reklama

Neschopná po materskej?

noemi , 27. 03. 2007 - 13:47

reklama

Ahojte,potrebujem pomooooc.Neviete mi niekto poradit ako sa povzniesť nad to,že si skúšam nájsť prácu a personalisti nemajú ani toľko slušnosti aby vám aspoň odpovedali,že vašu žiadosť evidujú?


reklama


reklama

eifelovka, Ut, 27. 03. 2007 - 13:55

Joooj noemi utesim ta, ked ti poviem, ze moja polovicka (A to je chlap a nie je po materskej) uz mesiace chodi po konkurzoch a nemaju ani "cas" mu oznamit, ci presiel, ci nepresiel, ci je este vo vybere uz niekolko dlhych mesiacov... tak to chodi, nerob si z toho hlavu, niektori ludia si neuvedomuju, ze od nich prave zalezi zivot inych ludi.. a ako vidis, nie je to teda len na Slovensku.. trosku sa nad to povznes, to sa vsetko vyriesi, len to chce trosku pevne nervy a niekedy "dobru" znamost :-/

noemi, Ut, 27. 03. 2007 - 14:00

vďaka za útechu,je dobre ak niekto dokáže porozumieť tomu druhému.Tak ty si v Italy?Aj ja chceeeeem.Ja som totiž total premrznutý človek a tak si aspoň dúchod plánujem v teplejších krajoch.Ešte mi zostáva taká maličkosť Prežiť nejako tých min.30 rokov,čo mi doňho zostáva.Ha ha

eifelovka, Ut, 27. 03. 2007 - 14:04

Neblbni.. tu uz treti den leje ako z krhlicky, tak si uzi slniecko teraz v SR Veľký úsmev

noemi, Ut, 27. 03. 2007 - 14:09

slnko ale kosa.Ja keď nemám min.20Ć som zmrznutá.Ani malého to nebaví keď ho prezliekam s tými studenými rukami.A chýba mi cvrkot cikád.Naše cvrčky sú tiež dobré,ale cikády sú cikády.

eifelovka, Ut, 27. 03. 2007 - 14:23

Tak aby ti nebolo Neomi smutno, posielam ti tuto fotku.. takto vyzera Noli (to je malilinke rybarske mestecko na Ligurii) v marci.. fotka je sice spred par rokov, ale je to nadhera Úsmev Tak nech ta trosku zohreje Úsmev

maja11, Ut, 27. 03. 2007 - 17:10

Ach neprovokuj!Mrkám Hneď by som si šla tam omočiť aspoň nohy, alebo aspoň posedieť na brehu a kochať sa tou krásou...

