podávaných antibiotík, odsávať hlieny z dýchacích ciest, omývať očká bórovou vodou....proste piplať malého drobca aby prežil. Ale chlapi usúdili, že je z najhoršieho vonku a nech idem, že to zvládnu. A zvládli! Ja tiež
Určite sa tam ešte vrátim....možno aj s kocúrom. Zvieratká tam tiež môžu.
Z množstva hier a zaujímavých otázok vyberám jednu....
Predstavte si, že musíte odísť....neviete ani kam ani na ako dlho. Neviete aká bude cesta. Viete len jedno....už sa nikdy nevrátite. Máte na odchod pár minút. Môžete si vziať so sebou čo len chcete, ale netušíte či to budete alebo nebudete potrebovať. Neviete vôbec nič....len jedno jediné....že musíte odísť a už nikdy, nikdy neprídete späť.
Zabudnite na akúkoľvek logiku, akékoľvek vžité programy. Odpovedzte si, čo by ste si vzali so sebou a prečo. Nemusíte priamo sem...len sebe. Ale ak sa podelíte, čo by to bolo....budem len rada!
Ďakujem