Nemám to rada

Ani ja to nemám rada. Mám potom výčitky svedomia, keď nepomôžem každému. Niekedy som v takom stave, že nemám chuť pomáhať nikomu, lebo stretávam toľko podvodníkov, že až.

Keď ma oslovila na stanici baba, že jej chýba na vlak, tak som s ňou šla k okienku a doložila som jej na lístok. Fakt bola v blbej situácii a potrebovala sa dostať domov. 
Keď odo mňa chcel feťák doplatok na lieky na recept, šla som s ním do najbližšej lekárne a  zaplatila som mu antibiotiká.
Keď vidím deduška, ktorý je slušne oblečený a čistý ako pýta na jedlo, dám mu gastráč.

Ale nemôžem rozdať celú výplatu bezdomovcom a ľuďom v núdzi. Bola by som rada, keby som mohla, ale nemôžem.

Najhorší sú tí, ktorí sa tvária, že sú predajcovia Nota Bene, ale nemajú preukaz ani vestu, takže je jasné, že len zneužívajú status poctivých predajcov. Keď som naposledy takému prenasledovateľovi povedala, že mu nič nedám, lebo klame, nie je predajca a ja viem, že nie je, tak mi vynadal takým spôsobom, že som mala sto chutí mu tresnúť taškou po hlave. Preklial ma s celou rodinou do siedmeho kolena.

Nehovoriac o tom, že pravidelne stretávam chalana, ktorý pod zámienkou, že propaguje knižný festival, vnucuje knihy o budhizme. Naposledy som mu povedala, že by si mal už vymyslieť iný príbeh, lebo po troch rokoch je to trápne.

Ťažko sa odhaduje kto potrebuje pomoc naozaj a kto len zneužíva ľudí. Lebo sú aj takí. Ja fakt nemám problém pomôcť, ale keď sa na vás v centre za deň vyvalia traja špinaví chlapi, ktorí vám v tom lepšom prípade aspoň nevynadajú, tak je to fakt moc.

Je hrozne ľahké prísť o strechu nad hlavou. Vôbec nesúdim, vôbec neodsudzujem. Kupujem nota bene, rozdávam oblečenie a veci, ktoré nepotrebujem. Fakt to robím. Ale nemôžem zachraňovať celý svet a to prenasledovanie mi to hnusne pripomína...

My máme v meste takú dvojicu - on je na voziku, ona chodi s nim. Vek plus minus 40. Nie sú to bezdomovci, normálne bývajú. A minimálne 10 rokov chodia pred dvere rôznych obchodov a pýtajú na elektrický vozík. Dokonca som zistila, že toto nerobia len v našom meste. Za tie roky by ten vozík už určite mali.

Je mi naozaj veľmi nepríjemné okolo nich prejsť, naposledy včera. A to sa ešte tak postavia, že sa im nie je ako vyhnúť....

Raz som si vypočula rozhovor bezdomovcom a to školenie ako a čo si treba všimnuť. No a presne je to o tom, akonáhle máš výčitky tak on to vidí a prenasleduje ťa ale ak rázne daš na javo že mu nič nedáš, bez okolkov nechá ťa na pokoji. Zaujímavé je to, že ked som si v sebe usporiadala to či mám dať alebo nie tak sa mi to nedeje, ak niekedy tak to viem rýchlo vyriešiť.

Je mi ich ľúto, naozaj ale veľa z nich má taký príjem alebo aj vyšší ako mám ja, aj ja mám preukaz zdravotne postihnutého a nevydieram ním iných.

Poznám pani o barlach, choré nohy. Má aj kde bývať a živí celú svoju rodinu, má aj invalidný ale ak by nešla žobrať tak ju doma zmlatia a tak žobre dlhé roky. Raz mi jedna pani hovorila že má priemer 60 eur na deň a tak rodina má veľmi vysoké nároky a prečo by aj išli do roboty oni.

Takže, bezdomovcov nevyženieš, nemajú na nich páky ani policajti aj ked u nás na stanici si už nedovolia otravovať a nesmú sedieť na lavičkach. Toto je stále o ná. Ak si myslite že ja nič nikomu nedám - nie je to tak a niekedy z ničoho nič prispejem.

Ja nemám rada zbierky na onkologické deti a pod. neverím tomu, lebo ak je tam 5 ľudí v blízkosti a robí zbierku pre niekoho tak mi to príde ako klamstvo. 

