Nerozumiem tomu

No dnes to bol masaker, ja som sla cca o 5 z terasy na jazero 40 tkou, nerada jazdim za tmy k tomu dnes ta hnusna hmla, riadne som bola vystresovana. Ja pokial som sama v aute tak si na takych "soferov" zanadavam Inak to obiehanie na cm to ti spravil naschval takto sa niektori blbci "odmenuju" za brzdenie

mhm, niekoľkokrát ma svrbeli prsty, žeby som podobnú tému napísala. Ja neviem, ale ono to presne vystihol jeden psychológ, keď sa v rádiu rozoberali spôsob jazdy súčasných vodičov - je to o spôsobe života, kto arogantne a ostrými lakťami vybavuje vo svojom živote pracovné aj osobné veci, tak toto správanie prenáša aj do spôsobu a bezohľadnosti jazdy.
Žiaľ, stávalo sa nám s manželom pravidelne, že niekto predbiehala a na nás sa valil v protismere a doslova na poslednú chvíľu sa zaradil a nedošlo k čelnej zrážke. Nejde ani tak o neskúsenosť a nesprávny odhad ako skôr o to,že sa niekam náhli a má v paži, či niekoho ohrozuje. Predbiehanie cez plnú čiaru sa už stáva pomaly štandardom a rýchlosť cez 100km/h. mimo diaľnice tiež nie je ničím výnimočným. Nápodobne je to s daním prednosti, akurát včera starší syn nafotil autonehodu u nás, kde z vedľajšej sa drzo vyrútila dodávka na hlavnú a osobné auto idúce po hlavnej odhodilo na chodník... veľké šťastie, že práve po ňom niekto nešiel .
Ja sa riadim tým, že si prispôsobujem jazdu svojím schopnostiam /a tie zrovna na úrovni pretekára nie sú/ a preto si stále držím na pamäti, že sa chcem vrátiť domov živá a v poriadku, takže aj keď niekomu zrejme leziem na nervy dodržiavaním rýchlosti a pod., neriešim. Vlastne, už som si skoro vycapila na zadné sklo nálepku: "Nelep sa mi na zadok, nie som Tvoja stará." prípadne: "Netrúbte na mňa, bojím sa infarktu!" To majú vo zvyku tiež robiť, keď dávam prednosť oproti idúcemu auto, aby som následne mohla aj ja odbočiť a niekto "velemúdry" za mnou vie lepšie posúdiť, či sa môžem na drzovku pichnúť ešte...Našťastie manžel mi dával zácvik a naučil ma nenechať sa vyhecovať podobnými "darcami orgánov" .

Ja len z pozorovania spred už skoro troch rokov.
Ked sme išli v aute ako prišiel prvýkrát z Francúzska tak začal jazdiť s plnou eleganciou, neviem ako to nazvať inak. Dával prednosť chodcom, alebo jednoducho zastal v kolone aut a dovolil aby sa dostali na cestu aj z vedľajšej. Zo začiatku trúbili a pod., ale on bol neoblomný. Hovoril že do takých miest mali ísť ľudia, aby videli ako vedia jazdiť s veľkým ohľadom iní a predsa sa dostanu tam kde majú.
Viete koľko krát som sa ponahľala, aby sme prišli na čas a on predsa urobil to isté a púšťal iných a ja aj ked som bola ticho tak to nejako vycítil a povedal - neboj sa, ja som zistil že aj ked som dal niekomu prednosť aj ked som nemusel, tak som vtedy vždy prišiel na čas. A ono to tak naozaj fungovalo.
Až vtedy som pochopila že sa dá aj dobré a rýchlo ísť autom a predsa byť aj gavalierom.
To aký človek je za volantom to neovplyvniš, lebo blbcov chodí ešte po svete veľa, blbcov ktorý si podavajú ruku s aroganciou a nadradenosťou - lebo on môže všetko a áno mala si mu aspoň zatrúbiť.

