Neviem prečo, ale mne keď je z nejakého dôvodu smutno, nemám vo zvyku to s niekým rozoberať. Mne vtedy skôr pomáha samota, kľud, rozoberám si to v hlave, sama so sebou sa poradím 
, prečítam si dobrú knihu ... . Mám kamarátky, ale keď mi nie je dobre, chcem byť sama. S kamarátkami sa rada stretnem, keď som v pohode (čo je našťastie u mňa prevažujúci stav 
).
Ak Tebe pomáha sa vyrozprávať a nemáš komu, môžeš sa aj tu - na NM
Milá Dulka ale mna už deptá tá samota... Veď preto som sa sem prihlásila aby som sa aspoň takto vyrozprávala
Jasné, chápem. Ja som len napísala, čo pomáha mne, nie že to tak máš robiť . Pre začiatok sa skús vyrozprávať na NM, príp. sa môžeš zúčastniť aj nejakého stretnutia a NM spoznať osobne
Neriešiš zbytočnosti. Pocity sú ako hlboký oceán. Na tom mieste na ktorom plávaš ty, nepláva nik. Ani sám sebe človek niekedy nerozumie. Je ťažké nájsť si takú ozajstnú kamošku, ktorej by si sa mohla zveriť zo všetkým a kedykoľvek. Raz som si myslela že takú mám, ale sklamala som sa. Takže mám zopár známych s ktorými sa stretnem keď som v pohode. Skús obrátiť svoju pozornosť na krajšie veci. Určite máš veľa predností. Porozmýšľaj kedy sa cítiš aspoň trochu lepšie, pri akej činnosti alebo s kým. Keď ťa trápi strach možno by pomohlo keby si žila trochu aktívne. Napr. choď na aerobik alebo do nejakého kurzu a pod. Tam by si mohla nadviazať nové známosti. Aký máš vzťah zo sestrou? Lebo kamoška je-nieje, ale sestru máš. Tak si vyrazte niekedy spolu von. 
No a v tom je problém, že ja by som rada išla trebárs na plaváreň alebo do kina alebo niekam ale nemám s kým a samej sa mi fakt nechce. Ja milujem hory turistiku ale pokiaľ nejde môj priateľ nemám s kým iným ísť. Je mi divné ísť niekde samej. So sestrou mám celkom dobrý vzťah ale je staršia a býva dosť ďaleko vidíme sa raz za 2-3 mesiace keď príde domov a to chce byť doma a nie ísť niekam von...
Mám pocit, že si len sama pridávaš...
Chce to nádych a výdych. Hlboký.
Nikdy ťa nenapadlo, prečo nemáš kamarátov resp. o nich prichádzaš? Si vôbec kamarátsky typ? Lebo ja nie som, viem to o sebe. Nikdy som nemala kamošov, poväčšinou som bola outsider. Na strednej sme sa dali do kopy partia 4roch dievčat a vtedy to boli pekné časy, ale nič také ako ideme do mesta si vyraziť alebo budeme u seba prespávať. Stretali sme sa v škole a bolo nám fajn. Tera je jedna mimo SVK a nevidela som ju už nepamätám, ostatné majú vlatný život, ja tiež a neriešim to. Mne je dobre samej so sebou.
Takže k podstate:
1 - ak nie si kamarátsky typ, tak kamošov nepotrebuješ. Možno len máš pocit, že by si ich mala mať, keď ich má aj tvoj priateľ a vyrazí si s nimi von. V tomto prípade to je len o tom " ....a nie som divná, že nie som ako ostatní...?" (NIe si divná. Je kopa takých ľudí.)
2 - si kamarátsky typ, len máš o kamarátstve preidealizované predstavy, možno typu "chcem takú spriaznenpú dušu ako mala Anna zo Zeleného domu" a ak sa ti také kamarátstvo nepodarí si sklamaná a zatratíš ho. A hľadáš ďalšie a rovnakými očakávaniami. V tom prípade odporúčam ubrať z ideálov a orientovať sa na realitu, brať ľudí takých ako sú, aj s chybami (t.j. neočakávať, že ti vždy podržia chrbát....či ako sa to povie).
Nakoniec, nikdy nevieš, či práve o 5 minút nestretneš človeka, ktorý ti bude super kamarátom. A ak sa dovtedy potrebuješ vyrozprávať, NM je tu práve na to.