Jarmila, St, 28. 03. 2007 - 06:06

Noemi určite to nebude len tým, že si po materskej.... Svojho času som pochodila naozaj veľa konkurzov, pohovorov... pri čísle 75 som ich prestala rátať... tých ktorí sa ozvali, dali vedieť, aspoň že ďakujeme za záujem ale bohužiaľ by som zrátala na prstoch jednej ruky...
Tí, ktorí hľadajú zamestnanca, zvyčajne majú presne určené kto by to mal byť....A nikdy nevieš, čo presne chcú.... Môžeš byť na pohovore super, môžno ich vôbec nezaujíma tvoj rodinný stav, počet detí, môžeš byť napr. najlepšia... v testoch, alebo celkovo a nezoberú ťa...Nie, nie je to protekciou, ani tým, že by miesto bolo už obsadené... Jednoducho možno je človek "príliš inteligetný, príliš samostatný, príliš iniciatívny..." Niektoré firmy, a zaleží aj od pozície vo firme majú aj rôzne požiadavky na charakter človeka...
Napr. možno nejaká firma hľadá učtovníčku, dobrú... ale dobrá v ich ponímaní znamená, že urobí to čo treba bez reptania a zbytočne sa nebude pýtať, komplikovať a zabŕdať do "nejasných" vecí..... To isté je aj s inými pozíciami...
Niektoré firmy dokonca uvítajú sekretárky, a asistentky aj po 40, majú skúsenosti... neláka ich stále "utekať" a podobne....
Niekedy sa hľadá "vodca", niekedy "tímový" hráč....
A z vlastnej skúsenosti len viem, že každá pozícia v každej firme, na každom stupni a aj každý šéf, či zamestnávateľ majú iné požiadavky... I keď písomne to všetko vyzerá na jedno kopyto, že chcú to isté... nie je to tak....
Prešla som teda kvantum konkurzov a pohovorov, sem tam ma aj prijali, to som zase začala ja premýšľať či to je ono a či odtiaľ po čase nebudem mať nutkanie utiecť... keď som to poriadne prehodnotila... odmietla som ja....
Mala som už všeliaké nálady, že som možno neschopná, alebo niečo je zlé.... nakoniec som však našla prácu, ktorá bola dobre finančne ohodnotená a hlavne bavilo ma to... bolo to síce mimoriadne náročné...ale cítila som, že toto je to čo viem a chcem robiť....
Po tých konkurzoch som chodila ako slobodná a bezdetná, síce pred svadbou, ale to sa nepýtali.... A nikdy nevieš kedy je "tá správna odpoveď" najvhodnejšia...
Kto chce špekolovať a vrtať dôvod si nájde.... Pri slobodných sa im nezdá dokedy zostanú slobodné, že sa budú vydávať a mať deti, pri vydatých, že sa musia starať o deti, pri ženách pred dôchodkom, že nevedia prijímať pokrok, že budú chodiť často k lekárovi..... No proste, vždy, ale vždy nájdu niečo...
Niekto však chce práve dôchodkyňu, niekto chce práve maminu, ktorej deti už trochu odrástli....
Ak budú mať o teba samotnú záujem, nebudú vrtať a hľadať prečo nie.. Takí zvyknú na rovinu povedať, dobre, ale táto pozícia je časovo náročná, spýtajú sa či môžeš sem tam nadčasy, alebo čo hovoríš na flexibilný prac. čas... Záleží aj o aké pozície sa uchádzaš.... Napr. tie sekretárky sa dajú zastúpiť, ak robíš niečo konkrétne, to za teba nikto neurobí... možno budúcemu zamestnávateľovi nebude vadiť, ak časť roboty urobíš doma.... Napr. budeš musieť byť s deťmi na OČR, tak niečo si pripravíš doma...
Neskôr som sa aj ja vyberala zamestnancov... lebo som sa asi príliš snažila, firma sa rozrástla a bolo treba viac ľudí... Bála som sa, že to nebudem vedieť, mala som teda riadnu trému, hoci som ja bola teraz na tej druhej strane... Pospomínala som si na všetky skúsenosti s tých nekončných pohovorov a išlo to...a bola som prekvapená, že z tej druhej strany je to trochu iné... a dá sa zistiť, či je človek iniciatívny, či je ochotný a pripravený sa učiť niečo nové, spolupracovať, alebo sa hodí len na pasívnu pozíciu...
Dôležité je byť aktívnym na tých pohovoroch, to je jedno aké zamestnanie chceš robiť, hoc aj vrátničku, či manažérku.
Skús sa dobre pripraviť a pýtaj sa aj ty. Prípadne im povedz svoju predstavu... skús citlivo vnímať odozvu a aj počas pohovoru možno zmeníš názor ty. Skús byť aktívnym členom pohovoru...
Stalo sa mi niekoľkokrát, že pozícia sa mi páčila, aj firma, išla som na pohovor... a tí ľudia .. no správali sa tak, že počas pohovoru som si povedala, že toto nie aj keby neviem čo....nerobili nič "zlé" ale taký divný pocit som z nich mala.... a naopak, išla som aj s nechuťou, alebo sa mi nechcelo, ale už tak zo zotrvačnosti..niekedy to bol strach, alebo prílišný rešpekt ... a pohovor dopadol výborne, aj ja som mala dobrý pocit

Teraz ísť na pohovor, hračka.... už dokonca ani nemám žiadnu trému... som akosi nadtým... bude to však asi tým, že ich mám toľko za sebou.

Verím, že ty ich toľko nebudeš musieť absolvovať, a v najbližšej budúcnosti sa niečo vhodné nájde....
Ak pošleš CV a žiadosť a neodpovedajú,neznervózňuj sa, povedz si, že to je ich škoda... Hlavne, verím, že to tak robíš... no CV a žiadosti o zamestnania by nemali byť univerzálne, že ich vytlačíš a posielaš stále rovnaké. Vždy každý jeden podklad treba pripraviť na konkrétnu pozíciu...
Predstav si čo by mohli očakávať a podľa toho napíš žiadosť a CV. Zvýrazni tam tvoje prednosti a skúsenosti, čo sa týkajú pozície, a ak niečo nevieš, alebo máš nejaký nedostatok, to taktne obíď, vynechaj a podobne...
Skús vydržať a každý pohovor-nepodarok ber ako skúsenosť, vôbec sa ani trochu nepozastavuj, že akí sú ostatní drzí a necitliví,.... kašli na to, veď im sa to raz vráti....

