nezvladam...., Ja žena, Diskusie

Vela vztahov sa skonci dlho pred oficialnym rozchodom
Teraz je dolezite vydrzat,napis sem vsetko, co ta trapi.
Sme tu a pocuvame

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Mala by si sa prestat sustredit na to, co on robi, co on pise, co on hovori.
Skor sa sustred na seba a deti.
Nepotrebujes nikoho k tomu aby si existovala, si samostatna jednotka, ci s nim, ci bez neho.
Tuto tvoju fazu poznam velmi dobre, prekonas to, neboj. Este vianoce su take na prd, emotivne a tak...ale neboj nic. Ako pise Zuzka. Sme tu a pocuvame. Drz sa.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

no a co si ty s tym urobila?ako to mam prekonat?nemozem si pomoct,stale pozeram co pise na facebooku,hoci som si milionkrat povedala ze nebudem.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Poklad, musis si najst nejaky svoj sposob, na kazdeho zabera ine....kruzok, konicek, kurz, cvicenie, decoupage, ci ine tvorenie, knihy, kamosky, korcule, bike, cokolvek co ta zamestna....Vypni net a chod von alebo upratuj, zehli, kresli, cmaraj, pis, rob cokolvek, len nemysli na neho a na to ako ho potrebujes. Vidle potrebujes. Keby zomrel tak co? Blbe, ale ide sa dlaje, treba zit, aj ked z nohy na nohu ale hybat sa a ist dopredu. Nelutovat sa a nehovorit ja to neviem, toto enjde...vsetko ide ked chces. Uuuuuuuuplne vsetko dokazes co chces.....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja nechcem kuvikať, ale príde mi, že jemu nič nie je dosť "blbé" použiť na to, aby ťa mohol manipulovať. Aj svoju chorobu, či zranenie. Počíta s tým, že predsa len - otec tvojich detí ti nemôže byť ľahostajný, aj keď si sa s ním rozišla. Vydrž! Nedaj sa zviklať!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

co ma trapi? boze ja ani sama neviem, co ma trapi. je mi strasne luto, ze uz nepojdeme spolu na dovolenku, ze chata mala byt pre nas, ked budeme na dochodku, sama neviem, je mi luto, ze to by uz mal byt definitivny koniec.

akosi som zabudla na vsetko zle a bolo toho neurekom a v hlave mam uz len tych par dobrych veci. dnes som sa vybrala, ze idem vyupratovat petikovu izbu, trebalo rozsrubovat postielku, ze ju vynesiem a zoberiem do ruky mojho muza krabicu so srubovakmi a rozplacem sa. a postielku som aj tak nerozobrala.

dokazala som ho po rokoch konecne pustit fyzicky, ze som ho nechala odist, ale este stale ho neviem pustit z hlavy.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nova11
a možno príde niečo ešte lepšie , ale chce to čas. Zázraky na počkanie sa väčšinou nedejú.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nova, mala som po rozchode podobné pocity. Už dllllho pred tým sme nefungovali, už to ani nebola láska, len TO presne, čo píšeš. A vrátila som sa.
Čo myslíš? Do pol roka bol definitívny koniec a ako sme si za ten polrok po mojom návrate poubližovali, tak sme si neublížili za 13 rokov pred tým. Je ti ľúto za rokmi, za (možno) spôsobom života, za peknými chvíľami. No raz rozbité sa ťažko pláta a aj keď výnimky existujú tak len preto, aby potvrdili pravidlo. Pravdepodobne by to bolo ešte horšie. A potom by si už na to zlé tak rýchlo nezabudla, za to ti ručím. Hlavu hore dievča, prežila som to, pominie to, stopercentne, tak, ako ti baby píšu, rob hocičo, kľudne aj poplač nad šrubovákmi, prejde to. Usudzujem, že rozhodnutie rozísť sa neprišlo zo dňa na deň a že si to mala dobre premyslené. Takže všetko v poriadku, aj tento smútok v poriadku, raz-dva bude po ňom. fakt, uvidíš.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

reagujem na tento,lebo sa ma momentalne najviac dotyka.

ty si sa vratila naspat k nemu byvat? ako skoro? a vyriesili ste nieco, skor ako ste znovu spolu byvali, alebo ste sa len nastahovali opat spolu s tym, ze veci budete riesit? a mali ste deti?