Píšeš, že nemôžeš spávať, lebo rozmýšľaš ako spraviť svoj život lepším. Občas, ak nad niečim veľmi rozmýšľame, vzďaľujeme sa od toho, čo už vieme. Nerozmýšľaj nad tým. A začni robiť to, čo ťa robí šťastnou. Cvič, choď na túru, daj si čokoládu alebo čítaj obľúbenú knihu. Len sa neutápaj vo svojom trápení. Po každom daždi výjde slnko.
Z vlastnej skúsenosti ti viem povedať, že špekulovanie nad tým ako byť krajšia, šťastnejšia, obľúbenejšia a neviemaká-šia je zaručená cesta ku komplexom prvej triedy. (Teraz keď už mám rozum sa takými vecami netrápim a mám krááááááááásny život.)
Tak začni žiť podľa seba. Nikto iný, než ty sama, ťa nemôže urobiť šťastnou.
Držím palce 
eniXelka ďakujem za podporu. Pokúsim sa zmeniť svoj postoj a prístup a možno to fakt pôjde ľahšie
Tak ti prajem, aby si mala v tomto pripade viac rozumu ako ja a neber to ako urazku. Ja som si takou sebalutostou a vykonstruovanymi komplexami pokazila par rokov......
Určite to neberiem ako urážku to sa nemusíš báť...už googlim na nete sparing partnera na nejaký šport možno sa pošťastí 
Myslím, že to bude asi dosť problematické
napísala si, keď ide priateľ von, ja sedím doma. Prečo??? prečo nemôžeš ísť niekam sama? Čo ťa baví? Porozmýšľaj. Nájdi ľudí s podobnými záujmami. A nemusia to byť hneď od začiatku tvoji best friend. Choď na to z opačnej strany. Nie je u vás turistický oddiel? Nevadí, že tam budú ľudia po štyridsiatke. Ja som sa presťahovala do mesta, kde som nepoznala živú duši, takže viem o čom hovoríš a dosť som pracovala na tom, aby som si vybudovala okruh priateľov a musim podotknúť, že sa značne líšia od okruhu manželových priateľov.
ps: a este musim podotknut, ze som jedinacik a moja mamina tiez nemala okolo seba kamaratky. vsetko je to na tebe, ty musis chciet. Ja som kludne chodila von sama a chodim aj teraz. nikdy nevies koho stretnes.
Prečo? Lebo nie som ten typ čo sa niekde vyberie sám. Proste mám nejaký blok alebo sa hanbím alebo ja neviem čo to je. Ale príde mi to také divné...A ako konkrétne sa ti podarilo vybudovať si okruh priateľov, podľa mňa je to nenormálne ťažké. Aspoň pre mňa.
Jeminku, ozaj ako keby som sa v tebe videla. Proste si vyjdi niekam sama a kasli na to, ze ti to pride divne. Pride ti to divne len preto, ze sa na to nevedomky divas ocami inych, ze co by na to povedali a ako to robia a pod.......
A ako konkrétne sa ti podarilo vybudovať si okruh priateľov
ma napadlo, ze potrebujues 40 sl tehal, 410kg vrece cementu, voda a ....
Ale vazne, okruh priatelov sa bududje sam, zo dna na den, pomalicky, slovickami, gestami, interakciou medzi ludmi......proste ti, ktori si sedia sa najdu. Nevies kedy a kde....mozno prave na prechadzke, na ktoru si vyjdes uplne "divne" sama.....
Ozaj sa netrap tym, ze ci je divne nieco, co ta bavi (pokial neide o nejaky delikt alebo nieco podobne 
) a uzi si to.....
NikolkaNF ani si lepšie nemohla urobiť ako napísať tu
http://www.nanicmama.sk/stretneme-sa-27-aprila-v-kupeloch-sliac - kľudne sa prihlás na stretku a ručím ti za to, že nájdeš toľko priateľov, že až zažiješ perfektnú atmosféru a budeš mať iný pohľad na svet
Maka ani nevieš ako rada by som išla, ale po prvé som študentka momentálne bez brigády takže si to nemôžem dovoliť, rodičov zaťažujem výdavkami na školu takže s týmto ich nechcem a v tom čase sa už budem učiť na štátnice...Určite ale budem pozorne sledovať túto stránku a keď sa v budúcnosti niečo podobné vyskytne nebudem váhať :) a ďakujem za pozvanie... nikdy by som neverila, že človek môže mať tak dobrý pocit, keď sa o neho niekto aspoň trochu zaujíma 
Bola som podobný typ a hľadala spriaznenú dušu a vždy prišlo sklamanie. Veľmi dlho mi trvalo, kým som pochopila že ľudí musím brať takých akí sú a teraz už neriešim nič a do hôr už nechcem chodiť s inými, ale rada chodím so svojim psom a sama. Mobil si vždy musím zobrať, to je podmienka môjho partnera, no už sa nediví ked som od rána aj do večera v lese. Som sama a predsa so všetkými.
