Nechce dieta aj ked uz ma 30

Neviem Mischel ja som po dietati tuzila vzdy a aj som mala deti velmi skoro a nikdy som to neolutovala. No mam aj zname ktore, tiez tvrdia ze deti nechcu. Casto vsak ziju v rozvratenych vztahoch takze sa ani velmi necudujem. Dokonca som uz pocula aj nazor ze rodit deti do takehoto sveta je nezodpovedne, co je podla mna blbost. Ja by som bez deti nechcela zit, dokonca si k sebe casto nasackujem aj deti svojich kamaratok, aby bolo veselsie...tot moj nazor

ta jedna tvoja kamaratka sa jedneho dňa môže dozvedieť že jej muž čaká dieťa s inou a vlastne ju na tom základe aj opustí... lebo keď si muž pýta dieťa a žena mu ho nedá, on odíde. a tá druhá, môže to byť tak ako píše lydusha... tvoj ak dieťa nechce, môže to byť že ty si neni pre neho ešte tá pravá... ale nemusí to tak byť. muži moc na deti niesu. preto sa divím že ta tvoja kamaratka nereaguje na manželovu výzvu... tým pádom on jej nepriamo dáva najavo že je s ňou naplno a že s ňou ráta na stálo... nuž rôzne veci sa dejú a rôzne veci nevnímame... a potom keď ich pochopíme, je väčšinou už neskoro. ale taký je život a každý si ho strojíme sám, sama

Ja som tiež kedysi chcela vela detí,ale to sa hovorí vtedy ked človek nemá ani jedno a tým pádom ani nemôže vedieť čo to obnáša...A ked sa nám narodil syn po ktorom sme túžili obaja a bol prirodzeným vyústením vzťahu,až potom človek zistí o čom to je...Je pekné hovoriť kolko detí chcem,že deti mám rád ale to nestačí - je tam velmi vela faktorov - od zodpovednosti,starostlivosti,obetavosti až po zabezpečenie...Môj muž ešte tiež chce deti /písala som už o tom v inom príspevku/ ale to nestačí chcieť,kedže vieme obaja ako to bolo pri našom synčekovi,ked prevažná väčšina povinností padala na moju hlavu a aj ked je teraz super otec-lebo máme iba jedno a užívame si to,aj muž ktorý sa v nom vidí, ale kedže vidím že je naučený na určité pohodlie a pokoj,viem že by sa nám velmi ťažko zvykalo na niečo nové a aj ked krásne ale predsa len náročné a ťažké ,odopierajúce určitý životný štandard...Takže s chlapmi je to tak,deti chcú pokial ich to nejako vo "velkom neobťažuje" ,a majú zaručený pokoj,poriadok,servis okolo svojej osoby atd. ...ale určite sú aj výnimky aj ked vo svojom okolí sa stretávam skôr s tými "pohodlnejšími" ...

mala som 38 a narodila sa mi dcerka nelutujem a dufam ze nebudem nikdy lutovat aj ked mam syna 17 rocneho z byvalym muzom,deti milujem len ich pusinkujem,ved to je to najkrajsie co mam,aj ked som unavena lebo som neni najmladsia nedala by som za svet svoje dieta a keby som bola zdrava nevaham mat este dalsie ,nepozerala by som kolko mam rokov ,na to sa vobec nepozeram,aj ked neviem co prinesie buducnost ale ona mi dava chut zit,tu chut co som pred 15 rokmi stratila ked sa na nas byvaly vykaslal

Aj ja som vždy chcela deti.Mala som dvoch synov do dvoch rokov.Rástli a ja som zatúžila ešte po jednom.Muž už nechcel, aj mama nebola nadšená.Ja som však vysadila ATK a v 30tke porodila Tomiho.Mala som zmiešané pocity, aj depku, či to zasa zvládnem,či som urobila dobre.Adrián už mal 9 a Mário 7.A teraz bábo, ktoré som "ja" chcela.Predsa len, boli sme už zvyknutí na nejaké pohodlie, a teraz znova prebdené noci. A stalo sa čo nik nečakal,Tomi mal 4 mesiace a Majko ochorel na rakovinu.Zomrel po 5,5 roku.(už som to spomínala/.Kládla som si otázku,keby som nemala tretie dieťa,Majko by žil?! Hlúpe, ja viem.Osud.To tretie materstvo som si neužila, tak som sa tešila...Človek mieni-Pán Boh mení...Možno si myslel, že tri deti nezvládnem, neviem.Dosť dlho som bola zmätená z toho všetkého. Predsa som ich ľúbila všetkých.