ja som mu pred dvomi dnami poslala smsku, ze mi chyba. on hned zavolal a hovorili sme spolu hodinu, este stale nenachadzame spolocnu cestu a kazdy byva osobitne. pred tyzdnom sa chcel prist v noci objat bez slov, ale ja som nemohla. vratil sa do londyna, uz zase je 5 minut od nas, ale prisiel kvoli lekarovi. vcera som mu zavolala, ci sa teda chce prist objat, prisiel, posedeli sme tak polhodiny, ani sme nedokazali spolu hovorit, a odisiel. medzitym zas manipuloval, nebudem to tu rozvadzat.

neviem, ci nieco vyriesime albo je to definivny koniec, uvidime. fakt, je ze nedokazeme spolu hovorit, ked ja hovorim, co je pre mna dolezite, jemu to ublizuje a naopak.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nova, mali sme vtedy 8 ročnú dcérku. Bola som aj s malou preč asi tak dva-tri mesiace. No diali sa presne tieto veci, o akých teraz píšeš. Aj keď pred odchodom som mala na 100% jasno, keď som odišla, zrazu červík pochybností a úplný zmätok v hlave. Naviac, pozval nás aj s malou " k sebe", kúpil jej hračku, UVARIL VEČERU (to nikdy pred tým neurobil), HRAL SA S MALOU (tiež nikdy predtým) ...žiaľ, ani už potom a ja som začala uvažovať, či som neurobila najväčšiu chybu svojho života. Uverila som tomu, že ho asi fakt milujem a aj on mňa, keď mám takéto pocity, že všetko sa dá napraviť, zmeníme sa jeden aj druhý a začneme odznova. Ešte sme sa aj dohodli, že ako symbol nového začiatku si prerobíme byt (rekonštrukcia vtedy stála 200 tisíc Sk, mohla som ich radšej do koša hodiť). Byt prerobený, sladké reči ako z knižky a FIGU BOROVÚ. proste to nešlo. Zrazu sme začali opäť spolu bývať a ako ty píšeš, ani sme sa nevedeli rozprávať. Proste NIČ. Prázdno. Ani dobrovoľne ani nasilu to nešlo. No nešlo. A keď sa ako-tak udomácnil znova po mojom boku, tak som si ešte len vtedy vypočula, že "Ja ti asi nikdy neodpustím, že si vtedy odo mňa odišla a že si sa chcela so mnou rozviesť". A všetko odznova. Nevedeli sme spolu hovoriť, ani žiť. Ten polrok, po ktorom som už potom naozaj a definitívne odišla bol najhorší za celých 13 rokov nášho manželstva.
Ja ti nemôžem radiť, niekto si svoje proste musí prežiť sám, aby potom nemal výčitky, mne tiež iks ľudí hovorilo, nech sa nevraciam, že to nebude dobré. No keby som vtedy vedela, čo viem teraz, ušetrila by som si zdravie, peniaze, nervy, čas a tak...
Resumé: dnes mám najúžasnejšieho chlapa akého poznám, som šťastne vydatá, mám ďalšiu 10 mesačnú bábiku a velebím ten deň, kedy som od svojho ex odišla. Držím ti palce veriac, že to dobré na teba niekde čaká.
Andrea.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

wwau, on tiez hovori, ze mi nikdy neodpusti, to ze som ho nechcela. u nas som neodisla ja, odisiel on. hovori, ze hoci nechcel, niektore veci sa musia urobit.

teda, tvoj prispevok mi hovori z duse, tiez mam absolutny zmatok v hlave, absolutny chaos.
pokial nevadi, mozem sa spytat, bil ta niekedy alebo citovo tyral? ja som totiz teraz ako fazula bez kolika dofrasa. za vsetky tie roky vo mne vypestoval stav bezmocnosti, kedy mi odoprel zodpovednost a rozhodovanie a teraz si myslim, ze bez neho nic nedokazem.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

