Nostalgia

nedávno som tento seriál /Žena za pultem/ sledovala...tiež len tak z nostalgie. Bolo to sladké spomínanie, ale len na časy, ktoré si pamätám z detstva. Inak sa domnievam, že seriál bol poriadne zidealizovaný, ľudia sa k sebe chovali aj v tej dobe všelijak: dobre, zle, dopriali si, závideli, udávali sa... to sa len na seriál dobre pozerá. Inak milujem filmy napr. s Milošom Kopeckým, Stelou Zázvorkovou a ďalšími, v niektorých filmoch "z tej doby" vedia parádne odhaliť charakter ľudí - s takou riadnou dávkou "človečiny" a Iva Janžúrová, jak tá sa vie vo filme hádať... akoby stála v mojej obývačke a žila svoj obyčajný život.. to je kumšt, keď uveríme, že to je naozaj.

Ja súhlasím s tebou a aj mne sa zdá že sme žili slušnejšie. Ono totiž bolo všetko nejako inak, mali sme malé deti, chodili sme do práce a napriek všetkému sme mali dostatok času aj na relax. Teraz polovica národa nerobí a nejako nemajú čas na nič.
Cez víkendy sme chodili na spoznávajúce cesty krížom krážom po republike, dopriali sme si obed aj zmrzlinu zarabali sme dosť málo, nakúpila som si vždy plno krásnych vecí, lebo to bolo vždy spojené s nákupom.
Išla som len tak sama aspoň raz do roka na potulky Prahou alebo Brnom, nemala som dôvod, jednoducho som sa túlala po uličkach, niečo si kúpila a vrátila som sa šťastná domov. Do Prahy som išla vždy lehátkom, aby som bola odpočinutá a to som bola samoživiteľka s dvomi malými deťmi.
V práci boli problémy také ľudské, ale nikto sa nebal že ho vyhodia alebo niečo podobné. Mali sme istoty také o ktorých sme nikdy nehovorili, oni boli prítomné.
No a tiež je pravda že vtedy starší človek sa nebál mladému povedať že či sa nehanbí sedieť ked starí ľudia stoja.
Viem že sa aj hádali a udavali ale bolo toho oveľa menej ako teraz, nebolo toľko ani tragédií, neboli mafiáni a ani veľa zbohatlíkov a tak sa žilo pokojnejšie.

Ja som zistila, že som totálne stará škola, a to som mala v čase "prevratu" 13 rokov, čiže by som si zo starej doby nemala moc pamätať. Ale pamätám a spomínam na ňu v dobrom, hlavne na detstvo s ľuďmi okolo, na spravodlivosť v škole, na súdržnosť susedov i rodinné výlety nielen s rodičmi, ale aj so širšou rodinou, keď sme cestovali všetci vlakom a všetko bolo také akési jednoduchšie, vedeli sme si viac vychutnať krásy života. Nemám rada dnešnú dobu, hlavne kvôli ľuďom, ktorí si myslia, že demokracia a sloboda znamenajú, že čo nie je zakázané, je povolené, nejaké mravné zásady, sebareflexia, slušnosť im nič nehovorí, obabrú, okašľú človeka bez mihnutia oka, neberú ohľad... Samozrejme, česť výnimkám, naučila som sa separovať ľudí okolo seba, viac času a energie venovať rodine a blízkym. Takže ja si myslím, že sa žilo krajšie. A aj generácia mojej mamy mi to často potvrdzuje.