Ja som musela ochorieť, aby som si uvedomila ako je krásne pozorovať všetko a nič, jednoducho z okna alebo z lavičky v meste a stretla som vždy plno známych.
Som vdačná za každé stretnutie, lebo každé ma niekam posunulo aj ked to neboli osudové stretnutia, ale čo my vieme? - kde na nás čakajú.
Môj najväčší problém je v tom, že som na svojho priateľa naviazaná asi až moc...náš príbeh som opísala v inom príspevku...a teraz keď on sa mi nevenuje podľa mojich skreslených predstáv som zúfalá a správam sa ako hysterka. Ja viem, že každý potrebuje mať svoj priestor ale keď ja neviem čo mám bez neho robiť
Keby tvoj priatel jedneho dna odisiel naveky, co by si robila? Preco si si postavila stastie na nom? On ti ma vyplnat tvoje chvile ked sa nudis? zda sa mi, ze mas viac vyhovoriek ako sa nieco neda nez vyskusat co ti baby radia...nemusis mat strasne prachy aby si sa prisla zoznamit na stretnutie ked uz si taka strasne osamela. Tiez si vybehnut niekam na zumbu alebo do fitka a vazne neverim, ze nemas nijake kamaratky, len treba obcas sklopit usi a priznat farbu a jednoducho sa im ozvat ze ti chybaju a chces pokecat.
A dalsia vec je artmama, ked sa uz tak strasne nudis, mozes si najst nejaku zaloubu a zacat sa jej venovat. K tomu aby si bola stastna nepotrebujes visiet na priatelovi ani na nikom inom, je to len v tebe.
lydusha, ja sa na nic nevyhováram len opisujem ako to cítim, vieš tebe to príde možno divné. Ale dlho som bola na niečo zvyknutá a teraz sa neviem ztotožniť s tým ako to je. Tu nejde o to že by som sa nudila. Tu ide skôr o to že mi chýba niečo čo nemám. A ver tomu, že vyskúšam všetko čo mi baby radia. Preto sem píšem aby som sa poradila čo a ako, lebo som mladá a hlúpa a chcem sa poučiť radšej na chybách iných ako na svojich
A keď tu tak teraz sedím, a viem, že dnes na mňa zas nebude mať čas a aj tak stále sedím a pozerám na telefón a dúfam, že zavolá že príde aspoň na 5 minútovú prechádzku ide ma poraziť je mi smutno chce sa mi plakať....
máš psa? rok máme psa, každý deň prechádzka na čerstvom vzduchu a nič lepšie neexistuje. Ako ti vysvetliť, že svojim správaním priateľa len odpudíš. Píšeš o turistike. mne sa pri túre tak krásne uvolnia endorfíny. Perfektný pocit.
wanaika mám psa , chodím s ním von takmer každý deň...no viac sa mi to ráta keď ide niekto s nami keď nemusím ísť sama. Ja proste asi neviem byť sama. Ja viem, že ho svojím spravaním skôr stratím, preto sa snažím nechať mu čo najviac priestoru ale vo vnútri ma to žerie. Neviem sa s tým nejako stotožniť...Snažím sa najviac ako viem...
Psíka som chcela doporučiť aj ja, len otazné je kde býva. Keď som bývala v BA, tak tam sme sa pri venčení zoznamovali. Ale teraz na dedene nestretnem niekedy nikoho.
Nikolka, uz sa mi chce rehotat, ale nie si ty nahodou moje druhe ja........
A teraz vazne....
Neber sa tak vazne a neber tak vazne svet okolo, ani svojho priatela. Fakt si mozes narobit vela problemov. Skus byt trochu viac sebecka a nezavisla. Necum na telefon, pusti si Kung Fu pandu a daj si coko (aspon u mna to pomaha, narehocem sa na tej rozpravke az az).
P.S. Mozes si pustit aj nieco ine 
NikolkaNF a odkiaľ si? veď nie je problém nájsť aj na tejto stránke spriaznenú dušu, ktorá bude tiež rada, že má spoločnosť pri kávičke, v kine, vo wellnes 
Maka som z Prievidze, a práce preto som sa tu dnes zaregistrovala Keď sa nepodarí nájsť niekoho kto by zašiel na prechádzku a tak, tak si aspoň takto s niekým napíšem
Nikolka,
aj ja mam rovnaký problém, tiež mi je samej niekedy hrozne otupno. Kamošky mám, ale bývajú mimo. S niektorými sa vidíme sporadicky, a s niektorými si občas píšem (tiež ich nechcem furt otravovať). Škoda, že si tak ďaleko.