P R E S N E !!!! a ešte raz že PRESNE TAK!! Bez neho som a budem nula. bez neho nebudem schopná samostatne sa rozhodovať ani za seba, nieto ešte za malú. Nie som zodpovedná, to iba on v našom vzťahu bol. Sama bez neho ani inkaso nevyplatím.
Nova, všetko som dokázala a ešte lepšie ako s ním. Bolo ťažké a zároveň nesmierne oslobodzujúce sama sa rozhodovať. Za krátky čas som si to začala doslova užívať. Dodnes mám zo seba komplexy, ktoré vo mne za tie roky vypestoval, týkajú sa mojej postavy napríklad. keď mi z očí do očí pľujúc mi pri tom do tváre, ako prskal vykrikoval, že jeho milenke nesiaham ani po členky. Nova, niečo trvá roky, niečo príde zakrátko. nemala som problémy ani so zodpovednosťou ani samostatne žiť. Aj keď som si myslela, že budem mať. Presviedčal ma o tom. Nič pravda. neboj sa. Nie si na nikom závislá, to len on chcel, aby si si to myslela. Si dospelá, svojprávna, máš dieťa a si za neho zodpovedná. Si MAMA a dieťa ťa potrebuje. A ty potrebuješ pokoj. Sebavedomie si vybuduješ, uvidíš, keď si všimneš, že sa páčiš mužom. A že dokážeš normálne fungovať. Fazuľa potrebuje svoj kolík. My ľudia sme radi vo dvojici, no nemusíme byť. Ten pocit prejde, ver mi to.
A čo sa týka ďalšej otázky - citové týranie a sem tam už ku koncu aj fyzicky. Facku mi nikdy nedal, to si nedovolil takto napriamo, no drgol ma tak, že som cez chodbu letela, za vlasy ma ťahal, ruku mi vytočil a tak...
Nova, aj keby som fakt bola neschopná bez neho fungovať a musela by som si hoci aj susedu zavolať ku všetkému, ja by som s ním nezostala. Ak by áno, nechcem vedieť, čo by zo mňa bolo za pár rokov...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

rea-andrea,
mas moj obdiv
Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ďakujem Evka. Ja som bola vtedy na seba veľmi hrdá, že som to dokázala. Lebo som si naozaj myslela, že bez neho budem nula. Celý príbeh mal po dvoch rokoch aj svoju dohru s dcérou, no to sem už nepatrí, aspoň teda nie do príbehu Novy, ona sa teraz potrebuje správne rozhodnúť a podľa môjho názoru, vzťah, v ktorom jeden z partnerov ponižuje, zhadzuje, istým spôsobom týra (nech už je to ktorýkoľvek z partnerov) treba ukončiť. Držím jej aj všetkým podobným palce. Veľmi.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ex mal doma svoju skriňu kde mal svoje veci na oblečenie...zhruba až po dvoch rokoch od jeho odchodu som sa odhodlala jeho veci pobaliť a odviezť mu ich...bolo mi pritom ťažko na srdci- možno pre to všetko krásne čo sme spolu prežili, jeho veci mali jeho vôňu, pripomínali mi ho...

najbombovejší bol Filip keď mi povedal: maminka jasné, už tie veci vyprac, budeš mať konečne miesto na svoje kreatívne veci/drôtiky na drôtovanie, látky na patchwork a podobné "kravinky"...

pri tom aký je nesmierne citlivý často dokáže mať úžasne vecný postoj k mnohým situáciam...tak ma to vtedy naštartovalo a ocenila som fakt, že sa mi uvoľnilo v skrini miesto na moje "radosti"...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

skrina... prave dnes som vyupratovala jeho skrinu, veci, ktore este zostali.

3 rocny petik je uplne najzlatsi, on sa kazdy vecer modli. odkedy jeho otec odisiel, on takto zmenil svoju modlitbu: jezisko prosim ochranuj nasho ocka, co uz s nami nebyva, mamku mna a mika, co je vedla v svojej izbe, hlavne, aby sme boli vsetci safe.
on to hned prijal a netrapi sa dalej nad tym, snazim sa to od neho naucit ale zatial mi to nejde.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No deti sú úplne bombové, len im načúvať...

Filip mi raz tak v jednej vete povedal toľko múdrosti dokopy...vraj medzi tebou a tatinkom sa skončilo niečo čo sa ešte skončiť nemalo, ešte ste sa od seba navzájom nenaučili všetko čo ste sa vo vašom vzťahu naučiť mali...ale ja viem, že tatinko sa k nám už nikdy nevráti...jeho čaká ešte veľmi dlhá cesta kým takéto veci pochopí...