Ďakujem, ja viem, prepáčte. Z času na čas to na mňa padne.

Pre mňa je ťažko pochopiteľné keď niekto nechce deti, teda rešpektujem, ale neviem si to predstaviť.
Ja mám troch chalanov 15,14,7 a už ma to zasa chytá. Zmietam sa v tom či je to rozumné, či nemám byť rada, že už sú samostatní, ale na druhej strane ten voňavý uzlíček a snáď konečne dievčatko...

Ved to,keby sa to dalo na želanie ,je to ťažké s tým - moja svokra mala tiež troch synov a aj ona túžila po dievčatku,ale muselo to asi tak byť a bol to znova chalan /už štvrtý/...A môj otec zasa strašne túžil po chlapcovi a mal tri dievky...no jednoducho nevyberieš si .Ja som síce,a aj muž strašne túžila po synovi - a mám ho...neviem podla čoho to ten hore riadi ale všetko je asi tak ako má byť a nadeluje "podla zásluh" a čo si kto "zaslúži" /to žartujem/ ...

Veď to, môj manžel je z troch chalanov a ja z troch báb.
Modlím sa, aby nám bolo nadelené dievčatko, ale nechávam to na toho hore,
či si "zaslúžime"

Ahoj, Mischel. K tvojej otazke, ci je mozne nechciet mat deti a nemat materske pudy...Poznam v svojom okoli zeny, ktore su takto nastavene a myslim, ze to nie je hrane, ale ze je to v nich skutocne. Maju vztahy s muzmi, ziju spolocenskym zivotom...a akosi necitia tie materske tlaky. Vidiet to aj na ich vztahu k detom - popestuju, pochvalia, posranduju, ale nevidiet tam ten zasneny roztuzeny pohlad. Vsimla som si, ze vacsinou pochadzaju z rodin, kde to bolo nejakym sposobom problematicke s otcom, ale ci to je jeden z dovodov.... Tych je urcite vzdy viac. Je to iba moje pozorovanie. A ako zeny sme vselijake - od supermam, profesionalnych a adoptivnych mamiek s krdlom detureniec, cez vacsinovy zlaty stred, az po zeny, ktorym priroda tento pocit akosi utlmila. Zensko-muzske principy v nas...niekto ma viac jedneho, niekto druheho...niekto je viac orientovany na druhych, niekto viac na seba...

Chcem ale povedat jednu vec - ze mozno je dobre, ked tieto zeny o sebe VEDIA, ze deti mat nechcu, ze to tak necitia... Ze nie su materske typy. A tym padom neprivadzaju deti na svet. Ze z hladiska tych moznych buducich deti je azda lepsie, ze to tieto zeny o sebe nezistia az po ich narodeni. Otazka je - najst podobne citiaceho partnera.

Úplne súhlasím s Lobelkou, nie je dôležité, či žena chce, alebo nechce deti, ale aby si podľa toho zariadila život, našla partnera s rovnakým názorom a realizovala sa nejako inak, nie ako mama. Myslím, že je to zároveň aj veľmi zodpovedné rozhodnutie, povedať si : nechcem deti, nemám k nim vzťah a nepodľahnúť nátlaku okolia, zaužívanej mienke, že žena v určitom veku musí mať dieťa a ak ho nechce, je to čosi "nenormálne". Veď každý sme iný. A len tak na okraj - neviem, či práve tu na NANIČMAME nájdeš vôbec nejaké ženy, ktoré nechcú mať deti

Mam 33 a prajem si moc deti. Vzdy som deti chcela. Robila som aj opatrovatelku rok a pol a mam brata, ktory je o 17 rokov mladsi, takze som musela pomahat. Ale niekedy pridu dni ked si poviem ze naco? Naco sa zatazit dietatom? Mam vsetko co potrebujem, mozem ist na dovolenku kedy chcem, na ako dlho chcem. Pridem domov nikto mi nepisti za usami, nemusim sa nahanat nieco spravit ked sa mi nechce, vo volnom dni idem kam sa mi zachce a nemusim nikoho vlacit so sebou, a hlavne v noci a rano o 6 ma nikto nebudi ked som isla neskoro spat. Proste POHODA. Lenze to je len malicky kusok bunky v hlave (ak vobec nejake mam) ktorami take nieco nasepkava. Ta vecsia cast sa blazni za smiechom a piskotom dietata, ktore by ozivilo moj zivot s mojim priatelom. Myslim ale ze take zeny( o ktorych si ty pisala) by radsej dieta mat nemali, nevedli by si to vazit co to je byt objaty malymi ruckami a byt ocareny pohladom takeho nadherneho ako je DIETA. ....a mozno by aj tak boli dobre matky...