Fitká a podobné poskakovačky pred zrkadlom ma nejak neberú, ale vychádzka s mojimi štvornohými babami je
kde sa da prirodzenejsie zoznamit nez tam, kde su ludia? Nik za vami domov nepride klopat aby ste isli von. Pokial by sa nikola zoznamit chcela, se.e na to ci ju poskakovacky pred zrkadlom bavia, obetovala by dve eura na jednu hodinu a neverim, ze by sa tam nenasla nejaka podobna pokecania chtiva baba...aj dve aj tri aj desat....fitko nie je len o poskakovani, je to sanca vypadnut medzi ludi. Evidente ju nenaplna chodenie von so posom tak ako teba takze treba pohladat ine riesenie.
Lydusha pohľadala som kedy a kde sa u nás cvičí jumping a idem to v sobotu vyskúšať.
"Evidente ju nenaplna chodenie von so posom tak ako teba takze treba pohladat ine riesenie."
OK
Polárka tak si môžme aspoň písať ak máš záujem, mna otravovať nebudeš nikdy jááj nech sa toto už skončí... nech je zas nejaké dobré obdobie
môžeme to skúsiť, pokojne sa ozvi na majla, cez kontaktný formulár
nikolka, myslím, že by si si najprv mala poupratovať vo svojom vnútri a až potom hľadať niečo vonku. Pripadáš mi veľmi nevyrovnaná, prepáč, ale takí ľudia priateľov veľmi nepriťahujú. Píšeš, že si pomerne ťažko hľadáš priateľov, tak sa skús najprv naučiť žiť a dobre vychádzať sama so sebou. Nezaoberaj sa stále sebaľútosťou, že si sama, ale skús sa trochu hýčkať, mať sa rada, nájsť radosť v kope maličkostí, pestovať koníčky, ktoré nepotrebujú spoločnosť a zrazu bude všetko iné. Až keď sa vyrovnáš sama so sebou, začni budovať vonkajšie vzťahy, resp. oni sa potom vybudujú aj samé. Budeš prekvapená, ako ľahko to pôjde, keď to prestaneš siliť. A na získanie humorného nadhľadu odporúčam napr. knihu Betty McDonald: Vajce a ja...
Znie to veľmi rozumne, pokúsim sa tým riadiť. ďakujem za názor a rady
držím ti palce, skús, uvidíš, že sa ti značne zmení svet
Nikol, mam dceru takmer v Tvojom veku. Skusam sa pozerat na Tvoj prispevok jej ocami, rozmyslam, aka som bola ja v Tvojom veku. Ze nechces ist nikam sama, tomu celkom rozumiem. Ked ides s niekym, trosku sa za neho alebo nu mozes schovat.Ked pojdes sama, myslis, ze cely svet bude na Teba pozerat, aha tato nema nikoho, musi chodit sama ? Asi Ti este potrva zopar rokov, kym pochopis, ze je zbytocne sa dehydrovat trapenim, co povedia ini ludia. Hladat si kamaratku len pre seba, na to si uz asi trosku stara. Na kazdej Ti bude nieco vyhovovat a nieco nie, rovnako ako im na Tebe. Ani kamaratka nie je vesiak, na ktory sa zavesis. A zvycajne pritahujeme rovnakych ludi, ako sme my sami. Takze musis byt vesela, vtipna, optimisticka, tolerantna, assetivna, ale aj empaticka Podla vsetkeho si povabne dievca, ked si pisala, ze od 15 rokov mas partnerov. Asi budes aj celkom mudre dievcatko, ked koncis vysoku skolu. Zda sa, ze mas nizke sebavedomie, zacni sa mat viacej rada a miesto visiet na inych, skus niekomu pomoct. Ked sa okolo seba poobzeras, urcite najdes kopec ludi, ktori su na tom ovela horsie ako Ty. Z tvojich prispevkov citim akesi porazenectvo, rezignaciu a nudu. Moja mam zvykla hovorit:" Bolo koze dobre, isla na lad tancovat." Ked ja zacnem depresivne vzdychat nad svojim inac super zivotom, lebo ver, ze na kazdeho to pride, zvycajne si pritiahnem nieco neprijemne, ochoriem, stratim vodicak, pokazi sa nam pracka, taky kopanec z hora, vzdychas, ze je Tvoj zivot na hovno, tak tu to mas, aby si mala nad cim vzdychat. Takze zmen uces, zafarbi si vlasy, uprac si satnik, zimne veci naspodok, jarne na vrch, kup si semiacka kvetiniek a vysad si na okenny parapet, pusti si na plne gule hudbu, co mas rada, spievaj nahlas. Zacni si pisat dennik a snovnik, zapisuj si, co by si chcela dosiahnut, o com snivas. A so psom chodis takmer kazdy den, to by sa Ti ten nas podakoval. Takze aspon dvakrat denne a poklusom, vyburcuj endorfiny a mozes skusit aj cervene vinko, ale s mierou. A frajerovi daj dychat, otravena a unudena partnerka ho len odplasi. A pis, nanicmama pocuva.