a pritom viem, že svojho otca stále ľúbi, tatino ľúbi jeho...a tak akosi cez tú bolesť je to aj tak všetko viac- menej v poriadku...napriek tomu, že všetko je inak ako by malo byť je to aj tak správne... a to je na živote úžasné, že je tvárny,že to čo teraz bolí neskôr bolieť nebude...čo teraz zraňuje neskôr bude len tak jemne pohládzať, bude ako jemná príjemná spomienka...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ja to zvladam s pomocou matky. Manzel ma nechal kvoli tomu ze som mu porodila syna, teraz ma 16mesiacov. Vadil mu nedostatok relaxu, stale vrestanie maleho,unavena zena, moje nestíhanie atd. On vodicak nema, je odkazany na rodicov, ktory ho este stare rozmaznavaju, lebo nic neovlada. Vacsina muzov nema predstavu o rodine a uteka prec pod roznymi zamienkami.
Klodik, tvoje diete raz pochopi pricinu odchodu otca, potom sa budes cudovat- ze sa mu zmenia k nemu city! OTEC RODINU NIKDY NEOPUSTI!!Neboj sa

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Kay,
protirecis si.
Najprv pises, ze vacsina muzov uteka od rodiny prec pod roznymi zamienkami ( s cim vobec nesuhlasim), na konci zasa pises pre Klodik, ze otec rodinu nikdy neopusti.
A nic v zlom, ale mozno tvoj manzel odisiel pre nieco ine, nie preto, ze si mu porodila syna, ako pises.
Z tvojho komentara citim hnev, urazenost, sklamanie.
Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahoj Evka, rada by som Ti porozpravala moj zivotny pribeh, aby si pochopila moje city. Neviem ako?A rada by som diskutovala aj o muzoch vseobecne, neviem ako? Aby si pochopila moju situaciu.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

hore na zelenej liste je moznost vytvorit vlastny blog alebo prispevok. das mu nazov, vyberies kategoriu (ak sa netrafis, nevadi, admin ti to potom niekedy preradi, kam treba) a uz iba napises text, co mas na srdci.

k tomu, co si napisala - mam pocit, ze ti je to cele nesmierne luto, lebo si to chcela cele inak. hnevas sa.
ale nez tvoj syn dorastie, nez dospie, sa toho moze tolko zmenit. su to cele roky pred vami. tvoj manzel moze vela veci pochopit (s tvojou pomocou, ci bez nej sam, alebo s pomocou inych ludi, vztahov). a nemyslim, ze 16 mesacne dieta niekoho nenavidi. alebo ze bude nenavidiet. mozno sa neskor bude hnevat na niektore veci, ktore budu vdaka tomu, ze ste len dvaja, v jeho zivote ine. ale kym mu ty sama nevstepis nenavist voci otcovi, nenapadne ho to. a pokial to medzi vami nepojde dobre a rozvediete sa a ty sa znova vydas a podari sa ti synovi vytvorit dobru rodinu, zrejme smerom k otcovi bude citit skor smutok nez hnev, lebo mu nic podstatne v zivote chybat nebude.
kazdpadne, ak sa aj na manzela neskutocne hnevas, nevstepuj tieto pocity svojmu synovi. pisala si, ze si vyrastala v harmonickej rodine. preto si mozno nevies predstavit, ake to je, ked niekto vyrasta s pocitom, ze jednemu z rodicov je ukradnuty. ver mi, nebude stacit, ze ma teba, popripade otcima. ak aj nebude mat biootca "po ruke", aspon nech nema pocit, ze je pre neho odpad. lebo to boli.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

mas pravdu, len ma boli to, ze vsade hovori, ze som dala synovi prednost pred jeho egom. Syn bol ako 2mes. operovany, mal reflux aj anemiu, takze som vyuzila pomoc matky, ktora zije v ekologickom prostredi, nie v BA. Povedal ze zavidi synovi pomoc 2 zien. Ja som mala depku maly furt plakal- aj 5hod. denne od bolesti, ja som dni nejedla. mlieko mi po par mesiacoch od stresu uslo, takze sme cumlovali. On na sluzobkach relaxoval a vobec ma nepodporoval. Som vinna, ze som to bez pomoci nezvladla? co som mala robit, aby som sa neznicila? ved syn potrebuje matku?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