Nedávam zásadne od istej doby nikomu len tak na požiadanie drobné ani gastráče. Na parkovisku to priam neznášam, na stanici tiež. Mám však zážitok, že som sa valila s nákupom ako opisuje Kamilka a pristúpil bezdomovec, slušne sa ma spýtal, či mi môže pomôcť....moje oči šli z jamiek, ale dodal, nebojte sa....nechcem vás okradnúť ani ublížiť....iba vidím, že máte plné ruky a ja prázdne. Moment prekvapenia, pohľad do očí a blesková odpoveď, tak oki, budem rada.....pomohol mi odniesť veci k autu a pri odchode som sa ho spýtala ako mu môžem pomôcť ja. Na výber som mala gastráč, drobné, potraviny z nákupu.....Nechcel nič, ale keď som povedala, že si vlastne zarobil za pomoc, potešil sa gastráču. Bežne ak otravujú nedám nič....ignorujem. Ignorujem aj rôzne zbierky....nevidím za tým konkrétneho človeka odkázaného na danú zbierku. Fotka na kasičke ma nedojme, teta o barlách tiež nie....máme v meste jednu, ktorá ak beží na bus, barle má pod pazuchou a trieli ako športovec....stretávam ju v rôznych mestách nášho kraja a ak ju vidím v obchode, nakupuje veci, ktoré bežne nekupujem ani ja - značkové kávy, čaje, sladkosti.....z dôchodku?! Žobrať sa oplatí!

Raz, je to už možno aj zo 5 rokov, skupina mladých dievčat stála s kasičkou vo vchode nákupného centra....pršalo, tak boli v prístreší....prišiel hrubokrký oretiazkovaný mladý muž v šušťákoch a dievčatá sa pobrali za ním....parkoval vedľa môjho auta a ako som si vykladala nákup, počula som "poučenia": - Kde som vám kázal stáť, čo sa strkáte dnu....lebo prší a princezničky zmoknú?! Kravy ste, nie princezny....ťahajte tam, kde máte byť!"

.....mali označenie, mali aj kasičku prelepenú "zapečatenú"..... no dnes nie je problém čokoľvek vyrobiť.....Od tej doby nedám žiadny peniaz takýmto zbierkam, lebo si vážim svojho zárobku a nemám potrebu podporovať podvodníkov. Výčitky nemám. Každý si svoj osud vybral a každý je tam, kde má byť a kde si zaslúži byť.  Ak niekto na stanici pýta, že nemá na lístok...ponúknem sa, že mu kúpim....väčšinou sa otočí a odíde....čo si frfle popod nos, mám na háku! A hoci bezdomovcov neubúda, priznám sa, že otravných stretávam čoraz menej....celkovo ich je v mojej blízkosti alebo v miestach môjho výskytu menej....hm, čím to je? 

... ja pre zmenu pravidelne stretávam pred naším väčším obchodom "vareškára" - priamo nežobre ale predáva varešky a pod. výrobky z dreva za premrštené ceny. No, ono kúpiť jednu varešku do domácnosti a tak pomôcť - žiadny problém, ale denno-denne prechádzam okolo neho /niekedy aj dvakrát, pretože kto nemá v hlave má v nohách - čiže zabúdam statočne/ a zakaždým mi ju vnucuje. Už minule som mu odvrkla, že keď idem na nákup potravín, tak cestou nepotrebujem zakaždým kúpiť aj varechu... po dvoch hodinách som zbehla zas do obchodu a on mi ju zas silou-mocou chcel predať. Dosť zanedbane vyzerá, prepitá tvár, ale večer, keď odchádza, príde po neho luxusné auto, do ktorého nastúpi a ide preč. Je mi jedno, či pre niekoho takto zarába, ale ten jeho dotieravý prístup. O "spoluobčanoch" pred vyplácaním sociálky už ani nehovorím, to už narovno nahlas poviem, že manžel tento mesiac z výplaty prispel, odkiaľ by mali sociálku? Hneď sa stiahnu...

Kasičkári je kapitola sama o sebe. Postavia sa rovno predo mňa a už počujem : "prispejte...". ale stalo sa mi, že náhodne sa pani s jednou "kasičkárkou" pustila so debaty, poznamenala, že pred dvomi dňami vyberala pre nejaké iné dievčatko. Odpovedala jej, že sa to stále mení , že zakaždým vyberá pre niekoho iného. Čudujem sa, akú horibilnú sumu vyzbierala, keď pre to dievčatko stačilo a teraz potrebuje iné dieťa. Nevraviac o vypočítavosti jednej z nich, ktorý nastrčila ruku, že ona si to do kasičky dá a keď "dobrodinec" odišiel, rukou šla hneď do vrecka.

Žiaľ, vynaliezavosť, dotieravosť a niekedy až drzosť už nemá hraníc.

Kami, niektorí "podnikatelia" sledujú aj ako platíš. Ak kartou, tak dajú pokoj. Ak hotovosťou, otravujú. Najnepríjemnejšie je, keď začnú otravovať a som s deťmi. To je fakt blbá situácia. Lebo NotaBene si kupujem, oblečenie darúvame, chodievame tvoriť s postihnutými a čo ja viem čo ešte... je ťažké vysvetliť deťom, kto ozaj potrebuje pomoc, lebo nemá čo jesť a kto potrebuje peniaze len na alkohol, drogy (nie, že by taký človek nepotreboval pomoc, ale peniaze tou pomocou nie sú). Ak mi niekto vynadal, vtedy som vedela, že ten človek ma chcel vlastne oklamať a nevyšlo mu to.