Dievčatá, príďte do BA Cesta cez mesto v popoludňajšej špičke je o nervy. Už teraz sa psychicky pripravujem na poobedie... dieťa odniesť do ZUŠ, potom cez polku mesta na stanicu pre starých rodičov a naspäť domov so zastávkou v ZUŠ... to všetko medzi 16. a 17.h. No a čo sa týka rýchlostí, tak bežne sa mi stáva, že na úseku, kde je 40-tka idem tak 50 km/h a všetci na mňa vytrubujú a obiehajú ma. Ale keď ja fakt rýchlo nemusím, aj po diaľnici 110 km/h mi bohate stačí. Ja by som radšej po miestnych cestách chodila a kochala sa krajinou

Vieš, ja stále hovorím že u nás by sa to muselo zmeniť od základov.
U nás je to postavené na tom tak, že polícia funguje na tom koľko vyberie na pokutách, dokonca aj daňový a sociálny systém viac vyberie na penaloch či pokutách za neodovzdané tlačivo aj ked 0 a pod. Jednoducho, náš štát je postavený tak k občanovi, aby ho pokutoval a tak potom je veľa tých, ktorí v pohode zaplatia a nič sa nedeje. Vie že teraz je to trochu zložitejšie, ale viem že sa všetko dá a tiež si stačí uvedomiť že aj v ich zložkách je veľa arogantných, stačí potom vidieť kde sa uplatňujú po skorom odchode do dôchodku - česť výnimkam.
Vieš v tom Francúzsku, bolo to v Alpach takže nevedel porovnať celú krajinu ale sa mu nesmierne páčilo to, že policajti nikdy nekontrolovali aj ked boli niekde odstavení a raz hovoril že zastali, lebo sa mu niečo nezdalo v motore a o takých 10 min. stáli pri nich policajti s tým že či im netreba pomôcť. Vraj im vedľa v dedine povedali že cudzinci tam stoja autom.
Nič sa z autom nedialo, len zrejme aj ked blízko pred cieľom cesty auto povedalo - potrebuješ prestávku.
O tomto je, tam sú vedení k tomu, aby naozaj pomohli a chránili ale u nás to síce už majú napísané ale vlastne ich nútia chodiť do terénu hlavne vyberať pokuty.

Ja v takýchto chvíľach vždy prevolávam, že kde sú tí policajti
A snažím sa povedať, že ke´d už len toto mu pomôže ku šťastiu. Aj keď si uvedomujem, že zatiaľ mám reakci, ale vekom budú zrejme slabnúť.
Mmch, neuvažovala si o kamere do auta? Práve pre takéto prípady.

Ozaj a všimli ste si, že cez den po meste podľa mňa jazdí oveľa viac žien ako mužov? obzvlášť v čase rozvážania detí ráno a poobede. a aj pri nákupných centrách podľa mňa parkuje viac žien. A sú/sme šikovné

akurat vcera, ked si temu prihodila, som mala fajnovy zazitok. pritom sme sli v kolone, len cosi vyse 40tkou (na ceste 50tke) a asi si sofer za mnou, ucicikany pomalym tempom, potreboval volaco dohladat v skrinkach a po priehradkach a nevsimol si, ze kolona zastavila. tak si to nastastie priparkoval vedla mna, kukli sme si z ocu do ocu ci teda vsetko fajn, a sli sme dalej . niekedy ani rychlo netreba ist.

Tamtomu tvojmu, čo opisuješ by som tutla.

Nemám rada vytrubovanie, ozaj fakt. Neviem, ja sa viac motám okolo mužov, viem ako si robia posmech zo žien, ktoré trúbia. To je jedno, či je zúfalá, či agresívna, či netrpezlivá, alebo čojaviem čo. Snažím sa tomu vyhýbať, ale zas zdravé sebavedomie za volantom by malo byť. Verím, že máte - máme a že keď je komplikovaná situácia, človek si to snaží nesťažiť ešte viac aj vyhnutím sa nejakým atakom z druhej strany v duchu múdrejší ustúpi. Rozmýšľala som včera, koľkokrát som zatrúbila minulý rok, reálne mi vychodí, že v premávke asi raz, ale to ma nenormálne ohrozil a vytláčal aj s deťmi a tuším Hummer to bol. Silné auto, agresia v tom, bolo to také, že dotyčný vylezie z auta a vytiahne ma spoza volantu.
Niekedy rozmýšľam, že začnem viesť Denník šoférujúcej matky, každý deň je niečo nové a niečo iné. Ale skutočne každý deň.

