áno a veľmi...študuj...investícia samej do seba veru nie je na škodu....dnes nemôžeš vedieť čo bude zajtra...."všetko plynie"...držím palce, akokoľvek sa už rozhodneš...je to o tebe
![]()
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
áno a veľmi...študuj...investícia samej do seba veru nie je na škodu....dnes nemôžeš vedieť čo bude zajtra...."všetko plynie"...držím palce, akokoľvek sa už rozhodneš...je to o tebe
![]()
No ja opačne-doštudovala a neľutujem
A veľmi mi to pomohlo![]()
lubka,
mozno je toho teraz na teba vela a mas krizu, to sa stava. Ver vsak svojim schopnostiam a neutekaj z bojiska
.
Ak by si prerusila, mozno by si sa uz do skoly nevratila - je to totiz dost narocne, nastupit na vlak, z ktoreho si vystupila...
Drzim palce a prajem ti zazit krasny pocit na promociach![]()
Eva ![]()
lubka,prosím ťa ,aj keď s odretými ušami,ale radím ti,doštuduj!!! neskor by si to len oľutovala,v dnešnom uponáhľanom svete je stredná škola nanič.....a keď ti mama pomáha,tak to nevzdávaj,zvlášť ,keď sa rozvádzaš....lepšie sa ti bude žiť,keď budeš mať ukončenú vysoku školu....moj syn tiež sa pohrával v 2.ročníku s myšlienkou,že to skončí a pojde si zarábať peniaze,lenže zvíťazil zdravý rozum u neho a teraz to neľutuje,ba naopak je celý šťastný,že má prácu,ktorá mu je zároveň koníčkom ....
keď máš oporu v rodičoch, nevzdávaj to
preajem ti, nech nájdeš v sebe ešte silu
držím palce ![]()
Ahoj, študujem 5.ročník, o dva mesiace mám štátnice, na jednej strane tiež ma to oberá o voľný čas, energiu, silu, ale na druhej strane ma táto škola baví, našla som si dosť priatelov, dala mi lepší rozhľad, nové informácie...je to náročne študovať popri dieťati, ale školu dokonči,bývalí spolužiaci, ktorí odišli, už nikdy sa do školy nevrátili...moja škola sa aj platí, neviem ako tvoja...mám čo robiť, ale chcem to potiahnuť do konca...niektorí moji spolužiaci rozmýšľaju aj o doktoráte, rozšíriť si vzdelanie...3.ročníka je náročný, lebo sa píše bakalárska práca, štátnice, ale...zvládneš to, netreba sa báť...
Pokračovať![]()
Samozrejme, že pokračuj. Ak prerušíš školu, už sa Ti nebude chcieť vrátiť. A asi Ťa nepoteším, ale externé štúdium by malo trvať o rok dlhšie. Včera to bolo v TV. Dúfam, že nás to minie.Som štvrtáčka.Ja, keď už mám toho dosť, tak si spomeniem na jednu pani, čo mala trojčatá, za nimi hneď dvojčatá a povedala, že škola je pre ňu relax.
Tak, to klobúk dole.Nevzdávaj to.![]()
Aj ked ťa nepoznám musím ťa poprosiť, aby si pokračovala v štúdiu......Ak máš už tri roky za sebou, bolo by nezodpovedné, to nechať. Ani nevieš kedy v budúcnosti sa ti ten "papier zíde". Ja som jedna z tých, čo si dávala predsavzatia, že raz pôjdem na externé a bohužiaľ nespravila som pre to nič, okrem rečí. Dnes je to už neskoro, ale možno by som v živote bola inde. Nesťažujem sa, je mi dobre, ale to ale tam vždy bude....Apelovala som už potom na deti, aby mali vš a to sa im podarilo. Urob to kvôli sebe, rodičom, ktorí stoja pri tebe a tvojej dcérke.......
Problémy s rozvodom má pomaly každý pár.Raz sa vyrieši aj to. Neboj sa bude ti lepšie. Je to odbivuhodné popri dcérke ešte aj pracovať a študovať.Držím ti palce.
