ach, johnsova,
blbeeeeeeeeeeeee, chapem...
ponizujuce, trapne...
ale skus sa na to, ak sa da, pozriet z inej strany. Mozno to takto malo z nejakeho dovodu byt. Mozno ti to, co si vcera citila, nejako pomoze v buducnosti. Dnes este nevies ako a cim, ale aj taketo pocity nas formuju, obohacuju.
A verim, ze ta niekde v blizkej buducnoti caka praca, v ktorej ta budu chciet naozaj.
Eva 
Možno je to naplnenie porekadla Nevstup dvakrat do tej istej rieky, ci vody, alebo ako to je
Dnes som sa z toho už vyspala, ale vcera som plakala az do vecera
To nie je tvoj trapas, ty si len obeťou. Normálne mi je ťažko pri srdci, keď čítam , ako niektorí zamestnávatelia pristupujú k svojim zamestnancom. Ako k číslam, strojom, neživým predmetom.... zamestnanec je pre nich výrobný prostriedok a nič viac. Bez duše, prežívania, pocitov. Strašné. Čo je to za firma, keď si ani nepamätajú výzor ľudí, ktorí u nich pracujú, pracovali, keď ani nevedia, koho chcú a koho nie a keď si to hlavne pri prijímaní poriadne neoveria. Hlavu hore. Ber to ako skúšku svojho nadhľadu a vedomia si svojej ceny. Neboj, nezúfaj, buď optimistická, život ti dá za pravdu. Všetko dobré.
mne sa skor vidi, ze to bol velmi blby omyl, nie necitlivost a surovost zo strany zamestnavatela
Eva
No to bol.Ked chce niekto uctovnicku, tak si preveri, ci osoba, ktoru niekolkokrat volaju spät do firmy robila uctovnictvo.A moje meno je tiez dost nezamenitelne
Ja som bola disponentka, neskor personalistka... to je velky rozdiel, nie?
jasne, mas recht. Vnimam to ako zlyhanie ludskeho faktora. A verim, ze aj pre tvojho byvaleho sefa je to taka priucka, ze si da na to druhy raz riadne bacha.
Eva
Ďakujem
Neboj sa, aj tie zlé veci v našom živote majú význam pre naše budúce šťastie. Určite na teba niekde čaká, na inom mieste, v inej serióznejšej firme... len to prečkať, a dušičku trošku poliečiť
To je naozaj nepríjemné a viem si predstaviť, ako sa cítiš. Pomôcť Ti v tom nemôžem, ale aspoň takto:
verim, ze to bol strasny sok, z ktoreho si sa spamatavala cely vecer...ale aj mna uz zivot naucil, ze mnohe, co ma postretlo a javilo sa v prvom momente ako najvacsia hroza, sa o niekolko dni ci tyzdnov ukazalo ako cast nejakeho "vyssieho" planu a ze ma vacsinou cakalo nieco lepsie ... takze uz teraz vela "zlych" veci beriem ako predzvest niecoho zaujimaveho, noveho a snazim sa mat otvorene oci, aby mi to nebodaj neuniklo, kym sa trapim tym zlym zazitkom
Katarina
,to teda musela byť riadna sprcha!Určite väčšia,ako keď v Austrálskej televízii vyhlásili omylom inú súťažiacu za víťazku,tá dostala aspoň odškodné.
Johnsova,verím,že ťa čaká niekde lepšia práca,ty to prežiješ,len šéf to bude za sebou vláčiť ako tieň asi ešte dlho.Určite ho to zamrzelo,keď ti poslal ospravedlňujúcu SMS.
Ahoj ten trapas je vlastne niekoho ineho, nie tvoj, trapas je ked nieco ptrapne vyvedies a to sa nestalo. To je ako na poviedku, to nevymyslis, to sa proste musi stat. No, co narobis, asi nic, len sa poobzeraj po novej praci.
ďakujem za Vám podporu a idem ďalej
Chcela by som sa tu s Vami podeliť o najväčší trapas 1. ho oktobrového dňa v mojom živote.
Takže v skratke: V januari som z organizačných dôvodov dostala výpoveď v práci.
Z tej istej firmy, my od leta volali, či sa nechcem vrátiť, vraj sa ekonomická situácia vylepšila, firma sa stabilizovala atd
Aj som nad tým uvažovala, ale medzitým som už nast´pila do inej firmy.
Práca ako práca, veľmi dôležitý sú však ľudia, ktorí Vás obklopujú, sami viete....
A tam sme boli skvvelý tím.
V auguste som dalav novej práci výpoveď, nevyhovoali mi nočné.
Tak´že odvtedy som na volnej nohe:(
Preto ma veľmi potešilo, keď mi zavolal sám nový šéf, z bývalej práce, dohodli sme si stretnutie, a bol nadšený, že sa môžem vrátit.
týždeň po stretnutí som nastúpila, vlastne som sa od rána chopila svojej starej robotky, a tešila som sa, kolegynky sa tešili so mnou, pohoda.
Až kým som neposlala prihlasovacie udaje šéfovi, a ten ich neposlal vedeniu.
Šéf bordový v tvári si ma zavolal na chodbu, a vraví mi:Stal sa obrovský omyl, ani neviem ako Vám to mám vysvetlit. Vedenie chcelo inú osobu, ktorá bola ešte pred Vami vo firme, a robila účtovníctvo.
Tak som tam ostala ako obarená.
V skratke mi povedal, že sa pomýlil, že ho to mrzí, a že nie mňa chceli, ale inú osobu, nastalaa len zámena mien.žiadna iná ponuka nie je!
Tak je to to vôbec možné???
Chcelo sa mi plakať, kričat, nadávat.
Schmatla som si veci, a vybehla som z kancelárie, s neskutočným pocitom poníženia.
Už ked som sedela v aute, pípla mi veeelka ospravedlnujuca sms ka od šéfa.
Plakala som, a bolo a je mi to veeelmi luto..... a ten pocit.... brrrr.....ako nejaky odpad....