Nuž myslím že najlepšie by ti odpovedal psychológ, podľa mňa by si ho mala navštíviť alebo aspoň tu napísať do poradne.
Vidím že si prešla od ľutovania k sebapodhodnocovaniu, myslím že ani jedno ani druhé nie je dobré.
Nájdi niečo pekné čo ťa bude baviť aby si mohla vstať ako Fenix. Ja ti zatiaľ posielam iba veľké objatie 
a možno poradia iní čo robiť dalej. 
Mnohé z tvojich pocitov som zažila, aj keď náš vzťah nešiel do takých extrémov. Som mamou štyroch detí, ale utekala som od nich, fyziky nie, ale duševne áno, dlho ... Bola som na materských "dovolenkách" úplne stratená, unavená, neschopná, frustrovaná, nevyspataá ....Zo zúfasltva som kričala po deťoch. Veľmi odporúčam návštevu psychológa, mne to veľmi pomohlo, aj keď zázraky sa nekonali do troch dní, ale zvladla som to obdobie ľahšie. V každom prípade ako prvú pomoc odporúčam začať brať pravidelnen magneB6 forte od firmy safoni, či ako sa to volá: vraj táto verzia je najlepšia. Pro pravidelnom braní by ti mohla pomôcť sa upokojiť, aby si zbytočne nereagovala predráždene a následne na to sa nabaľovali ďalšie problémy. bez debaty odporúčam návštevu psychologičky. Chodila som dlhé roky k jednej zlatej pomohla mi nájsť pocit vlastnej hodnoty, odraziť sa odo dna. Ide nielen od teba, ale aj o tvojho syna. Inak raz mi jedna psychiatrička odporúčila, že najlepším liekom na dušu je pravidelný pohyb. Plne súhlasím. Nájdi si to, čo ti najviac vyhovuje, či zumba, posilovna, chodza, plavanie, joga ... Pomoze ti zbavit sa frustracii, dobit pozitivnou energiou získat iný pohľad na svoje problémy.
Drzim palce
Myslim,ze je velmi vhodne najst si cas sama pre seba, moznosti je vela (u mna urcite sport 
)Kym boli moje dievcata malicke zacala som tvorit veci pre ne - oblecenie, to ma vzdy potesilo ked sa mi podarilo urobit pekne tricka alebo usit nejake jednoduche oblecko. Neskor som ich zapajala a naucili sa robit dekupaz. Vzdy som si ukradla aj polhodinku denne pre seba a zacala som doma cvicit yogu a pilates, to mi pomohlo ze ma prestal boliet "cely clovek". Teraz chodia do skoly maju kruzky, ulohy tyzden je nabity ale vzdy ked sa da, najdem si polhodiku-hodinku na cvicenie to mi ozaj pomaha. Pojde to len musis chciet, drzim palce
už to že chceš sa zmeniť je fajn 
držím palce
krok, za krokom
Ahojte baby, dakujem za podporu a objatia , velmi dobre mi to padlo. Naozaj som sa odhodlala nepadnut este hlbsie a vyskrabat sa z tohto biedneho stavu. Uz len kvoli mojim dvom chlapom, ktorych lubim. S kamoskou som bola minuly tyzden na joge a pacilo sa mi to a myslim, ze by mi to mohlo pomoct skrotit moju vybusnost. Tiez sa musim pochvalit uz druhy den som nezvysili bezdovodne hlas. Obcas je to tazke ale snazim sa kontrolovat a ovladat sa. Tiez sa snazim na manzelove pripadne poznamky reagovat s kludom a zamysliet sa nad tym, preco ich asi ma. Verim, ze som na dobrej ceste.
