Najlepsia kamaratka

Ahoj.Mala som podobnú skúsenosť.Dlhé roky od detstva som mala najlepšiu kamošku a tá tiež nevedela nejak zniesť,keď som začala s mojm-teraz už ex manželom.Nezmierila sa s tým,tiež sa jej nepáčilo,že už som nemala toľko času len na ňu a odcudzili sme sa navzájom.Trvalo roky,myslím,že asi päť rokov,kým sme pomaly našli cestu k sebe,no už to nie je také,ako bolo,máme obidve vlastné životy,nemáme čas sa už vykecávať tak ako predtým,ale aj za krátku chvíľku si dokážeme povedať to dôležité,aj keď už nie sme kamarátky,ako predtým.A tak isto som mala ešte jednu kamošku,zo strednej,tá tiež nezniesla môj vtedajší vzťah a už vôbec nie to,že som otehotnela a aj keď som sa snažila,nie sme vôbec v kontakte,čo ma tiež mrzí,no raz si možno cestu k sebe zas nájdeme.Asi ti veľmi nepomôžem,ale ak ti na kamatátke záleží,snaž sa nestratiť ju,aj keď to už nie je,ako keď bola slobodná a nečakala dieťa.Obidve to vidíte každá zo svojej strany.Skús sa s tým zmieriť,že už to nebude také,ako bolo,ale bude to iné,tvoja kamarátka sa bude zrejme viac venovať priateľovi a dieťaťku,ako tebe,no to neznamená,že ťa už nebude potrebovať.

Júj, ale veď ja by som bola tiež strašne šťastná a z celého srdca by som jej to želala pozri...ľudia sa menia, dozrievajú, spoznávajú nových ľudí, zaláskujú sa, prichádzajú o dobrých kamarátov.........toto patrí k životu a nič s tým nenarobíš...buď rada, že ste ešte kámošky, i keď už toľko nie ste spolu, i keď už ona bude mať za chvíľku svoju rodinu...buď rada, že je šťastná želaj im to neboj, ešte bude príležitostí, keď si spolu pokecáte...bude Ťa potrebovať, neboj to je také krásne, idú vianoce a oni čakajú bábatko a budú už "veľká" a opravdická rodinka

Verím Ti...neboj, bude dobre...aj tu sme dobré kámošky, či nie?! i keď len virtuálne nále, šak aj stretnutia sa tu konajú...drž sa...juj, je to krásne, že čakajú babenko

Simculka, ono to tak chodi. teraz si pripadam ako stara mudrlantka. Ale naozaj to je prirodzene, ze zivot sa meni, aj my sa menime, aj kamosky a nic uz nebude ako bolo. Len sa s tym zmierit. My sme s mojou kamoskou(od strednej skoly sme boli najlepsie kamosky) asi po 7 rokoch znovu nastartovali vztah. Ja som sa vydala prva, aj dieta som mala prva, kym ona zila studentsky zivot. Aj sme sa odcudzili, ale ked sa vydala a narodilo sa dieta, tak sa vsetko zlepsilo. Asi rovnake problemy a podobne. Tak nezufaj, bude dobre

viem o com pises,mam tak 9dobrych kamaratiek, z toho 7 sa v priebehu 5 rokov vydalo,zalozilo rodinu,niektore ostali bezdetne. Niektore sa odstahovali,stretnutia ustali, s niektorymi z nich sa stretavam min. 1x aj ked maju male deti. moja the best off kamaratka je jednou z tych 7.
v minulosti sme si vyhradili z vikendu 1cely den za mesiac a prezili sme ho spolu, niekde v meste, nakupy, obed, len tak, do toho to nase klabosenie a tak. raz sa ma spytala ci by mi vadilo ked pojde jej drahy s nami,nevadilo, i ked mala som zmiesane pocity(o com to bude? to sa ani riadne neporozpravame a etc.)
priznam sa sprvu som bola nervozna,avsak to zo mna opadlo. v trojici sme spolu boli uz kade-tade. je mi jasne ze ked sme 3 spolu, ze to nase klabosenie odkladame na inokedy, i on mi raz povedal, ze je rad ked jeho manzelka sa moze aspon raz za mesiac zabavit s blizkou osobou podla vlastneho programu a uvazenia.
dalsia kamaratka je z tych 7, ak ma pozvala na kavu, tzn. u nich doma, prisla som,tam sedel aj jej manzel (vychovany stylom:mame navstevu,tak vsetci sedime,pijeme kavu,jeme chlebiky a co to porozpravame),skratka bolo to ine, ako ked bola este slobodna, vtedy - ked sme sa mi 2 zisli,tak sa nam usta nezavreli dost dlhu dobu. pamatam si na tej prvej kave v trojici,ked vysiel z miestnosti,pocula som ako tam zastal a zapocuval sa o com sa rozpravame,zistil ze o zenskych talafatkach. odvtedy, ked ku nim pridem na kavu prve 2hodiny sedime pri kave iba mi dve, potom pride odniekal (z prace, z mesta)aj on domov, da si aj on kavu, porozpravame sa este v trojici a je to fajn. povedal mi, ze on vie, ze mi dve si musime vela "toho zavazneho porozpravat".skratka nechava nam priestor na zenske talafatky.
casom(rokmi) som prisla na to ze vsetko je to o ludoch.
kedysi som ja velmi vela rozpravala, kamaratky pocuvali, teraz ony vela rozpravaju a ja pocuvam. uvedomila som si, ze tym, ze ony sa vydali si nebudem blokovat svoj pristup(teda aj priatelstvo) ku nim. pravda je to ine, ale nevadi mi to.skratka je to tak.
minule mi moja the best off kamaratka napisala otazku: ake bude nase priatelstvo za nejakch 20rokov?odpisala som jej: budeme vraskave,sedive(jasne ze si budeme farbit vlasy),a ked sa stretneme tak vysmiate ako slnko na hnoji a usta sa nam dlho nezastavia prajem ti prijemny den a dobru kamaratku po ruke.

Simculka,správne si to pomenovala,je to normálne a prirodzené.Ja ked som sa vydala a čakala svoje prvé dieťatko,chcela som takmer všetok čas stráviť s mojím manželom,kamarátky mi v tom období pravdupovediac ani nechýbali.Bolo to proste najkrajšie obdobie ktoré sme chceli preživať spolu a tak aj bolo.A tak ked bol manžel v práci,starala som sa o domácnosť a stretávala som sa viac-menej iba s rodinou /maminou a sestrami/,a inak sme boli stále spolu.Ked prešlo nejaké obdobie,sem-tam si zájdeme s kamoškami na kávu a úplne mi to stačí,na prvom mieste je môj muž s ktorým trávim väčšinu volného času a môj syn,ktorý nám tiež podstatnou mierou vyplna náš volný čas...Myslím si že ked sa vydáš a príde dieťatko,budeš mať iné priority a tvoja rodinka bude tiež u teba na prvom mieste...