Vadí mi agresia, frajerina a lajdáctvo...Vadí mi to za volantom, vadí mi to v rečiach, napríklad, keď stojí oproti mne chlap a rozpráva mi ako jazdí iba dvestovkou a ľavý pruh. Takýchto tém som sa napočúvala cez letné prázdniny do aleluja. Ale došlo aj na týchto frajerov, ďakujem polícii.

Pre mňa je táto téma nadlho, väčšinou si všímam vodičov a sú to muži, ktorí nevedia čo so sebou. Ženu som takto ešte netrafila. Ja neviem, dvojpruhová rýchlostná, vlečie sa 60 na osemdesiatke, potrebuješ obehnúť a keď ťa vidí vedľa seba, tak pridá naschvál tak, aby moje obehnutie bolo už o papiere, proste nepustí. ďalší obbiehajú, lebo MUSIA a MUSIA, či v o protosmere, alebo za mnou, o späťáky, na blatníku, ide, ide, ide... a vytláča a svieti do zrkadla.

Ženy sú skôr také, že či zabudne alebo blbý návyk, väčšinou vyhodia smerovku, keď vychádzajú z pruhu, alebo keď odbočujú. Trošku skôr by sa patrilo, už keď je úmysel, že treba odbočiť. Môžeš sa orientovať len podľa toho, či auto pribrzďuje alebo sa rozbieha. Furt predvídať. Minule jedna pani vošla do protismeru pod Rondlom, cez dve plné a celú tú trasu prešla v protismere, všetky autá proti nej. Ako keď človek vojde do tunela v protismere, nečakáš to tam a nemôžeš s tým nič urobiť, ani nemáš šancu to predvídať.

Ale zas ďakujem iba pánom, ktorý sa na mňa usmejú a pustia ma do vedľajšej cesty na hlavnú, keď je zápcha, kvitujem, že sa ľudia naučili zipsovať, aby bola plynulá premávka a také drobnosti,čo potešia.

No, ale kto je bez viny, nech hodí kameňom. Aj mne sa podarilo narobiť nejaké veci, na ktoré nie som pyšná a viem sa hanbiť statočne a keby som sa nehanbila, tak ako sa hanbím , aj by som o tom napísala viac.

Šoférovaniu zdarnazdar... a veľa beznehodových km prajem.

Ešte mám čas

Jeden krát som sa minulý rok vytrúbila tak kvalitne od duše, to mimo premávky. Pod nami pod kopcom stavia investor, samozrejme, vždy v hlavných presunoch je na ceste bager a nedá sa s tým nič spraviť, väčšinou som si časovo nadbehla a riešila som po lúke, poli, kade sa dalo, v duchu, netrúbim, nekomplikujem im to, obídem, môžem-viem to vyriešiť, nech rýchlejšie spravia ako keď musí každých 20 min bager uhnúť z cesty. OK.
Samozrejme, prišiel deň, keď v aute choré dieťa, nákup v plnej Ik.ea taške, potrebovala som sa dostať domov hore, vidím traktorbager, čakala som 30 min. neriešili ani stavbyvedúci, ani investor, ani samotný bagrista, tak som chcela prejsť po lúke. Ale experti sa nepriznali, že poldňa na tú lúku vylievali bagrovou lyžicou vodu z prasknutého potrubia. Na blate driftovať viem, ale ja som sa zaborila do polkolies a dopredu sa nedalo to ma hádzalo na všetky strany ako really a dozadu ma to ťahalo, na cestu sa nedalo vrátiť, ja som myslela, že ma porazí. Ani to by nevadilo, ale všetci chlapi z dosahu zmizli ako čarovným prútikom. Zdrhli. Táto bezohľadnosť ma dojala.
Som sa vytrúbila ako v živote nie. Action, strih, stop.... bohovsky sa mi uľavilo, čo budem hovoriť, vyskočila som z auta, do pol lýtok do toho bahna a zrevala som na tej lúke, že či to mám za to, že som ohľaduplný šofér a snažím sa im to nekomplikovať a netrúbim po nich a nenadávam im zakaždým. A že som zrevala statočne, to potvrdzujem.
Čo budem hovoriť, do dvoch minút som bola doma , tak pomáhali každý jeden.
Zlaté pravidlo, dovtedy je šofér ohľaduplný a milý, kým na to sám nedoplatí.