@margori uz som pisala sem do poradne aj mi pani doktorka odpovedala, ale tak je to ine ako to osobne. Zatial by som k psychologicke nerada isla, jednak jedno posedenie vyjde draho (a jedno nikdy nestaci a ako mama na materskej s hypotekou na krku si to velmi dovolit nemozem) a jednak sa bojim vzladom na to, ze som typ cloveka, ktory sa lahko upne na druhych, ze by som stala zavislou od psychologicky do takej mieri, ze by som nedokazala sama odhadnut ci som uz okey alebo nie, respektive, ze mi som si nasla novu osobu, ktora by ma lutovala. Neviem mozno to tak je mozno nie, neviem, nikdy som u psychosky nebola. Ale viem, ze budem mat so seba ovela lepsi pocit ako zabojujem o seba sama.
Drzte mi palce a posielam vam objatie 
Blahozelam k posunom, joga je skvela cesta, skus pri nej vydrzat, je fajn ze tam chodis s kamoskou, vie ta potiahnut. Joga by to mohla pomoct vyladit psychiku, ale je to na dlhšiu dobu.
Ohladne psychologov, nie u vsetkych sa plati, treba zistit, ci maju zmluvy s tvojou poistovnou. Psycholog ta nebude ani lutovat ani sudit, pomoze ti v hlave zrovnat myslienky, tak aby si sama dospela k ceste, po ktorej chces napredovat. Drzim palce.
Ahojte, dlho som sa neozvala, dakujem vam krasne za pozbudive slova, ste fakt super
Zial situacia je taka ze este stale preslapujem na jednom mieste, ale dnes mi pretiekol pohar samej zo seba. Uz tej mojej necinnosti mam plne zuby. Teda fakt, to ze na Slovensku mame tu vyhodu, ze mozeme byt tri roky na materskej este neznamena, ze nemam nic tri roky robit no nie? Ostava mi posledny rok na to aby som na sebe a svojom vzdelani zapracovala a dnes je uz 20teho januara a ja furt nic nerobim. Uz som naozaj nahnevana. Neskutocne ako som zlenivela odkedy som nastupila na matersku. Ale uz sa nechcem dalej vyhovarat.
Rozhodla som sa, ze sa zasvatim do tajov obchodniciny co sice nie je lahka praca, ale je to najlahsie naucitelne, nepotrebujem ziadnu vysku a nemusim robit od-do.
Akurat s mojim prd sebavedomim je to trocha velke susto, ale verim, ze to dokazem.
Chcem to dokazat. Len uz nesmiem stracat cas tym, ze chodim bez duse.
Ako zvladate alebo ste zvladali obdobie materskej? Vzdelavali ste sa, alebo ste sa nieco ucili? Vyuzili ste ten cas nejako pre seba?
Na tvojom mieste by som sa nijak nesilila, netlacila na pilu. Kam sa ponahlas, aj keby mala byt polovicka leta nic ti neutecie. Uzivaj si dieta, uzivaj si matersku ak mozes.
Aby si sa mohla rozbehnut potrebujes sa najprv zastavit a upokojit. Pockaj kym ta kopne muza a budes mat velku chut zacta sa posuvat, nasilu ni nejde. Chces zachranit vztah, chces sa neviem kam rozbehnut, nejde vsetko narza ak si pod napatim, co vsetko musis. Nic nemusis, ak chces zachranit vase manzelstvo, tak sa o to pokus, bez napatia z toho ze je koneic januara a ty si este nic nestihla, takto sa neupokojis.
A este doplnim odpoved na tvoju otazku, ako a ci som sa vzdelavala pocas materskej ... Pr prvom dietati nie, to som chodila cvicit, lebo po roku i kus som cakala druhe naplanovane dieta, tak som bola rada, ze som rada. Ked malo druhe dieta, necele dva roky, spravila som si polrocny externy kurz marketingu v praxi. Dobra skusenost, pretoze toto ma bavilo, toto by som studovala keby som sa mohla vratit do veku 18 rokov. Ked som robila zaverecne testy, bola som znova tehotna. 