Ak už neprišla, tak tvoja príležitosť príde....
Držím palce a nech ti anjeli teraz sedia v kuse na pleciach...

Kamila, St, 28. 03. 2007 - 10:04

Veľmi zaujímavé a poučné čítanie, hádžem na úvodnú stranu.

eifelovka, St, 28. 03. 2007 - 10:08

Tak takto nejako som sa to snazila vzdy povedat mojej polovicke.. tiez mi hovoril po kazdom pohovore, ked sa mu neozvali, ze mam "neschopaka" Ja to vidim ale tak ako si to opisala ty Alia, verim v neho a aj v seba, ved hadam by som nebola s nejakym trdlom nie Veľký úsmev

noemi, St, 28. 03. 2007 - 09:19

vďaka Ali za psychické povzbudenie aj Eifi za tú pohľadnicu.Je pravda,že ja stálu prácu mám,aspoň mi zatial žiadna výpoveď neprišla.Ale ja sa tam nechcem vrátit.Mám pocit,že tam totálne skysnem.Nebola som tam už 2,5 roka ale ľudia sa nemenia.Chcem robiť prácu,ktorá ma bude baviť,poznám takých ľudí,ktorý sa tešia do práce.Som viacej organizačný typ,dohovorím sa 3 svetovými jazykmi,nemám problém robiť v kolektíve,ale aj bez neho.Som levica a taký ľudia ak nejakého poznáš-kráľ zvierat.Ale nechcem nič na nikoho hrať,a predstav si,že tie tzv.herečky vždy chytia lepší flek.Poznám jednu,mala ísť z kancla do výroby a stačil srdcový záchvat pred riaditeľom a našlo sa aj lepšie miestečko.Mrzí ma,že potom musia druhý ľudia na to doplácať.
Máš pravdu,asi za to nestojí premýšlať nad bezcharakternosťou niektorých ľudí-napr.aj peronalistov.Ved oni môžu tiež zostať bez práce a možno sa im to vráti.Možno to správne miesto na mňa len čaká, a ak čaká tak nech stojí za to.Som rada,že si pri pohovoroch dala na inštikty.To je jedna z vecí na ktorú sa častokrát spolieham a nielen v pracovnom živote.Dakujem ti za tvoje anjelské prianie a nech sa darí aj keď si ďalej od Slovenska.Aj tak sme mi Slovenky NAJKRAJŠIE!

tata, Št, 29. 03. 2007 - 17:24

No ja som si tohto užila až až. Najprv po materskej mi vytýkali, že mám malé deti, potom nedostatočnú prax, keďže som po materskej a dlhšie som nerobila plus moja nevýhoda že neviem aktívne aglicky ani nemecky, keďže som z generácie, ktorá sa učila aktívne akurát rusky. Potom som bola neperspektívna, pretože som nemohla robiť od rána do večera a chodiť na služobky na zapískanie. Teraz sa najnovšie dozvedám, doslova do očí mi to povedia, že som už do roboty stará a majú takú skúsenosť, že mv mojom veku ľudia nič nevedia a ani sa nevedia nič naučiť. Nepýtajú sa ani na školu, ani na prax a toto mi rovno šplechnú do ksichtu. A najnovšie sa k tomu pridala "jízlivá" otázka: Prečo si myslíte, že si tak dlho neviete nájsť prácu? Mám dosť. Mám dojem, že som spravila najväčšiu chybu v mojom živote že mám deti a to tri. Bohužiaľ, s leprou by som sa skorej zamestnala. Takže tak. Jediný živiteľ našej rodiny je manžel. A túto skutočnosť si pri každej príležitosti vypijem od jeho matky, že som neschopná atď. A jej nikto nemusel zháňať prácu a mala aj dve. Takže tak. Niekedy mi je z toho fakt nanič. A z toho behania na úrad práce, zháňania pečiatok a chodenia na konkurzy. No ale čo. Život ide ďalej. A nádej ako sa hovorí zomiera posledná. Howk.Áno