Teraz v stredu, som zažila niečo, s čím som sa nikdy nestretla. Súvisí to s trúbením, ale z opačnej strany. Som bola chodec a prichádzala som k prechodu, cez ktorý išli ľudia. Akurát uprostred zostala jedna pani s taškami. Na zlomok sekundy to človek nerieši, najprv ma napadlo, ako som prichádzala a pani bola oproti mne, že pani sa bojí prejsť ďalej po zebre, že ju šmýka. Ale ona stála, sama s taškami v každej ruke a presne uprostred cesty sa rozprávala s niekym oproti nej.
A pred ňou nikto.
Mňa to šoklo hneď. V tvári rozliata láska a dojatie, oči sa na niekoho dívali, niečo sa nahlas pýtala a potom niečo dohovárala. Uprostred prechodu, autá sprava a zľava. Zamávala som šoférom, že nech netrúbia, tak čakali. Neviem, či to bolo tou situáciou, alebo to bolo na nej vidno, ale FAKT nikto nezatrúbil, vodiči čakali. Jeden sa usmial a poďakoval.
Som sa pred ňu postavila, chytila ju za ruku, ale pani sa pozerala skrz mňa, mala modré oči, vôbec nereagovala, až keď som povedala slovo AUTO, tak sa jej pohľad vrátil. A vôbec sa nepozrela ani za seba, ani bokom, len mi poďakovala a odkráčala na zastávku.
No, stačilo mi.
Mohla som si to nevšimnúť a nemusela som sa šokovať samu-seba-sa. Ešte od stredy rozmýšľam nad tými jej očami, lebo stále som jej do nich pozerala. Také niečo som videla prvý krát.
A tak.... deti mi tu hladujú, prádlo nemá kto povešať...peknú sobotu prajem.

... nech sa len nerozculujem trosku z ineho sudka: na sviatky sme sa zisli na chate, boli akurat fajne 12stupnove mrazy, kazdy den aj trochu posnezilo a i ked blizko mesta, boli sme v zapadnutej dedinke, neposypalo sa, nesolilo sa. chalani ma nechceli pustit na nakup. autom 7 minut. vobec im nevadilo, ze som si to z chaty odsoferovala 300km na strbske pleso, odkrutila celodennu akciu 80% casu v aute na lade a po 15 hodinach som prisla naspat na chatu ... o dva dni ma nechceli pustit do obchodu, ze to NEDAM . najvacsi for bol, ze sa do mna pustal kamarat, ktory 6 rokov v dansku nevidel sneh a velmi dobre ho istil bratislavcan . myslim, ze som im pokazila cely den, ze sa mi vobec podarilo vyparkovat, nakupit a vratit sa.

nefrajerila som, fakt to na snehu nepotrebujem ... a musim si priznat, ze som tuto zimu spravila ukazkove hodiny a to som predtym sprdla mamu, ze akoze mohla spravit hodiny, ked ich pred nou spravili 2 auta!!! ze preco aj ona ... a vecer som aj ja zistila, co vsetko sa mi na palubke rozsvieti a co za elektroniku to tam vlastne mam ... ( nechcem sa vyhovarat, ale sla som 20, fakt, ako aj vsetci v ten den co sa tocili tiez , rychlejsie sa nedalo a ani vacscie rozostupy aut medzi sebou som nevidela a asi uz ani neuvidim... )