mimo temu: jeeej, ahoj po dlhej dobe.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Od pšenice ku strachu
reklama
reklama
polarka 
nazdar
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zdravím 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Magic, ahoj
Pekný deň želám 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Polarka A coze tak depresivne?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Prečo depresívne ? To len tak na zamyslenie, ako často človek uvažuje zo strachu, aj keď si myslí, že sa nebojí.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aha...Tak sa idem zamyslat, ci je to aj o mne 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je to smutné, ale mne sa pri slove strach, vybaví strach z mamy v detstve. A o to je to smutnejšie, že ona nás mala a má veľmi rada, iba mala strach, aby nás vychovala poriadne. V súčasnosti má strach o mladšiu sestru, ktorá jej ,,zostala na krku´´ a tak sú obe v depresii. Začarovaný kruh. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Všetko má svoj zmysel,myslím si. Teda ak vychádzam z toho, že nič nie je náhoda, a teda ani to do akej rodiny sa narodíme.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"Bojíme sa stúpiť do prázdna. Čo ak by sme spadli ? I keď vôbec nevieme či by sme vôbec spadli, a ak by sme spadli, tak kam, a či by sme sa skutočne zabili (možno by sa nám nič nestalo, ale možno aj áno), a aj keby sme prišli o život nič predsa nekončí, bola by to iba ďalšia skúsenosť..."
Nedá mi na toto nezareagovať. Ja v tom vidím /aspoň v malej miere/ pud sebazáchovy. Keď mám stúpiť do prázdna, podvedome očakávam pád a tak sa chránim /svoj život/, že podobné veci automaticky neskúšam. /možno vo vyhrotenej alebo skratovej reakcii, keby som neuvažovala nad dôsledkami, tak by som krok do neznáma urobila/. A tiež si nemyslím, že prísť o život by nebola pre mňa nová skúsenosť /možno áno, ale s kým by som sa o ňu podelila? 
/. Skôr by to bola nová /a podľa mňa zlá skúsenosť pre mojich blízkych, pre deti - ako žiť bez mamy?, pre manžela - ako si poradiť bez manželky?
A čo sa týka poistenia, je to každého osobná vec, ale ja aj moja rodina poistený sme. Má to svoje dôvody, pretože máme HÚ a v prípade, že by sa stalo čokoľvek "hrozné", pomohlo by nám to prekonať aspoň to najťažšie obdobie. Samozrejme nie som "prepoistená" - t.j. nemám poistenú každú blbosť na tele a v byte, ale to hlavné áno a ešte raz ÁNO - ide o pocit bezpečia a svojím spôsobom aj predvídavé uvažovanie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
anjeli
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Prieť sa nebudem. Všetci máme dôvody na svoje konanie.
V zásade som sa zamýšľala nad tým, kam až nás zahnal strach z hladu (pestovanie vysoko výnosných druhov rastlín). Ovšem napriek vyvinutiu takýchto odrôt (ďalšia otázka za akú cenu, gmo a ich účinky, reziduálne účinky -icídov, umelých hnojív na náš organizmus...) hlad zo Zeme vôbec nezmizol - práve naopak. Okrem iného reziduálne účinky produktov tejto spoločnosti nás nerobia iba otrokmi nastoleného režimu, ale aj rôznych priemyselných odvetví (až sa niekedy čudujem, ako všetko so všetkým súvisí).
Všetci sme niečím motivovaný (nič nerobíme len tak bezdôvodne). Všetko má svoju prapríčinu (teda nadobúdam taký dojem, na základe čoho neviem definovať). Uvažujem kam nás doviedlo to "postenie" si sýteho žalúdku, a bezstarostného života (ktorý ani náhodou nie je bezstarostný) a prísné diferencovanie zodpovednosti za náš sýty žalúdok (a tým nemyslím len orgán, ako taký). Žijeme v spoločnosti, ktorá nám sľubuje rôzne benefity bez obáv. A predsa máme obavy, strach - ale aspoň istá časť obyvateľov Zeme nie je hladná - netrpí permanetným hladom.