Jarmila, Št, 29. 03. 2007 - 18:30

Tata, máš pravdu, že niektoré veci sú nehorázne nefér...Záleží aj podľa toho v akom regóne si hľadá človek prácu, relatívne najľahšie je to v Bratislave a okolí, no dúfam, že pomaly sa zlepšuje aj inde...
A fakt otázka, prečo ste si nenašli prácu...doteraz, je škaredá, tak trochu úder pod pás... Lenže.. možno tí doterní personalisti a "vyberači" nemusia dostať presnú odpoveď...
Na toto sa treba pripraviť... a tváriť sa vyrovnane, len tak mimochodom povedať, že až teraz si začala hľadať, že doteraz si sa napr. naplno venovala niečomu inému... pomáhala manželovi pri tvorbe projektov, robila mu asistentku... čo ja viem čo.. Viem, že toto dostať zo seba nie je ľahké.. trolilinku je zádrhel, ak je hľadajúci zaregistrovaný na úrade práce.... No dá sa ako tak vykorčuľovať aj z toho... Treda kľudne, odhodlane povedať, že si doteraz opatrovala chorú tetu, strýka, dedka... ale iného príbuzného a že ti povedali, že sa nedá na to dostať opatrovateľský príspevok... a teraz sa o toho dotyčné bude pár rokov starať tvoja sesternica, ktorá práve išla na dôchodok...
Ak tí "vyberači" zistia, že ťa nezneistili a že si figu robíš z ich protivných otázok, máš zase pár bodov k dobru...
Hlavne sa nenechať zdeptať, že človek je neschopný...Treba im ukázať, že človek hľadá robotu práve teraz, lebo sa tak rozhodol a sa mu chce...

Ja viem... v žiadnom prípade to nie je jednoduché... Moja celá rodina /rodičia, tety, ujovia/ skončili pár rokov pred dôchodkom nezamestnaní...
A svokra nech ide do hája... Tá moja má tiež v hlave, že vďaka mne prichádzajú o "obrovské" peniaze, že muž to míňa na "našu" rodinu a nie mamku a grácie okolo......

Za záver trochu optimizmu...svokra nech vyhrá Lotto či Športku aspoň polmilióna, nech je spokojná a vám nech sa darí a tebe čím skôr pohodovú a dobrú robotu...

noemi, Št, 29. 03. 2007 - 19:49

dievčence hovorí sa,že svokra je najlepšia studená,ale čo so svokrom,ktorý je za dve svokry?Toto by bola kapitola nemyslíte?Moja motivácia do práce je obrovská.Źijeme v trojizbovom byte zo svokrom,ktorý si zo mňa spravil slúžku.Moja motivácia ja vyhrať loto,alebo si nájsť čo najskôr prácu a čím skôr vypadnúť.Čo myslíte,čo je vačšia pravdepodobnosť získať?

Jarmila, Št, 29. 03. 2007 - 20:21

Asi vyhrať lotoVeľký úsmev
ale vieš čo, skús ponúknuť do žrebovania svokra... alebo aspoň do nejak plesovej tomboly.. Najbližšie bude asi majálesová sezóna...
Inak všeobecne, chlapi a obskakovanie okolo nich.. je kapitola sama o sebe, a čím sú starší, tým asi horšie...
Naozaj potrebuješ "vypadnúť" preč...
Keď vieš jazyky a baví ťa "organizovanie" skús popátrať cez internet nejaké NGO, fondy,nadácie... možno združenie... také inštitúcie čo pracujú s rôznymi projektami... sem tam, častejšie alebo menej často,dostanú peniaze na konkrétne projekty, viac alebo menej peňazí.. a zvyknú zamestnanať pracovníkov na konkrétny projekt... Je to zvyčajne na dobu určitú... Lenže stáva sa, že ak sú z tebou spokojní, zoberú ťa do ďalšieho projektu.. možno k sebe do trvalého vzťahu a automaticky sa budeš venovať projektom...
Záleží kde bývaš na Slovensku...
No viem, že často sa práve hľadali ľudia aj priamo z oblastí na ktoré bol projekt...
Presne ti už linky neporadím, lebo sa toho dosť pomenilo a nie som zatiaľ taká zručná v "pátraní", alebo skôr nemám toľko času... no hľadaj organizácie čo majú dočinenia s EU fondami, Open Society Fond.., UNDP a podobné...
Určite však aj štátna správa a samospráva majú nedostatok ľudí ktorí ovládajú jazyk, a ľudia chýbajú na oddelenia kde sa čosi melie okolo EU alebo peniažkov z EU...
Napr. aj niektoré malé dedinky možno nemajú nikoho kto aspoň tuší čo to EU je, starostovia síce vedia ze sú peniazky z EU na všeličo.. len majú problém vypracovať projekt, sledovať všetko okolo toho, potom pri priebehu znovu všetko sledovať a podávať hlásenia, správičky, na záver treba všetko zhodnotiť...
Taký starosta má kopec iných vecí... a byrokracia EU je nesmierna... tam treba toho dosť popísať...
Neboj, ak náhodou nemáš prax v tomto smere... všetko sa dá zvládnuť.. na začiatku môže byť neistota... ale nie je to také zlé... čo sa týka EU a akejkoľvek práce okolo toho, nie je to tak náročne, žeby to človek nepochopil... je to skôr náročné na nekonečnú trpezlivosť pri administratíve... kto vydrží, organizuje a administruje donekonečna.. ten dostáva aj peniaze