Moni,si moja rovesníčka ,vydávala som sa ako 26-ročná a mám už sedemročného chlapčeka...Poviem ti s dieťatkom prichádzajú aj povinnosti a záväzky ale ono ty to tisícnásobne vráti ...Nie je nič krajšie ako ked ťa vystíska,vyobjíma a povie že ťa lúbi... .Ja sa po celom dni v práci tak strašne na neho teším,že sa to nedá ani opísať...to ti napíše asi každá mama /teda aspom by mala/...ale samozrejme je to na každej samotnej žene ako sa rozhodne...aj ked si myslím že život bez detičiek je prázdny - aj ked sa to tak v mladosti možno nezdá,vo vyššom veku sa už nedá dobehnúť zameškané...

Moni len či sa človek dožije tolko ,povedz mu že nebudeš čakať /riskovať/ tak dlho...A kolko má tvoj priatel rokov,ked má ešte stále čas?Roky bežia ako šialenééé... ...Už som to tu aj písala,je to u nich dosť aj o pohodlnosti,majú radi svoj poriadok,pohodičku,čas na koníčky a relax a aj ked možno majú deti radi,to samozrejme nestačí...

Eifi trochu mi to u tvojho priatela zavána sebectvom,mám s neho taký pocit že myslí viac na seba ako na teba a na vaše spoločné budovanie budúcnosti.Určite ťa má rád ale v tom prípade by sa mal predsa dívať aj na teba,tvoje sny - plány - a túžby...Si naozaj presvedčená že je to ten pravý pre teba,nechceš radšej poriadneho slováčiska? ...

Aha,dakujém,trochu si mi to objasnila... .Nemyslela som to zle,ale asi máš pravdu - ked tam žiješ,tak už poznáš ich mentalitu,kultúru...Ale myslela som si že ty už chceš dieťatko,tak aj ty máš ešte čas ? Samozrejme musíte to chcieť obaja,vtedy to je najkrajšie ...A tak ti želám zo srdca ked to bude mať prísť nech to príde.../a ak ešte bude NM ,tak dáš hádam vedieť /...

Myslím, že to ani nie je treba tam žiť, ono je o Talianoch (ale aj iných južných národoch) známe, že pre nich okrem matky a sestry všetky ženy sú pobehlice a takú si predsa nebude uväzovať na krk a mať s ňou dieťa ?

no ja tie kamaratky chapem..nemusi to byt kvoli postrannym dovodom..jednoducho sa nevyskytuju materinske pudy, to je vsetko..

ja mam fungujuci vztah, s mojim sa velmi lubime, no dieta nechcem..nemam ani trosku vztah k detom a som prilis sebecka na to, aby som sa vzdala pohodlia a slobody..moj priatel mi raz aj naznacil,ze aspon jedno by chcel,ze je to radost (pre mna nie..a kto by bol s tym dietatom, no predsa ja..) - tak som mu povedala,ze kludne sa mozeme aj rozist,ale ja dieta nechcem..a ak raz k tomu pride, ze sa rozideme, budem to brat ako fakt..taky je zivot..

zivot je taky rozmanity, pestry..ze si neviem predstavit obmedzit ho na staranie sa o deti - lebo co si budeme nahovarat..detom sa musi podriadit cely zivot

áno je to tak. detom podriadujemw náš zivot. ja chápem tie ženy, ktoré deti nechcu, je to proste v nich, je to ich pocit a je to lepšie, ak deti nemajú, ako by sa mali pretvarovať a potom trpieť aj ony aj deti. ale na druhej strane je to smutmé . pretože každá sme boli dieťa a aj nám naše mamy podriaďovali svoje životy.
ale aké je to super, ked si svoj život zariadime tak, že dieťa je jeho súčasťou a nie niečím, čo nás obmedzuje.

