Mirka, je to trosku zmatene. Snad Ti pomohlo, ze si sa vypisala. Sestra sa Ti mozno snazi pomoct, alebo Ti nieco vysvetlit. Preco by Ti sestra mala ublizovat, mozno len v Tvojom vystresovanom vnutri to tak citis. Preco nemozes nastalo byvat u priatela, ked mate spolu dieta a chcete ho spolu vychovavat? Pises o nejakej veci z minulosti, s ktorou nie si vyrovnana. Asi je toho na Teba vela. Je tu psychologicka poradna, mozno tam by si sa mohla obratit.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nie si najhoršia. 
Si úžasný človek. Si jedinečný človek. Každý človek je svojim spôsobom jedinečný. Si ako skladačka z puzzlí vo vesmíre- kde každý sme jedným kúskom tejto skladačky. 
Ahojte žienky neviem či si ma pamätáte z minuleho roka...niektore mozno aj ano ked som písala o tom ako moji rodicia nevedia o tehotenstve...nechodím tu často velmi to pri skole aj babätku nestiham...občas to tu obhliadnem...No ja som opät na dne...opät kvoli rodine ale z uplne ineho dôvodu...Tak ako to po pôrode všetko pekne začalo tak to šlo pekne aj dolu vodou...možno viete ake je to byvat s rodičmi pod jednou strechou môj otec je uplne skvelý mierumilovný clovek...no začalo to mamou a jej kazdodenným staranim sa o moje dieta..možno chapete mozno nie že ho chcem vychovavat sama že nechcem aby bolo rozmaznane a ona ho neskutocne velmi rozmaznavala vzdy som jej povedala že nech ho necha ked plače ja sa onho postaram ale ona ho vzdy zobrala k sebe na ruky dokonca mi ho bravala aj do svojej izby a tak sa začali nase hadky neskor to slo dole vodou zacala mi vyčitat ze ci niesom rada a ci si nevazim to ze mi s nim pomaha a ja mozem studovat ano vazim si to ale je smutne ze mi to vycita ked vlastne ona sama to tak chce...vycita mi to ze ju stale napravujem a upozornujem pretoze to obcas robim ked sa pomyli ale to len pretolebo nechcem aby to druhy krat urobila zle vobec to nemyslim v zlom len ona vsetko co sa povie na jej adresu zle strasne berie ako urazku a tak sa to zhustovalo a zhustovalo az to boli hadky aj tri krat do týzdna...raz prisli domov a vynadali mi za to že mínam peniaze z mojho uctu teda moju matersku a prispevok...nic ine ako to ze som vratila s5 pozicane peniaze ktorymi som predtym platila byvanie, par veci na oblecenie ktore som potrebovala inak vsetko nosim po sestre a veci pre maleho ktore su v tejto dobe neskutocne drahe som nekupovala strasne sa so mnou pohadali a ja som o 11 v noci isla aj so 4 mesacným dietatom ku mojmu priatelovi po dvoch tyzdnoch ma mama volala s5 že jej maly neskutočne chýba tak som prisla...to netrvalo to ani tyzden a hadky zacali zase vsetko vadilo jej a aj mne pretoze už som to nezvladala...nedávno sa mi stala jedna vec s ktorou niesom este stale vyrovnana a už ta ma dost psychicky poznacila potom to moje tehotenstvo tiez cele prestresovane a preplakane v takej samote...ja už nezvladam stres a som strasne nervozna...tak v lete som znovu odisla prec...az do septembra kym priatel nesiel na 3 tyzdne do talianska zarobit...neskor sa mu začala skola mimo nasho mesta je tam tri dni v tyzdni...a od vtedy to je jedna katastrofa ako som hovorila moja mama si vsetko co jej poviem berie ako urazku a zacne pred ocom a sestrami vyplakavat a nie len pred nimi je mi to luto ze moja mama musikvoli mne plakat trapim sa preto placek kazdu noc a par krat som sa snazila im povedat prepacte mi ale oni to brali len ako pretvarku...mama vsetko vsade o mne vykecava uplne si vymysli nieco co som nikdy neurobila...beru ma ako nevyrovananu osobu ktora nevie co zo zivotom...oco bol chvilu na mojej strane no ked mu zacala hrat na city tym ze kazdy je prti nej co vobec nebola pravda tak ju zacal lutovat ona to sice urcite nechchela narokom lebo ona nieje vypocitava to urcite nie ona si to mozno ani neuvedomila...ja už nevladzem znovu som pri priatelovi prekusla som to co mi robi mama...lebo mimo nasho bytu som vyslobodena niesom v strese som uvolenena mam chut sa stretavat s kamaratmi ale teraz...moja sestra mi odobera vsetky sily vsetko co mi zostava po tomtom roku plnom hadok a slz a stresu...ona mi odobera moju lasku ktoru som este schopna rozdavat ludom...a ako??vzdy ale naozaj vzdy mi hovorí že neviem čo je dobro že som ten najneštastnejsi clovek na svete a stale sa len trapim preto lebo niesom vdacna..ze vsetci naokolo to tak vnimaju ze vsetko so mnou ide dole vodou...pritom mam naozaj blizkych ludi a viem ze ma maju radi viem ze som k nim dobrá lebo nemam im ako ublizovat..viem ze to mozno nechapete ale ja som už psychicky na dne...viete ked vam stale ked si myslite ze ste v pohode niekto napise alebo povie aka som psychicky nevyrovanana a narušená tak ma to vzdy polozi...hovori ako keby som nikdy nic dobre nerobila len zlo a zlo a ze robim zle vsetkym naokolo ze ani o svoje dieta sa nestaram s laskou...ona ma svoju divnu vieru v boha uplne inu ako ostatní...a mysli si ze len ona ma v tom pravdu ze len ona vie co je to laska a ze ja som tu lasku este nenasla!!!ja už neviem co mam robit ked mi napise aka budem nestastna kym nepojdem ku psychologovi a nevyrovanam sa s tym co mi osud nadelil a kym nezacnem prosit Boha o odpustenie..už nevladzem dalej ist ona ma o tom tak pesvieca ze tomu verim a citim sa ako posledna troska ktora nieje schopna lubit a naozaj robi kazdemu len zle tak ako teraz ...