Aj ja sa casto s takymito stretavam, niekedy nieco dam, podla toho, ako sa dotycny sprava, ale dost casto sa riadim metodou mojho muza: Na otazku, ci prispejeme par drobnymi odpoveda - doma zivime tri male deti, pre nich je aj tento nakup - ak mate zaujem, podelime sa aj s Vami...

To ich vacsinou tak zaskoci, ze odkracaju prec.

Ale sem tam sa stane, ze im vytiahnem nejake pecivo alebo nieco, co som prave nakupila.

U nas sú špecializovaný stať na križovatkách, najhoršie je ked naskočí červená a musíš čakať na zelenú vtedy nabehne bezdomec a strašne Ti začne sprejovat akože čistiacim prostriedkom ( špinavá voda) okna na aute a potom machli špinavou handrou okno je to na zaplakanie , ze okno na aute vyzerá horšie ako predtým, musíš mu dať dolára aby sa okna ani nedotkol. Naviac ma vie vytočiť ked si na kúsok kartónu nápisu, ze je ďaleko od domu a nemá peniaze na návrat do domu . Vždy si pomyslím a keby si vedel ako ďaleko som ja od domu ? Moja dcera my vždy hovorí  , lebo  ja som tá co vždy dáva , ze v škole ich učia , ze nesmú dávať peniaze ale ak chcú dať tak nech dajú jedenie alebo pitie . Vedela som , ze budem prechodit tu križovatku tak som nachystala sendvič pre neho ze mu dám viete co urobil hodil ho do mna , takze odtedy mam pokoj už sa nechytá môjho autá . Niekedy tam stojí iný chlapík , ktorý ma na kartke napísane, ze za minimálnu mzdu urobí vsetko v dome co potrebuješ , niekedy mam nutkanie , ze ho zoberiem lebo akurát potrebujem pokosiť trávu alebo pomaľovať porch ale zase môžeš veriť takému človekovi . Takze radšej si to zadarmo urobím sama  . V našom meste ich až tak vela nemá lebo býva u nas tuhá zima, polícia ich zbiera a dáva do útulku , ale chudáci aj tak niektorí zamrznú. Ked som bývala v NYC bolo ich tam vela, vačšinou ked sú horúčavy alebo veľká zima tak sa prevážajú v subway a vtedy je tak, ze bezdomec je rozpálený v celom vozni , a všetci ostatní sú natlačený na druhej strane vozňa a prikrývajú si nosy lebo ten smrad sa nedá dýchať a ked je nasleduje zastávka cestujuci prebehuju do ďalšieho vozňa , v ktorom je natlačeníica ako v konzervy s haringǎmi. Vedia odstrašovať a tým, ze si začínajú vyberať vsi a to vtedy býva veľká pohroma v celom vozni . Život veľkomesta . Niekedy my je ľúto , ze som odišla odtiaľ , lebo sa stále čosi dialo, ale život utekal velmi rýchlo . 

Veeeľmi jednoducho Kami - nechala som si spraviť také "zariadenie" pomocou ktorého viem vozík uvoľniť (bez mince a žetónu), je to zo starého nepotrebného kľúča, tým pádom nemám vo vozíku ani mincu, dokonca ani žetón (ten je tiež celkom dobrým nástrojom, kým som hento nemala, vždy somv eľmi ochotne prenechala svoj vozík bezďákovi - ten - len čo zistil, že tam nie je minca, veľmi rýchlo strácal záujem o mňa i vozík) a môžem si dokonca dovoliť ten luxus, že vozík ani nezaveziem naspäť do toho "parkovacieho boxu", ale nechám ho tam, kde som ho vyložila ... viem, toto nie je zrovna veľmi kóšer, ale práve keď sa veľmi ponáhľam a mám to auto zaparkované ďaleko, tak to celkom pomáha.

Fotku "zariadenia" pridám večer doma ... kto máte šikovného chlapa niekde vo svojom okolí, isto vám také bez problémov vyrobí.

Peniaze radšej nedávam. Síce raz som dala nejaké centy bezdomovcovi pri parkovacom automate, kam sa vie takticky postaviť. A raz pri NC som zas inému povedala, že mu nedám peniaze ale ak chce dám mu niečo na jedlo. Tak si vzal jeden rožok. Ja pri takýchto ľuďoch radšej peňaženku nevyťahujem, mám obavu, že mi ju vythrnú. Aj kabelku akosi silnejšie pritískam k sebe.