Pamätám sa na istú prúpovidku o indiánovi, ktorý nemal čo do úst. Čriedy bizónov jednoducho nedorazili kam mali. To, čo zostalo z jedla, sa dalo deťom a ženám. Pamätám si len koniec. A to, ako sa indián vlastne podtupoval pôst, a v tomto stave sa dostal do "vyšších sfér" a nadobudol mnoho informácií, ktoré boli k osohu celému kmeňu. Niečo v zmysle : Všetko zlé, je na niečo dobré...
Alebo inak povedané, aj to zlé nám môže pomôcť objaviť naše možnosti.
Iste teraz nikoho nenabádam, aby držal pôst, nebodaj všetky svoje presvedčenia zahodil za hlavu. Skutočne ide len o také mierne chaotické myšlienkové pochody. Strach - alebo skôr obava nám je iste do určitej miery na osoh
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
teraz som aktualne riesila jednu situaciu, ked som nechcela byt "polovicata", tak som sa rozhodla, ze teda nie, nesuhlasim, musim sa niekde najst, prisla som o privilegia
, mozno najlepsie vyuzity volny i pracovny cas ... ale aj mi odlahlo ...
no ale nie je to boj s ludskou prirodzenostou? vyvijat sa, zlepsovat, prisposobit? tesit sa z benefitov a neriesit pozadie?
druha situacia: zakazdym si spomeniem, ako sa nadrem na poli, pricom by som potraviny radsej kupila a cas investovala so niecoho ineho, pretoze hrabanie sa v zemi nasilu mi nerobi dobre (jaj aka vyhovorka, nebavi ma to! bavi po troskach, ale nie furt 
) a uz si svoju zahradu predstavujem ako travnicek 
. pre mna je toto ten spravny smer. po praci mat cas, nie na dalsiu pracu, ale pre seba. napriek tomu toto dlhu dobu dokazem pozut a prehltnut, odmakat a obcas si aj blbe reci odpustim
...
tak mi akurat z tychto dvoch situacii vyplynulo, ze aj tak budem balansovat na hrane, medzi mojim dobrom a vseobecnym blahom napokon, vobec neviem, ci tu budem este 5, ci 85 rokov ... a ako dlho tu budu ludia, s ktorymi mi je dobre a prezijem s nimi i to pole
. nie je dolezite ci to mame, ci odmietame (poistenia, permakultura, spolocnost) - ale dolezitejsie je mat moznost rozhodnut sa. a to mam takze "u mne dobry"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ariesa,
zujímavý pohľad. Ja som doslova neznášala upratovanie. Dá sa povedať, že som pri tom TRPELA. Ja ti neviem, ale niečo sa zmenilo. Iná "energia" sála z práve uprataného priestoru a iná z totálneho bordelu, ktorý vie naša rodina hravo vyprodukovať .
Čo presne sa odohralo, a na akej úrovni neviem. Asi sa miska váh viac priklonila k dobrému pocitu uprataného priestoru, preto mi nie je upratovanie tak nepríjemné, ako kedysi. Dokonca rada žehlím. Keď poviem, že to zbožňujem (ak ma práve netlačí aj iná aktivita...) budete ma mať na NM asi za blázna .
Možnosť rozhodnúť sa - nemáme ju všetci ?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"zdá sa mi, že mnoho premnoho vecí pramení zo strachu"
Bez strachu by sme tu už asi dávno neboli,pud sebazáchovy je v nás zakódovaný,myslím ,že je prirodzený. Snažíme sa zachovať seba ,svoju rodinu, druh...Aj zvieratá sa boja...možná prítomnosť dravca ich núti k plachosti a ostražitosti...
Prírodné kmene v afrike ,si chránia svoje obydlia a dobytok plotom z tŕnia....poistia sa tak pred levmi.
Človek z civilizácie platí daň za svoje poznanie, nenadarmo sa hovorí "čím viac vieš , tým horšie spíš"
Vieme , že môže byť neúroda tak sa snažme vypestovať viac obilia,
vieme, že plesne sú toxické-striekame pesticídy
vieme, že pesticídy, sú toxické- kupujeme bio
vieme,veľa o baktériách, vírusoch,chorobách, rakovine- preháňame to s hygienou, liekmi, dávame sa očkovať...
atď, atď
Čím viac vieme o príčinach, súvislostiach a následkoch javov v našom svete, tým viac máme "dravcov", čo na nás číhajú.
