kikuska s toho si nic nerob to pride samo ja som sa prestahovala za manzelom a byvam v inom meste uz 4 roky a mam par znamych trvalo to chvilku kym som si zvykla a verim ze aj ty si najdes priatelov tam kde teraz byvas predpokladam ze chodis do skoly tak mozno aj tam a ked mas internet mozes ostat v kontakte aj zo starymi priatelmi drzim palce
kikuska, skutocne to pride casom. bola som vzdy ticha, nezoznamovala som sa ja - vzdy sa niekto zoznamil so mnou. casom to preslo. skusenosti v skole, v praci - to vsetko sa na cloveka tak nabaluje, ze teraz robim pracu, kde sa treba aktivne zapajat a vyvijat iniciativu. nic neboj, vsetko ma svoj cas a schopnost komunikovat s nahodnymi znamymi alebo s takymi, ktorych poznas len z "videnia" si vychutnas
kikuska...je to este kratky cas...a ty si zazila velku zmenu..stahovanie...stratu lasky..ako pises..neboj sa bude to dobre...a to ze sa v panelaku s nikym nevies zoznamit..to nech ta najmenej trapi...mozno z teba trocha vyzaruje taka neistota ...co je na tvojom mieste normalne...teda za tych okolnosti..v akych zijes...co tak skusit nejaky pokec s dievcatami..mozno si tam najdes kamosku..myslim ze tam chodia viacere aj nesmele dievcata...drzim palce aby si sa udomacnila a co skoro sa pekne usmievala 
Kikuska, ako sa zoznamit?, No normalne na tych tvojich rovesnikov vybal: " ahoj ja som tu nova, volam sa...a byvam tam a tam. Nezobrali by ste ma medzi seba? Nepoznam tu nikoho." Neverim, ze ta odmietnu! A keby predsa, tak neboli spravni ludia.
Pomaly zistis kto je aky a bude ti lahsie sa orientovat aj prihovarat. Ved co je na tom ked sa predstavis niekomu z domu. Poznam to zo zahranicia, tam sa robia zoznamovacie stretnutia ci uz v dome, alebo na ulici(medzi rodin.domami) novi pozvu vsetkych susedov, pokecaju zoznamia sa,pojedia, popiju a uz sa necitia cudzi.
Tak hor sa do toho.Drzim palce!
kikuska338 všetko bude dobre život je sice ťažky ale všetko sa da prekonať potrebuješ sa sniekym o tom porozpravať , hlavne to nedrž v sebe
Zdravím babulky
tak zas píšem...ako som spomínala tak moji rodičia sa rozviedli tak ja s maminkov sme sa prestahovali a to z dediny do mesta,je to pre mna neopisatelne tažké
, aj ked som si už zvykla tak moj domov zostane navždy v mojom srdiečku
juj vždy to musim predychat ked si spomeniem na tych krásnych 16 rokov...ale spet k tomu čo sa chcem spýtat.velmi ma trápi to, že som tu pomaly pol roka a nikoho v paneláku nepoznám,nemám tu žiadnych priatelov. aj ked stretávam chalanov a aj baby v mojom veku tak neviem ako na nich prehovorit. bola som aj u toho psychologa ale je toho na mna až moc vela, tak zo strachom musím ešte bojovat. aj ked v niektorych situáciach sa stiahnem do seba, ako napríklad teraz,že neviem ako prehovorit k druhým ludom a s tymto mám problem aj v tom že neviem si ani nájst novu lásku,pretože niekedy mi príde velmi smutno za mojím bývalym a v tej chvíli by som si priala mat niekoho vedla seba čo ma pochopí,bude ma mat rád a dá mi kusok zo svojho štastia,ktoré ja stále hladám
...za každučku odpoved budem veelmi vdačná