nie, nehovoim, ze si zla, alebo ze tvoj muz ma pravdu, ked chce rovnaky diel pozornosti pre seba ako dostava jeho syn. i ked ziarlivost otcov na deti je vec, co sa stava. nemusia zakonite citit otcovsku lasku a oddanost (ani matky nemusia, su take, co ani necitia) a ziarlivost vyvolava zakonite "detinske" spravanie (ak nie horsie). ak mas cas, skus si o tom nieco pohladat na internete.
rovnako mas pravo hnevat sa na neho, hoci tu uz treba zvazit mieru hnevu. lebo v tvojich stavoch vycerpanosti urcite povazujes jeho spravanie za vacsiu krivdu, nez by si to brala, keby si mala pokoj a relax (a mozno by si sa na tom skor pobavene zasmiala, ako hlupo sa sprava). ved to pozname - ako rychlo sa vieme vytocit, ked sme unaveni a ako potom neskor premyslame, co nas to tak rozhodilo, ved to az tak zle nebolo. proste netreba sa hnevat zbytocne, lebo nam to skor uskodi, ako pomoze. a aj tak nic nedosiahneme.
ale predovsetkym som iba chcela, ze napriek tomu vsetkemu, co citis, urob vsetko preto, aby si pred synom otca nezhadzovala nejak vazne. nemusis mu ani klamat, ze na neho mysli a podobne, ak to nie je pravda. zatial je malicky, nevnima to az tak, bere pritomnost taku, aka je. ma mamu a babku a inu rodinu, ostatne nie je podstatne. ze nie je tato, to pride neskor, ked si to zacne vsimat u inzch deti a z reci dospelych okolo. a dovtedy verim, ze uz pre zmenu to najtazsie babatkovske obdobie prvorodeneho dietata (vsetko je nove, stresujuce, nezname a to zmori), budes mat natoko za sebou, ze budes mat na veci iny pohlad. triezvejsi, menej unaveny a tym padom aj menej nahnevany.
lebo povedat dietatu, ze jeho otec je taky a onaky hnusak (samozrejme, predpokladam, ze mu take veci nehovoris, vsak je to drobec, ale neskor), prinesie na chvilu ulavu tvojim napatym nervom, ale u dietata to moze vyvolat nadlho zle pocity a traumy.

a aby si sa neznicila. na to je asi zatial len jedina rada - odosobnit sa. hnevat sa na jeho spravanie ti vobec nepomoze, skor ta obera o sily. to vidis sama. sustred sa na syna, mas na pomoc aj mamu. ak sa da, dohodni si s nou aspon na hodinku-dve strazenie a vypadni sama von. len sa potulat. alebo si zalez do vane, alebo ku knihe alebo spi. cokolvek. manzela ako otca skus zatial vynechat. nech sa so svojou "krivdou", ze uz nie je prvorady vysporiada sam.

a ak sa ti da, napis svoj problem ako samostatny clanok, urcite ti na to odpovie viac ludi. tu sa to jednak straca v inej teme a jednak ju to rusi, lebo sa tu ma riesit iny problem, problem novy11. v tvojom samostatnom clanku sa bude jednoduchsie reagovat.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Clanok vytvorim. Len tolko, k predslovu ze: On je vedec, casto spaval mimo domu, rozhodol sa pre vedu a podal uz ziadost o rozvod- zato ze som u mamy, kde sa aj on citil fajn- ved nic nemusel robit. A vyhodil nas z BYTU v BA, ked som to chcela s nim nanovo skusit- podla jeho podmienok- Za cenu mojho PONIZOVANIA a TYRANIA. Ostatne v prispevku.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Kay,
ako ti pise magic, skus vytvorit svoj blog, napis o svojom zivote.
Mozeme diskutovat, porovnavat si nazory, postoje, mozeme sa obohatit svojimi skusenostami.
Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Kay neviem ako si myslela tú poslednú vetu...my máme svoje už poriešené...nebojím sa, nemám strach...

u nás je to trošku zložitejšie-Filip po otcovom odchode vážne ochorel- rakovina...počas regresu, ktorý mu robila liečiteľka tatina, ale aj nás rodičov pochopil, odpustil a mohol sa vyliečiť...a Filip napriek tomu, že sa musel vyrovnať po tatinovom odchode s tak vážnou diagnózou ho stále ľúbi...napriek tomu, že mu priam bytostne chýbal dokázal mu porozumieť...jeho city sa nezmenia, oni sa už zmenili aby mohol byť zdravý...ale to by bolo nadlho, je to dlhý, dosť zložitý príbeh, no krásny...som šťastná, že mám také úžasné dieťa a napriek tomu, že manžel od nás odišiel dokážeme si jeden druhého vážiť a mať sa vo vzájomne v úcte...