presne si to vystihla.
Buba, napísala si to super. Odložím si to, a keď na mňa príde depka, určite si to pripomeniem. Nicolka, skús sa zariadiť podľa rád Buby a ostatných dievčat.
Buba, myslím, že tento víkend začnem sadiť -
snažím sa, dnes ráno som vstala pozitívne naladená spravila som 3o drepov 3O brušákov fučala som ako lokomotíva :D dala som si raňajky a idem sa pustiť do písania bakalárky tak hádam mi dnes deň nič nepokazí
Ja uz mam semiacka kupene
Ja uz mam semiacka kupene
Nikolka, pripadáš si niekedy ako mimozemšťan na neznámej planéte a rozmýšľaš, ako si sa tam dostala a vlastne PREČO??? Aj keď sa niekomu zdôveríš, chceš sa porozprávať (aj o "blbostiach"), máš pocit, že Ťa nepočúva? Vitaj v klube! Časom si nájdeś niečo, čo Ťa bude baviť. Ja som tiež bola taká... Nakoniec som sa prinútila chodiť na všelijaké študentské akcie a schovávala som sa za foťák. A prežila som. Nie je to ideálna cesta, ale lepšie, ako sa doma ľutovať. Nastúpiš do práce, zase stretneš nových ľudí... Teraz som závisláčka na Artmame Po skončení školy som zažila ešte väčšie prázdno, lebo mi odpadlo učenie 
Pre začiatok, keď sa už nebudeš musieť učiť, skús si zohnať knižku T. A. Harrisa: Ja som OK, Ty si OK. Mne táto kniha dosť pomohla, zdvihla sebavedomie. Tak držím palce!
Prežívam vo svojom živote asi najviac deprimujúce obdobid aké som kedy mala. Mám síce len 22 rokov no ak má prísť niečo horšie tak ďakujem pekne. V prvom rade ma strašne deprimuje to,že nemám priateľov...takých tých ozajstných,nemyslím spolužiakov v škole alebo priateľových kamarátov. Nemám svojich vlastných. Od 15 rokov som mala vždy nejakého partnera, vždy niekoho komu som sa maximálne prispôsobila tak som stratila všetky svoje kamošky z detstva. Tým, že som chodila na strednú do triedy s viacerými chalanmi a nie babami zostala som taká ako vraví moja mama upätá, proste sa bojím aj niečo povedať nech sa pred ľudmi nestrápnim. Keď som aj mala nejakú kamošku o ktorej som si myslela že je moja spriaznená duša vždy ma nejako podrazila a vždy to skončilo tým, že sa ani nepozdravíme. Ale toto máme v rodine ani mama ani sestra nemajú takú tú pravú naj kamarátku. Teraz keď mám problém s priateľom uvedomujem si že mi kamarátka alebo kamaráti chýbajú ešte viac. Chcem mu nechať čas a priestor nechcem ho uhánať, no keď on ide von s kamarátmi ja ostanem doma a nemám komu zavolať alebo napísať poďme niekam, alebo len tak pokecať. Neviem kde robím chybu, čo robím zle a ako to napraviť a strašne ma to bolí. Nemôžem spávať lebo rozmýšľam nad tým ako urobiť svoj život lepším, som nespokojná sama so sebou , so svojím výzorom k tomu sa pridá škola, písanie záverečnej práce štátnice. proste je toho na mňa veľa. Možno sa Vám bude zdať, že riešim zbytočnosti, no ja to takto cítim. Chcela by som Vás poprosiť o radu ako zvládate vy deprimujúce obdobia svojho života. Lebo ja už takto nevládzem