Nuž na tej legende o Adamovi a Eve, čo boli z raja vyhnaní , lebo jablko poznania ochutnali, asi niečo pravdy bude.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zhrnula by som to tak, že ako oheň aj strach (alebo aj ego) je dobrý sluha, ale zlý pán
Ozaj a nie všetci sa dávame očkovať
Dravce ?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
výstižné zhrnutie
Dravce= to čo nás ohrozuje...už to nie je len tá reálna šelma v kroví, ktorá nás ide zožrať , sú nimi všetky možné ohrozujúce situácie ,ktoré si vieme predstaviť
"Ozaj a nie všetci sa dávame očkovať" a nebude za tým tiež strach
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
reklama
Keď mám možnosť pýtam sa. Už dlhšiu dobu ma zaujímalo, ako by mi odpovedal agronóm na otázku : " Prečo otravujeme rastliny postrekmi, hnojivami a pod. ?"
Konečne sa mi naskytla príležitosť porozprávať s úspešných agronómom, ktorý je v praxi dlhé roky. Odpoveď na otázku bola jednoduchá - pretože rastliny napádajú plesne a tie sú omnoho toxickejšie (manipulácia strachom).
Ok, prečo potom nepestujeme odolné odrody ?
Pretože tieto (nie odolné) majú pri správnej aplikácii postrekov a hnojív veľké výnosy.
Aha, tak výnosy. Takže ide o to zarobiť...?
Nie len to, ale predstavte si, že by sme nemali čo jesť. Je nás veľa a všetci potrebujeme prežiť.
Áno, zaujímavé však je, že napriek týmto ušľachtilím cieľom je aj u nás na Slovensku veľa hladných ľudí - ale to som si už iba myslela.
Strach. Zo strachu hromadíme (aj za cenu plýtvania). Zo strachu robíme niečo, čo možno nevystihuje nás samotných, ale bojíme sa prejaviť (čo by na to povedali rodičia, susedia, kamaráti, ľudia....). Bojíme sa niečo/čokoľve urobiť, lebo čo ak zlyháme ( no a ?) ? Alebo robíme toho až priveľa, lebo sa bojíme (zabezpečíme všetky pomyselné okná, dvere, celý svoj domček z karát, poistíme, čo sa poistiť dá, lebo na to máme veľmi pádne dôvody - alebo skôr jeden....).
Bojíme sa stúpiť do prázdna. Čo ak by sme spadli ? I keď vôbec nevieme či by sme vôbec spadli, a ak by sme spadli, tak kam, a či by sme sa skutočne zabili (možno by sa nám nič nestalo, ale možno aj áno), a aj keby sme prišli o život nič predsa nekončí, bola by to iba ďalšia skúsenosť...
Odkedy som v práci a mlčky počúvam rôzne debaty (niežeby som načúvala, ale jednoducho tam byť musím) zdá sa mi, že mnoho premnoho vecí pramení zo strachu, a z chuti vlastniť čo najviac (a to je tiež asi forma nejakého strachu). Keď pozorujem seba, tak tiež vidím aj strach.
Strach je iste normálna súčasť každého z nás, ale v takej miere ? Toľko adrenalínu predsa musí telu škodiť (a určite škodí).
Pestovanie rastlín - a následný zber úrody je rovnako neistý, ako náš život (a tak som sa chcela vyhnúť klišé). Nie, skutočne tam vidím paralelu. Len uvažujem či je to tak aj s našim životom, ak poistíme čo sa dá, nerobíme viac škody, ako osohu ? Áno, iste nám to pomôže k vyšším "výnosom", a pocitu bezpečia (nie je ten pocit bezpečia falošný?) - ale je to správne ? O to ide ? O pocit bezpečia ?
Nuž v niektorých veciach mi je už veľa vecí, akosi jedno. Jedno nie je ten správny výraz. Už ich neberiem tak vážne. V zmysle nejako bolo, nejako bude (v pozitívnom zmysle slova).