Filip vie, že od rodiny sa neuteká,vie že rodina je základ šťastia, že problémy treba riešiť, nie pred nimi utekať- píše o tom aj svoje literárne práce, básne, no chápe aj to, že občas sa také proste v živote stáva a my máme na výber- buď sa hnevať na toho kto nám ublížil, kto odišiel, kto rodinu opustil, alebo porozumieť, pochopiť, zmieriť sa...ciest je vždy viac...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

nova, rozumiem ti. nostalgia sa ta nejaku tu chvilku bude drzat. pred tyzdnom som upratovala v PC a vymazala poslednu exovu zlozku. obcas mu strcim do ruky list, ked pride na moju/synovu adresu a ked v nedelu odide z navstevy, tak este po nom umyvam riad. spomienky sa vybavuju ale od isteho casu sa striedaju s ulavou, dobrym pocitom a spokojnostou.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nova, nevzdávaj to - ten najťažší prvý krok si už urobila. Už treba len kráčať

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ja uz absolutne nevladzem, naozaj. neviem, co mam robit. uz ani nemame chlieb, ani som si nevsimla..
dofrasa, ani neviem co tu mam napisat. muz sa uz viditelne odpaja, nezalezi mu na tom, co s nami bude a ja si s tym neviem poradit. kym sa natiskal, odtlacovala som ho, teraz sa odtiahol, nahanam ho.

mam nervy na to, ze on si chodi, ma peniaze aj cas, robi si co chce. ja nemam ani peniaze ani cas. chodi si vonku kazdy den, ja som sla raz po 15 rokoch, to mi potom povedal, ze mi neda peniaze pre deti.

boze nevladzem ani pisat, som v koncoch....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

nova11

premyslas nad minulostou,nemyslis na "dnesok,zajtrajsok...",ale hned na buducnost.(ze nevladzes)
To je chyba...deti ta potrebuju,si tu pre nich.
A ze manzel od teba odisiel,s tym si sa zmierovala este pred jeho odchodom
a uz jeho slova pred odchodom ti museli napovedat nieco.

ked sedel doma sa ti to nepacilo,lebo bolo tamto...hento atd. je mu uz lepsie..
ked hej mozes byt rada aj ze sa dostal s toho.

veľa štastia....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

v istom mojom velmi tazkom zivotnom obdobi som bola v tak tazkom psychickom rozpolozeni, ze som nevladala detom dat jest. pomohli mi ludia okolo. na jednej strane som prezivala velmi tazke obdobie a na druhej strane ma tesila myslienka, ze okolo mna su vzacni ludia, ktori mi uprimne chceli pomoct a aj mi naozaj pomohli presne tak ako som to vtedy potrebovala. jedny fyzicky, iny psychicky. pocuvali moje nareky, otazky, ...s odstupom casu som im za to velmi vdacna. aj ty mas okolo seba urcite kohosi, komu na tebe naozaj zalezi a moze ta podrzat, ked ti je tazko. neboj sa ziadat o pomoc, ked ju potrebujes. ale len ty si to musis vsetko prezit sama a sama aj musis dojst na to, co by ti mohlo pomoct. drzim palce a dufam, ze vsetko sa casom polepsi.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