Ja rozumiem mladým ženám, ktoré majú plnohodnotný súkromný, osobný život, pracovne si šlapú cestu niekam, že sú spokojné tak ako sú a nič im nechýba viac ku šťastiu... Na tento život sa dá zvyknúť. Navyše nezažili ešte ten pocit - mať vlastné dieťa a nevedia si predstaviť, že to nie sú len starosti. Nedá sa to opísať, to vnútorné šťastie, pocit naplnenia, to sa musí len zažiť-s vlastným dieťaťom. Požičané na 2 hoďky od kámošky jej tento pocit neprivodí, tak jej to nič nehovorí... viem to pochopiť...

tiež si myslím, že kto sa na to necíti, nech deti radšej nemá, ako potom ich odstrkovať na vedlajšiu kolaj, mi máme 1, ešte by som jedno strašne chcela ale môj muž už vobec nie, pomaly mi dotikávajú biologické hodiny ale on sa nechce vzdať pohodlia ktoré už má pri 10 ročnej dcére, netreba v noci vstávať, nikoho obliekať, prebalovať, krmiť, no proste pohodička

Myslim ze kazda zena vo svojem zivote aspon raz pociti tuzbu po dietati,je to prirodzene si myslim.Ci moze byt zena stastna aj bez dietata myslim si ze ano...zalezi od zivotnych prioritach,zivotneho stylu,ako vyrastala,ako bola vedena od rodiny,rodicou,proste je tu vela faktorou...Poznam zeny co deti nemaju aj ked maju 40 aj uz 50 a su stastne,ich zivot naplna karieta,cestuju po svete,proste ich zivot je naplneny a su takto spokojne,aspon namna takto posobia...mozno by boli stastne aj s dietatom,ale takto im zivot vyhovuje.Dieta je velka zodpovednost,tu si clovek,zena aj muz musi naozaj poriadne rozmysliet co ocakava od zivota.Ak zena nieje pripravena na dieta a nema potrebu pocit materstava tak nemusi sa do toho hrnut bezhlavo.Ja mam jedno dieta,aj mne moje bio hodiny tykaju a priala by som si este jedno,ale moj muz uz sa na to neciti,lebo mame co robyt s nasou dcerou,kedze je to silny charakter ,tym ale chcem povedat,ze ak on na to nieje pripraveny ja ho do toho "znasilnovat" nebudem

nebut smutna muzi chcu trosku casu ved este nie si stara mozno ze este potrebuje niekolko mesiacov drzim ti palce aby ste boli o jeno viacej

ahojte ženy

áno ja mám pocit že dieťa radšej NIE. píšete kade jaké hypotézy, no moc sa  s nimi nestotožňujem, som s priateľom 10rokov a po dieťati netúžime, obaja. On najprv aj chcel, ale po rozumnom uvážení rýchlo zmenil názor. áno nemáme dostatok financií ani pre seba a to nie, ešte živiť tretiu osobu a finančne náročnú osobu v dnešnej dobe. Za druhé vôbec nemáme čas a keď ho aj máme potrebujeme si oddýchnuť !!!. V spoločnosti priateľov, sami, len tak v lese, v bare...a naše rodiny ? nefunkčné ? smejte sa ! naši rodičia sú z kompletných rodín, nerozvedený, harmonické vzťahy.... súrodenci nás oboch majú deti, zadĺžený pôžičkami,  unavený, nervózny, bez peňazí, deti sú stále choré, nemôžu pracovať takto, a stále postrážte nám ich, daš pozor na toho a toho , môžem ho zajtra priviezť, svokry sa idu pretrhnúť ktorá ktoré vnúča musí opatrovať. 

