To je na dlhu debatu a radsej povedat raz osobne ako stokrat vysvetlovat pisanim...Takze verim tomu, ze ti tu niekto nieco zmysluplne napise, ja jedine ak mi napises na mail odkial si, dame kafco, pokecame a tak
Joj lydusha aj potrebujem take kafco.
No tak prídi 
nie je problém
pripadne, ak ta to naozaj zaujima, skus sa pozriet do knih od Vadima Zelanda,(myslim, ze bohate stacia prve tri), ponuka celkom dobre pochopitelny, jednoduchy model fungovania nadbytocnych potencialov.
Som prilis daleko na to, aby som ti knihy poslala postou, no mam taky matny dojem, ze pred nejakym casom tu kolovali v pdf-ku...
Doteraz som sa nestretla s inym modelom, ktory by tieto javy popisoval jednoduchsie a zrozumitelnejsie. Je to vsak preklad z rustiny a na niektorych miestach mam dojem, ze je tak trosku "tvrdy".
lúskala som jeho prvú knižku.....voľajako neúspešne.....neviem ho čítať, myšlienky mi utekajú preč....neviem sa sústrediť na to, čo píše
tak sa pokusim niekolko zakladnych tez pretlmocit, len dnes uz nie, moj mozog mava o takomto case nastavenie "nudzovy rezim" 
budem rada...
Ono to moze byt aj tym, ze nie kazda kniha sa nam da citat...ja mam doma niekolko knih a neviem ich precitat, bud som na ne nedospela, alebo su skratka "ochranene".
aj to je pravda, otvorím knihu, čítam písmenká.....a žiadny zmysel
tak zatvorím a nečítam...
Jeho prvú som prečítalka dvakrát a keď som sa dostala k druhej, v polovičke som sa znova vrátila k tej prvej. Ale nedám na ne dopustiť.Aj keď, ja teliatko, musím čítať asi každú 3krát .
Tak celú hodinu som v tento nočný čas písala príspevok o tom, ako u mňa nefunguje pozitívne myslenie, ako sa pri pozitívnom myslení výsledok pozitívnym nezdá.
Ako musím žiť svoj život v strese, lebo akonáhle sa začnem cítiť v pohode, pocítim kľud v duši, tak neblahý následok na seba nenechá dlho čakať.
Tak som si pri konci písania ešte všetko raz prečítala, dala som si náhľad a pri mikrosekundovom uspokojení, že konečne som to zo seba dostala.....mi príspevok zmizol. Iba som klikla že OK a fuč...zmizol.
Rozpísala som sa trošku o tom, ako keď si dačo v duchu pochválim, tak sa to zopsuje. A nahlas pochváliť nehrozí...tak to si koledujem o veľké problémy.
KDE JE CHYBA?
Ja som fakt veselý, dorosrdečný človek...ale pokoj v duši mi nemá byť dopriaty?
Viete ako ťažko sa tak žije?
Je to paradox.....ak sa bojím ako niečo dopadne...dopadne dobre(tu teraz fest riskujem, že to píšem).
Ak sa mi na nejaký čas rozhostí ten pokoj v duši....očakávam negatívne veci.
A teraz ide ťažká fáza....odkliknúť príspevok.
Takže navodzujem strach, že mi to zase zmizne....