nova 11
skúsim Ti napísať zopár riadkov, snáď Ťa aspoň povzbudím, keď už pomôcť neviem.
Píšeš, že jedným z dôvodov prečo sa rozchádzate je aj manipulácia a kontrola. A iste tých dôvodov bolo viac. teraz bojuješ s takým niečím ako "ani s ním, ani bez neho" . Georgína Ti napísala úžasnú vetu, dovolím si citovať " Nova, nevzdávaj to - ten najťažší prvý krok si už urobila. Už treba len kráčať " ver tomu, naozaj má pravdu. Tiež som bola pre pár rokmi v podobnej situácii, keĎ som zbalila pár tašiek, deťúrence a šup ho preč. Ale žiaľ, ja som nebola taká silná a odvážna ako Ty, po 3 dňoch som sa nechala ukecať a uverila som sľubom, ako všetko bude iné! Ver mi, ver dievčencom čo Ti vravia VYDRŽ! Povahu, správanie Tvojho muža nezmeníš, on proste taký je a nakoľko je dospelý a svojprávny a z jeho pohľadu je jeho správanie správne, on nemá potrebu sa meniť. A keďže Tebe, ako dospelej svojprávnej osobe jeho chovanie nevyhovuje, tak ste sa rozhodli od seba odísť. VYDRŽ moja, viem aké veľmi ťažké to je, keĎ bojuješ o to, aby si mohla s deťmi žiť, mala kde bývať a čo jesť. Keby som mala riešenie ako na to, zabezpečiť deti a seba, ver, že tiež by som volila cestu rozchodu, lebo bojovať s veternými mlynmi je veľmi vyčerpavajúce. No ale , ja tu teraz nie som podstatná. Vezmi si papier a napíš naň všetky dôvody pre ktoré váš vzťah skončil rozchodom. A vždy keď ťa chytí tento "záchvat" , si tento zoznam prečítaj a nahlas sa sama seba opýtaj : CHCEM aby sa toto všetko opakovalo ?! myslím si, že Tvoja odpoveď bude NIE. Ďalej, píšeš, že máš 3ročného syna. Venuj sa mu všetkou svojou silou, veľmi, veľmi ho obímaj, aspoň raz za deň sa vráť časom, zmeň sa opäť na to bezstarostné dieťa, keď si mala čo ja viem, napríklad 8 rokov, a zahraj sa že si jeho staršia sestrička . Blázni sa s ním, hrajte spolu naháňačku, či schovávačku, veľmi veľmi veľa sa smej. A uvidíš, koľko energie pri tejto hre načerpáš, takej tej krásnej pozitívnej. A ešte, napíš si na papier : " Som krásna, mladá, úspešná, silná. Všetko čo chcem dosiahnem, som šťastná a moje deti sú so mnou šťastné" Tento nápis si nalep na chladničku, či vedľa pc, či k posteli, proste tak aby si ho mala čo najviac na očiach a veľa krát si to opakuj. Ver v seba, pozitívne mysli a uvidíš, ak oskoro sa všetko zlé, zmení na dobré. Čítajúc aj Tvoj ďaľší príspevok o výživnom, vnímam ak osa Tvoj muž, aj napriek tomu, že už nezdieľate spoločnú domácnosť stále snaží Tebou manipulovať, kontrolovať Ťa a citovo aj finančne vydierať. NEDOVOĽ mu to, musíš sa oslobodiť spod jeho vplyvu, nemôžeš sa roky umárať tým, čo by bolo keby bolo, čo keby ....atď. Je to zničujúce.
Urobila si prvý, najťažší a rozhodný krok. Si slobodná. Vytrvaj, si silná, krásna, si múdra, si naša super naničmama , zvládneš to všetko! želám Ti moja, každý deň ten správny krok dopredu

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ste si 100% -ne iste, ze bez neho jej bude lepsie ? ja chapem, ze jej robi zle veci, ale je jej aj na uzitok. vid prispevok ...teraz nemam ani cas, ani peniaze. mala by jeho odchodom ziskat vacsi pokoj. nakolko ten pokoj zavisi od spravania jej manzela a nakolko ma nepokoj ona sama v sebe ? mna v takychto pripadoch napadaju aj otazky ako by som zila dalej ? bude si hladat ineho partnera , otcima pre svoje deti ? aka je sanca, ze samej , pripadne s inym muzom jej bude lepsie ? bude ?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

no diki sister za podporu

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

odpoved na otazku ako dalej v pripade, ze ukoncila vztah dobrovolne, je rovanak ako v pripade, zeby odisiel on. moznosti su tie iste, rozdielne su len pocity (ja hlupana, urobila som si to sama vs. ten hnusak, co mi to urobil).
ked niekto stoji pred urgentnymi financnymi otazkami, tak neistotu preziva aj zena, ktrou bili, kopali dole schodami a nahanali po dome s nozom. tiez premysla, kde si to vyprovokovala sama a ci keby sa vtedy zachovala takto a zniesla hento, nemusela by teraz riesit taketo problemy, lebo by strechu nad hlavou mala. cenu za to v danej chvili neuvazuje. riesi akutny problem.
a co sa tyka noveho muza, tak tam je to vzdy 50:50. tak ako kebz si ako slobodna hladala prveho priatela. kdezto podla vyjadreni jej manzela, o jeho predstavach ich spoluzitia, navrat k nemu by bol 90:10 v prospech neuspechu a zleho.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

nezvladam....

Recepty

Sezónne recepty

Návody a nápady na tvorenie

Najčítanejšie

Najčítanejšie recepty

Najnovšie recepty