noemi, Št, 29. 03. 2007 - 20:41

môžem ponúknuť svokra niektorej z vás ako zaručený prostriedok na chudnutie?Ja som už pri ňom a mojom hyperaktívnom synáčkovi zhodila takmer 20kg.Podmienka je vačší dom,aby si sa viacej nabehala,dobrá strava aby ste mali čo jesť najlepšie každý den kompletné menu,každý den vyupratované(čo keby prišla nejaká návšteva) a čo najviac sa venovať malému.Dobré by bolo,keby si bývala aspoň na druhom konci Slovenska a mala káblovku,aby sa chudáčisko nenudil,ked už bude na teba napozeraný z toho ako lietaš aby si všetko stihla.

Kamila, Št, 29. 03. 2007 - 20:56

Moja zlatá, veľa na teba. Na začiatok hľadaj čokoľvek, aby si z domu vypadla. Držím palce.

Childuska, So, 31. 03. 2007 - 08:03

Uj nezavidimm, ja sa stazovat nemozem, nepoznam zleho svokra, ci zlu svokru, skor naopak, ja som sa vydala nie pre dobreho manzela, ale pre dobru svokru!!!
S pracou je to naozaj na "chuja" pardon za slovo,
ja som tiez este zamestnana, u otca - co je fakt strasna vyhra. nechcem sa tam vratit, ale nic absolutne nic sa necrta, okrem pomocnicky direktorky jednej kozmetickej firmy - a to ma zase moc nelaka - aj ked direktorka je skvela baba, nemam chut prave na tie zaciatky, kym sa dostanem vyssie ako obycajny distributor. taka praca ma nelaka.
s pracou je to biedne a neraz rozmyslam, ci by nebolo lepsie chytit sa sama niecoho a urobit si pre seba pracovne miesto Veľký úsmev
ma to len jeden hacik, neviem co.
muz zacina spekulovat s frezou, a tak mozno par navrhov predam jemu. drzo predam, lebo mi nikdy nic neda dobrovolne.
ale sama si tiez neviem rady, pretoze tiez nemam jazykove znalosti na urovni, a zial som ten typ, ktory sa ich nenauci lahko a tazko to tiez nejde najlepsie... a zial musim skonstatovat, ze vobec neviem aka praca by ma bavila a neviem sa ani odhadnut, na co by som mala... az take sebavedomie mam po materskej... tie pohovory by som asi nezvladala.

noemi, So, 31. 03. 2007 - 14:12

Máš pravdu pracovať u otca nieje žiadna výhra.Rodina je rodina.Každý máme iné predstavy o tom ako by sa mala tá zadaná práca urobiť a niekedy musíš len "držať hubu a krok".Ja keby som mala pracovať u svojho otca tak amen tma.Máme obidvaja temperamentnejšie povahy,občas to medzi nami aj riadne zaiskrí.Ale niekedy je lepšie niečo ako nič.Vieš veľa som o tomto premýšľala a tak nejak asi by som vedela za čím ísť.Som vodcovský typ.Vybavovanie,organizovanie a tak to je môj živel.Sama som si kompletne zorganizovala svadbu do posledného detailu a to sa mi veľmi páčilo.Chcela by som mať niekedy firmu,ktorá organizuje svadby.Žiaľ bývam na dedine a aj tak si myslím,že pre našinca je to aj tak ešte dosť drahé.Možno niekedy časom.Hovoríš,že ti nejdu jazykové znalosti.Ber to tak,že každý sme šikovný na niečo iné.Mne napr. nikdy neišla matika,fyzika,absolútne nechápem chémiu(to bolo za 4),ale z ruštiny som mala za 2.Na strednej nemčina to isté a nakoniec ma napadlo dať sa na anglinu a ide to.Mám rekval.kurz na účtovníctvo a som z toho jeleň.Manžel tvrdí,že nemám žiaden talent na šetrenie v domácnosti,zato on ho má za nás oboch.A niekde som čítala,že najlepšie manažérky sú ženy na materskej.Myslím,že mi dáte všetky za pravdu.

Childuska, So, 31. 03. 2007 - 21:16

NOemi, tak to ti davam za pravdu. Nikdy ma to samu od seba nenapadlo, az kym som si to neprecitala v tvojom clanocku...
tak horsa do manazovania!!!Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev Áno

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama