Takže:Jasné,že sa to týka práci musíš tú hrču prehltnúť a sa ospravedlniť ono jasné že je to proti tvojim zásadám,ale musíš.Neboj ono sa to niekedy obráti proti tej osobe.Toť môj názor.Skoro každý raz zažil takú situáciu.
netyka sa to prace, je to sukromna zalezitost.
Nechcem, aby sa to obratilo proti tej osobe, len proste neviem, co s tym, cakam, ze druha strana pochopi mna, druha strana caka pochopenie odo mna. Nuz, ocakavania...
Eva 
Eeeej, poznam. No nastastie sa viem nastavit do polohy "urobim to, budem vacsia" alebo "vsetko zle je na nieco dobre".
Niekedy to nejde z nas von, lebo mame strach- co ak to druha strana odmietne...no vtedy si treba povedat: ok, urobila som maximum, viac sa neda a prestat to riesit.
Evi, mne jedno "ospravedlnenie" ci vysvetlenie si situacie OSEM ROKOV.
Takze asi tak
Muselo prist to poznanie, ze ano, chcem to urobit a bude to mat zmysel aj keby nemalo...
mna skor brzdi ta pycha, pocit, ze sa ponizim. Blbe, co?
Ak by som citila vinu, tak to spravim. 8 rokov cakat nemozem
Eva
.... minule tu visel vyrok: Ospravedlnenie nemusí vždy znamenať, že sme sa mýlili a iná osoba mala pravdu. Môže to znamenať aj to, že si danú osobu vážime viac, než svoje ego...
Lydusha : Môže to znamenať aj to, že si danú osobu vážime viac, než svoje ego... 
Eva m : ego je našim najväčším nepriateľom!
Ospravedlň sa, ak si myslíš, že to čo si povedala alebo akým spôsobom si to povedala, ublížilo druhej strane. Neospravedlňuj sa len preto, že to druhá strana očakáva.
Situácia sa dá vyriešiť aj dialógom, ak sú tomu obe strany naklonené.
Tu hrču musíš dať preč, len trochu blenu ostane, ale urob to, lebo nič iné asi nemôžeš a určite príde chvíľa kedy to budeš môcť obhajiť. Nie je to správne, ale?
Ano, myslim, ze to tak budem musiet vyriesit. Len keby som nebola taka pysna...
Eva
dik
Eva
Ak narychlo rozoberies situaiu, spatne a uprimne si priznas, cast z toho celeho, ktoru si mozno prehnala, bez pricin, ktore su pre teba dolezite. Mozes sa ospravedlnit za tuto cast? Blba rada. Poslala by som ta meditovat, sama take neviem, osvietilo by ta 
Drzim palce.
rozoberam to uz 4. den. Pocity sa menia, ale stale sa neviem zbavit tej nadutosti... Za tu cast, ktoru si pripustam, by som sa mohla, to je dobra rada, dik... Ale tie priciny sa tym neodstrania, to by chcelo neskor s chladnou hlavou rozobrat...
Eva
Jasne priciny chcu cas.
alebo jasnu debatu. Ta ma asi caka.
Eva
Kamilka, to vôbec nie je blbá rada. Ja by som tiež Evke poradila ospravedlniť sa len za ten svoj podiel, za tú svoju reakciu ...
Evi, aj ja ti držím palce, by sa vyjasnilo, myslím na teba.
diiiky
Eva
Bola som v podobnej situácii, týkalo sa to priateľských vzťahov. Rozmýšľala som či sa ospravedlniť, či nie asi pol roka, možno dlhšie. Nakoniec som to urobila už len kvôli tomu, že mi to priateľstvo akosi chýbalo. Dopadlo to tak, že sa dotyčná osoba vyjadrila v tom zmysle, že sa jej strkám do zadku. Aj som si poplakala, toto som ozaj nečakala. Asi to nebolo skutočné priateľstvo. Ťažko radiť, nikdy nemôžeme poznať dopredu reakciu druhej strany. A naozaj neviem či sa riadiť rozumom, či srdiečkom.
uf, tak to je neprijemna skusenost...
Eva
Evka pokojne sa ospravedlň zato,ak si svojim chovaním v niekom vyvolala hnev, ale nie za svoj názor.
Prejavená ľútosť je krokom k odpusteniu a pokoju, láske a .......
ak to takto vezmem, tak to by slo
Eva
Evka ani nevieš ako ti časom odľahne a ľahšie sa ti bude žiť , keď sa zbavíš pýchy.
ano, to viem, len hladam tu hranicu medzi zdravou a nezdravou pychou. A hranicu medzi pokorou a ponizenim sa.
Zdrava pycha a pokora - to povazujem za sucast zdravej sebaucty.
Akykolvek extrem skodi, si myslim...
Eva
ivet
Ja si myslím, že ak nemáš chuť sa niekomu teraz ospravedlňovať, jednoducho to nerob a počkaj až príde na to vhodná chvíľa, všetko má svoj čas a počúvaj svoj vnútorný inštinkt, ja som sa ním začala riadiť, lebo doteraz som ho nepočúvala a čuduj sa, ono to vychádza. 
ak by som dlho cakala, moze to narusit priebeh sviatkov a to zas nechcem...
Eva
A ja si zase myslím, že občas musíme spraviť aj veci, ktoré sa nám nepáčia, o ktorých sme boli presvedčení, že nie sú správne. Možno Ti to je Evi dané ako životná skúška, že proste toto sa musíš naučiť spraviť. Ak vieš, že je to potrebné, sprav to. Aj keď to nebude úprimné. Niekedy potom tá situácia aj tak výjde úplne ináč, ako čakáš. Veľa síl.
ano, vezmem to ako skusku, ako moznost naucit sa ustupit...
Eva
evka raz som sa dostala do veľmi nepríjemnej situácie so svokrovcami...povedala som svoj názor, ktorý sa týkal veci, ktorá mala dosť veľký vplyv na moju, ale aj manželovu budúcnosť...im to proste nesadlo, tlačili na nás so svojimi názormi a ten tlak vyústil do toho, že som sa postavila a odišla som z návštevy preč...To dusno, ktoré potom nasledovalo bolo hrozné, urazenosť svokra vyvrcholila až tak, že telefonoval môjmu otcovi, sťažoval sa na mňa, označil ma za nevďačnú- no čo ti budem písať...akoby oni stáli kdesi hore na piadestály...
Ospravedlnila som sa im- z lásky k manželovi-dávali mu dosť pocítiť ako som sa ja zachovala, nechcela som aby sa on kôli mne trápil, aby ho trápili vlastny´rodičia...aj z úcty k rodičom môjho manžela...no v mojom vnútri ostalo aj tak akosi trpko- myslím, že moje vnútro čakalo na to, že aj oni si priznajú svoj diel zodpovednosti na vzniknutej situácii...neľutujem, že som sa vtedy ospravedlnila...no tá ich časť, ktorú mali oni urobiť a neurobili v mojom vnútri akosi stále chýba- ten krásny obrázok vyskladaný z dielikov puzzle je stále akísi neúplný...ale nie je v mojich silách to napraviť...je to časť ktorá je v rukách iných ľudí...
aj ja dnes urobim ten krok, dufam, ze druha strana ho urobi tiez...
Eva
musím reagovať, lebo podobná situacia sa stala aj u mňa doma minulí rok na vianoce! Z nevysvetlitelných príčin moja svokra sabotovala vianočné sviatky. bola asi urazená že nesviatkovali u nás pretože v ten rok boli u nás moji rodičia. My si ich tak striedame. N popravde mne a čo ma dosť zarazilo aj manželovi do bolo čumafuk ale čo ma hrozne nahnevalo bolo že odignorovali svoje vlastné vnúčence!!!! čakali odomňa ospravedlnenie za vzniknutú situaciu, lenže ja som ani netušila že za čo vlastne????? Tak sme si o tom potom pokecali vysvetlili čo nebolo lahké.... ALE Dodnes cítim a viem že nie všetko je v poriadku! No tento rok by mali byť opať u nas! Tak držte palce aby sa to vyvíjalo v poriadku. Ale tá štrbinka je už tam.. ako ste písali aj vy.