Inak neviem presne v ktorej faze som sa nechala zlanarit na konkretny multilevel marketing, nastastie ma to dost rychlo preslo, lebo ja obchodnik nie som ani nikdy nebudem, ale oblbovat ludi vedia statocne. Pocas tretej materskej som este skusila cez Humbolta korespondency kurz Reklamy v praxi, abo nieco take. To som uz nedotiahla, chybali mi osobne stretnutia, ako to bolo pri prvom kurze, ale materialy som si prestudovala, lebo ma to zaujimalo.
Neskor som este chodila do jazykovky na anglinu, ale vydrzala som len necele dva roky, toto uz nie je moja parketa. Rychlo som zutekala. Stvrtu matersku som si uz vymyslela nanicmamu, lebo pretlak tvorivej energie bol privelky.
Takze chapem tvoju potrebu sa niekam posuvat pocas materskej, ale skus to podla mna v oblasti, ktora ta bavi. A nie hned zaraz a okamzite, lebo hori termin. Zbytocne si vyrabas stres, ktory je je najlepsim radcom.
Pri vsetkej ucte toto nemyslis vazne: "Rozhodla som sa, ze sa zasvatim do tajov obchodniciny co sice nie je lahka praca, ale je to najlahsie naucitelne, nepotrebujem ziadnu vysku a nemusim robit od-do." osobne si myslim ze prave byt obchodnikom sa neda naucit, je to nieco co ma clovek ako sa hovori v sebe. Kontakt a pracu s ludmi ja povazujem za jednu z najzlozitejsich 
Ahojte maminky aj nemaminky, obraciam sa na Vas, lebo zial nemam kamosky a potrebujem poriadne sprdnut. Mam za sebou priserny rok a prve dva tyzdne noveho roka sa zial nesu este v duchu toho stareho. Ale chcem konecne vykrocit spravnou nohou a byt stastna a spokojna sama zo sebou a vdaka tomu, ze budem vyrovnana zena, zachranit moje manzelstvo.
Uz som na par forach vypisovala svoj pribeh a lutovala sa tam, tentoraz, alebo aspon zatial nechcem pisat podrobnosti co sa tyka manzelstva, ale sme kusok pred rozvodom.
Problem som ja, pretoze som dost labilna a vybusna osoba. Ak manzel otvori temu, ktora mi je neprijemna hned zvysujem hlas a reagujem podrazdene. Nedokazem sa s nim normalne porozpravat a v podstate kedze mame za sebou velmi na psychiku a na hadky narocny rok, tak som uz vyklepana kvoli tomu ze sa znova zacneme hadat. Mame dvojrocneho syna a ten to cele dost vnima a mrzi mato. Nechcem sa pred nim hadat a celkovo nechcem prist o manzela a ani on sa nechce rozviest, ale uz pomaly nevidi ine vychodisko.
Ono som druhy rok na materskej a napriek tomu, ze po skonceni materskej sa nemam kam vratit, tak sa nesnazim vzdelavat a posuvat sa dalej aby som mala dobry flek. Prezivam den po dni a kazdu klasicku mamickovsku pracu nafuknem tak ze mi to zabere cely den, len aby som nemusela vymyslat co bude so mnou. Nemam jasnu predstavu co by som chcela robit, a celkovo posledne roky som sa zacala izolovat dost od ludi, od kamosov, preto teraz vlastne okrem par mamiciek na okoli nemam nikoho. Ale viete ako to je, clovek nechce otravovat so svojimi problemami a tak o nich nehovorim, tvarim sa stastne a spokojne, ale moje vnutro zuri a krici. Mam pocit ako keby som bola uvaznena vo vlastnom tele, na jednej strane som pomala a letargicka a na druhej straneho by som najradsej usla z vlastneho tela, bola znova stastna a plna zivota a chuti.
Fakt uz neviem ako von z tejto situacie.
Nechcem sa uz ani lutovat, pretoze to robim stale a je mi este horsie.
Chcem aby moj maly videl stastnu a usmievavu maminu a moj muz mal spat svoju veselu zenu.
No nic nakoniec sa predsa len znova stazujem a lutujem. Ach jo. Zeny co mam robit???? poradte