![]()
písala som diplomovku, učila sa na štátnice v čase kedy od nás manžel odišiel, v tom čase dostal môj otec rozsiahly infarkt, brat bol na tom psychicky veľmi zle-niekoľkotýždňový pobyt na psychiatrii, manžel mal aj s deťmi vážnu autonehodu v zahraničí, kde sa našim chlapcom síce nič vážnejšie nestalo, ale manžel mal dolámanú lopatku, chrbticu, starala som sa oňho kým nebol ako tak schopný sám fungovať- aby mohol opäť zbaliť kufre a odísť...toto všetko sa u nás zomlelo v priebehu 3 mesiacov...do dnešného dňa neviem dosť dobre pochopiť ako som to zvládla, no zvládla...škola mi do života dala veľmi veľa, aj keď bolo potrebné vynaložiť úsilie na jej zvládnutie...už keď si v tom kolotoči štúdia zabehnutá nevystupuj z neho![]()
Určite sa nevzdávaj,ja tento rok končím,nie je to ľahké,chcela som to aj ja párkrát vzdať hlavne cez skúškové obdobie....Bc.štúdium som končila tehotná,a do 4 ročníka som išla už ako mamička.A to mám teraz 1 dcéru prváčku na z.š a druhá má rok a musím podotknúť,že mám veľký problém s deťmi lebo mi nemá s nimi kto pomôct,ked nerátam manžela,ktorý toho má už tiež plné zuby,aj ked mi to nikdy nepovedal.Takže vydrž,problémy pominú a Ty budeš na zlé časy len spomínať a budeš hrdá na seba,že si ešte aj doštudovala![]()
Lubka, aj keď to nemáš jednoduché, nevzdávaj to a pokračuj v štúdiu. S pomocou rodinky to určite zvládneš a potom, raz, si určite povieš, že to stálo za to.
Držím palce a prajem veľa síl a energie do ďalšieho štúdia.
![]()
Všetkým Vám ďakujem za podporu, ste zlaté. Viem dnešná doba je zlá... áno, za školu si platím a nie málo. Zajtra máme skúšku, ale vôbec som sa na ňu nepripravovala, hambím sa, pozriem si to, a keď tak pôjdem na druhý termín, z vlastnej lenivosti! Viete, keď ja sa neviem niekedy prinútiť učiť, čím mám toho viac tak to ide a keď nemáme nahustené skúšky, tak sa neviem prinútiť, radšej robím iné veci ako sa učiť, najmä sa venujem malej. A o to najhoršie že v škole mám také fajn spolužiačky v úvodzovkách, ktoré mi robia naprieky.../takže aj kvôli takým potvorám som to chcela nechať, a o rok opäť - zmeniť kolektív - bo fakt prichádzam nato, že sa neoplatí s nimi hádať.... - to sú kamarátky ex-manžela/. Naozaj je to ťažké, aj bakalárka, ja mám problém a vždy som mala so slohom, a toto....popasujem sa s tým nejak, dúfam, aj kvôli sebe aj malej, až je hrdá na mamu
až si môžem povedať, urobila som preto všetko čo bolo v mojich silách. Obdivujem ľudí študovaných, kto to nezažil tak nevie....a pravda, je to na celý život - ako sa smeje moja sestra - "aj na pomníku ti to ostane...heh"
Lubka, tiez som mala na VS spoluziacky, ktore robili len naprieky ostatnym a hlavne mne. Boli sme len mala skupinka na odbore a oni do skoly nechodili takmer vobec. Ja som chodila, lebo mi to prislo neuctive voci vyucujucim, aby prednasali iba pre par ludi. Potom si odo mna pytali poznamky (pisala som na matematikara dost prehladne) a ked sa mi parkrat nevratili vcas alebo vobec, povedala som si nie a odmietala im ich dat. Odvtedy mi robili peklo. Dokonca naviedli nejake dievcata, co chodili na prednasky tiez poctivo, aby si odo mna poznamky pozicali pre seba a potom si ich poziciavali od nich... bolo mi z tych dievcat zle a nemala som ani chut pokracovat v studiu, chcela som prestupit na inu skolu. Nastastie sme mali prve roky vacsinu prednasok aj s inymi odbormi a mile dievcata v druhom rocniku vyhodili. Bola som rada, ze som to vtedy nevzdala. Postupne sme sa ako kolektiv zblizili, prisli aj novy spoluziaci a skoncila som ako najlepsia v rocniku. V tom case som uz bola tehotna
, na rizikovom, mesiac pred statnicami v nemocnici... ale zvladla som to. Dokonca mi bolo ponuknute pokracovat v doktorandskom studiu, ale to uz by som neskorigovala casovo s malinkym babatkom, lebo skolu som mala od domu 5 hodin cesty. Sice nebanujem, ale obcas je mi za akademickým zivotom naozaj luto. A to nemyslim intrakovy zivot, ale tu atmosferu VS, blizkost naozaj vzdelanych ludi a tak
. Slubila som si, ze si aspon spravim maly doktorat, to sa da studovat aj z domu, no pri vsetkych povinnostiach okolo domacnosti a rodiny sa k tomu nemozem dokopat. Mozno keby som zacala hned... ale po 2,5 roku je to uz tazke. Takze nevzdavaj sa, je lepsie pokracovat v rozbehnutom ako zacinat po dlhej pauze.
lubka, som v druhom ročníku ing. štúdia. A to mám 50
Tiež som to chcela veľakrát vzdať, minulý rok bol veľmi zlý, ale výsledky výborné, ešte mám 7 skúšok, do diplomovky som ani neškrtla a mám ju veľmi náročnú.....vydrž, študuj ďalej, budeš mať dobrý pocit, keď skončíš. Keď som bola prváčka na Bc. jedna štvrtáčka mi povedala, že je to všetko o pevných nervoch...ja Ti ich želám...doštuduj...![]()
V skratke: ÁNO!!!