Najskôr , nemyslím, že si pyšná, ani že to je záležitosť pýchy ... dobrý nápad ospravedlniť sa za časť svojej viny a za to, ak si v niekom vyvolala hnev .... 
dakujem skusim...
Eva
V istych situaciach ked si nemyslim, ze som vinnik, sa nemam problem ospravedlnit v ramci zachovania vztahov - kedze povahy mame vselijake, ale mam strach, ze mi to bude este dlho pripominane a vytahovane na svetlo. Potom je sakra tazke drzat jazyk na uzde, ked su mi pripisovane nespravne privlastky a ja som sa uz ospravedlnila a teda priznala vinu.
Verim, ze situaciu zvladnes, velmi Ti drzim palce
dakujem
myslim, ze pripominane mi to nebude, to by som veru aj ja tazko zvladala...
Eva
hm eviku, ja som taka palica palicovita...ale viem po kom...ja ked necitim potrebu sa ospravedlnit, tak to nespravim...lebo tak nejak nevidim dovod...a nejde o ego. A rokmi som sa naucila, ze ked sa pridem po konflikte za dotycnou osobou ako prva, nabuduce so mnou vyserie este viac..vratane vlastnej rodiny...teda tak je to u nas..no jo..
Ospravedlnujem sa v takychto pripadoch len za prudsie vystupovanie - mam tiez cholericko-hystericku povahu, avsak, ak som presvedcena o tom, ze to ale neriesi podstatu veci, oznamim druhej strane,ze som pripravena uz veci riesit pokojnesie- bez zbytocnych emocii.
Obvykle veci nedoriesene a nevypovedane ma o malu chvilu dobehnu a s este vacsou silou- takze casto nemam na vyber, len to poriesit a neospravedlnovat sa tak donekonecna len za moje prehnane spravanie.
ivet
nuz, dievcata moje zlate,
dakujem za podporu. Vcera som celu vec uspesne vyriesila, ospravedlnila som sa za to, co som citila, ze sa dokazem ospravedlnit a zaroven som aj vysvetlila, co ma k mojej prudkej reakcii viedlo. Druha strana sa ku mne zachovala velmi ferovo, vyriesili sme si to pekne v pizzerii na veceri (pozvanie prislo z druhej strany ). Verim, ze tento konflikt a jeho vyriesenie bude uzitocny pre buducnost, ze si obe strany dame nabuduce bacha na to, ako vzajomne reagujeme.
Vcera ste mi otvorili trochu oci, ponukli viacero inych pohladov, velmi mi to pomohlo.
Eva
Evička , som rada , že to takto dopadlo.Niekedy veľmi pomôže aj pohľad iných ľudí na náš problém.
Takže Evka Šťastné a Veselé
To je skvelé.
Na začiatku mi načim objasniť, že nemám problém sa ospravedlniť. Viem to urobiť, viem si priznať chybu, viem to aj primerane povedať.
Dôležitý je ale ten faktor - byť si vedomá svojej chyby.
Dostala som sa do situácie - podrobnosti nie sú dôležité, že sa odo mňa očakáva ospravedlnenie a ja necítim, že by som to mala urobiť. Reagovala som v jednej situácii prudšie, ako je norma, bol to však už ale dôsledok, bolo to na základe viacnásobnej skúsenosti s podobnou situáciou. Fakt je, že druhá strana na to zareagovala veľmi nepríjemne.
No a teraz neviem, ako ďalej. V krku hrča, to ospravedlnenie nie a nie ísť von. Pre upokojenie situácie a vzťahov však viem, že to musím urobiť. Niečo sa vo mne stále búri, nejaká tvrdohlavosť, pýcha, ješitnosť, či čo... a pokora chýba...
Cítim sa byť do toho tlačená, cítim, že ak to aj urobím, tak bez úprimného uznania si chyby - má to teda nejakú hodnotu?
Ak to neurobím, bude dusno. A to mi veľmi, veľmi prekáža, neviem v takom dusne dýchať.