keď som mala 16mala som pocit že deti nikdy nechcem, ale vravela som si zároveň aj, že to prejde a časom ich budem chceť a neprišlo to doteraz, a to mám 28. čím je to spôsobené netuším, snažímsa to zistiť lebo už niekedy na otázku :,, však ty si posledná a čo svadba? a čo deti ?,, už neviem odpovedať s kľudom. Jednoducho nie. Možno to bolo spôsobené mojou výchovou, kde keby som ako mladá mala nebodaj dieť, otehotnela, bol by to koniec sveta. Tak som si to  zrejme vzala tak ku srdcu, že to dospelo k tomuže deti vôbec nechcem, nepotrebjem a ani ma netrápia reči iných. Nútiť ma nikto nemôže. a tehotenstvo a  pôrod ? ešte som sa nestretla so ženou, ktorá by povedala žetovšetko prebehlohladko a bolo to v pohode. Každá jedna ma tým ešte viac vydesí. Možno keby to dieťa niekto odnosil a polroka sa i neho staral tak potom by som ho možno a mala. K tomu všetkémudnešná úžasnádobe, kde sú deti premaznané, zlé, náročné.....ble

Možno ma odsúdite, ale každá sme nejaká.... 

tak niekedy sa zene nepodari otehotniet do tridsiatky a az po nej a vtedy je aj zena stastna si to vazi, ze mohla aj v neskorsom veku porodit krasne babo

ja sama mám 4 deti,mne sa napriek tomu páči tvoj postoj,necítiš to tak,je to len tvoja a vaša vec,ako píšeš keby mi to niekto vynosil,v tejto dobe je to dosť ťažké,aj ked za mňa je to niečo úžasné,niečo z teba,naše pokračovanie

Ja ešte nemám dieťa ale už by som chcela mať, lebo je to ťažko už v neskoršom veku mať bábo aspoň pre mňa

Každý sa na to pozerá inak. Niekto si nepotrebuje užívať a niekto sa zas potrebuje vybúriť, potom si usporiadať život a až potom sa bude púšťať do rodičovstva. Je to individuálne a netreba niekoho za jeho postoj odsudzovať.

A čo je na tom zlé, keď sa dieťa odkladá? Nikde predsa nie je povedané, že každý človek musí zreprodukovať svoju dna. Z rôznych dôvodov mnohým nie je dopriane. Alebo nechcú. A aj tak môžu svoj život prežiť šťastne

Ja by som povedala, že rodiť v 30 je úplne v pohode a dá sa povedať, že na prvé dieťa je práve čas. Odkladaním sa môže stať, že už nie je plodnosť ženy taká vysoká a preto aj veľa párov navštevuje reprodukčné centrá. Je to vec názoru , ale ja by som nečakala pokiaľ má žena partnera, ktorý je stabilný a túži s ním žiť.

Neviem ci sa da definovat, kedy je na dietatko najvhodnejsi cas. Podla mna ani nie. Niekto nechce zit len tak pre seba a ma dietatko v dvaciatke a iny si zas chce uzit spravit zazemie a bude mat dieta v tridsiatke. Ak sa dvaja lubia ono to pride.

robit vedu z toho, ze niekto sa neciti na deti v 30 mi pride take detinske su zeny, ktore nechcu mat deti vobec a preto ich predsa netreba odsudzovat

Asi tak. Je na kazdom kedy sa pre takyto vazny krok mat dieta rozhodne. Niekedy to pride skoro a neocakavane a niekedy zas neskoro a dlho sa dvaja o to snazili aby to vobec prislo. Je to individualne

vek s tym podla mna nema nic spolocne ide hlavne o to aby bol clovek schopny postarat sa nie len o seba ale hlavne aj o niekoho ineho a to je velka zodpovednost

A to ako 30 je nejak strasne neskory vek na to aby mal clovek dieta. To by som nejak nepovedala a to viem z vlastnej skusenosti. Sestrin muz ma 40 a pred rokom sa im narodilo dietatko. Niekto si prosto potrebuje najprv poriesit svoj zivot a do dietatka sa pusti az ked ma vsetko ako sa to povie poupratovane

Ja tiež poznám ženy ktoré ani po 30 netúžia mať deti, niektoré proste nemajú ten materinský cit v sebe, možno to je tým ako s k nim správali ich maminy alebo si chchú stále užívať 

to je individualny nazor. teraz je prosto taky trend, ze sa rodia deti zenam vo vyssom veku. clovek ma starosti sam so sebou a pokial si prichysta vsetko tak, aby mal kam priviest to dieta - myslim tym, vhodne prostredie, tak to prosto tracha trva

presne tak. niet sa comu teraz v tejto dobe moc cudovat. tazko je zohnat si normalnu pracu a byvanie a nie to este splodit len tak dieta. vsetko je to sposobene prostredim, v ktorom zijeme