(Napísala som dlhý komentár, ale pri odoslaní sa mi stratil
.)
Verím, že je to ťažké. Aj výstup na Mont Everest je ťažký, ale ten cieľ...to stojí za tú námahu.
Vieš, čo povedali mnísi, keď sa ich opýtali, ako mohli prejsť takú dlhú cestu: Kládli sme len nohu pred nohu. Nemysli na problémy. Veď škola dá aj veľa pozitívneho. Už len to stretnutie s ľuďmi. Určite sa so spolužiakmi aj veľa nasmejete. Premietaj si v hlave tieto pozitívne veci a pôjde to ľahšie.
Ja veľmi rada chodím na rôzne vzdelávania, lebo tam stretávam veľmi veľa milých ľudí, s ktorými sa vždy nasmejeme do popuku. A to je supeeeeeer.
Hlavu hore, skriptá pod bradu a ide sa
.
Jednoznačne áno. Ak urobíš pauzu, potom už budeš špekulovať, či sa vracať a prečo a určite najdeš veľa dovodov, prečo sa nevrátiť. A tie fajn spolužiačky - A JUST by som to nenechala.
. Vložila si do toho už kvantum energie a rovnako aj tvoji rodičia. Byť tebou,tak tú myšlienku úplne vypustím. O.i. ta to aj preladí z osobných problémov.
Drž sa.![]()
mila Lubka,
urcite pokracuj v studiu, kvoli sebe aj kvoli tvojej dcerke a dokaz tomu, co sa s tebou rozvadza, o co prisiel! Ja som VS skoncila asi v tom najtazsom obdobi mojho zivota - bola som v piatom rocniku, mala som tyzden pred svadbou, pod srdcom babatko a moj buduci si to rozmyslel... tak sa svadba nekonala a ja som dnes sama s dcerkou. Poviem ti, vselico mi behalo po rozume, nebolo to lahke, ale ked ta ma kto podrzat a pomoct ti, NEVZDAVAJ TO a bojuj! Dotiahni to do konca! Najvacsia "sranda" u mna bola, ze sa mi dcerka narodila den pred statnicami, ale aj to sme zvladli, nasi pomahali aj pomahaju kolko mozu. Moc ti drzim palce. Ty to zvladnes, ved my zeny sme silne a vydrzime ovela viac ako chlapi. Hlavu hore, keep smiling a studuj!
DIEVČATÁ, VY STE ÚŽASNÉ!
Všetky komentáre pre Ľubku som si prečítala.
Ľubka, držím ti palčeky, nevzdávaj sa, hoc to máš ťažké, vydrž!!!! Posielam ti
![]()
![]()
ahoj dufam že to nevzdaš aj moja švagrina bola v takej istej situacii a zvladla to vdaka svojim blizkym a teraz sa z toho celeho teši neboj čas všetko vyrieši držim palce
babenky moje, nevzdávam sa i keď to možno všetko nestihem v riadnom termíne ale nejak to dobojujem
budem sa snažiť, ale včera tie pohľady "mojich super spolužiačok".... isto sa ešte ozvem, bo nie vždy je človeku najlepšie...![]()
Musim sa Vám priznať, nevychádza mi to ako by malo, samé problémy, v práci, s exmanželom, aj s bakalárkou - už neviem kde skôr, stále sa mojej konzultantke niečo nepáči, už vážne si myslím, že proti mne niečo má, neviem. Máme mesiac do odovzdania bakalárky a ja nemám ešte kompletnú prvú kapitolu /ešte máme 5skúšok, 2seminárky/.... je mi do plaču, nie som stroj, len človek. Aj sebe som sľúbila, že to zvládnem a nejde to...len sa trápim. Vzdám to, na teraz a zopakujem si ročník - iné východisko nevidím.../segre som sa s tým zdôverila, ta má chápe, ale rodičia, uf, to bude iné sklamanie..../ sa hambím, normálne. Sa dosť často sama seba pýtam čo mi je?kto som?
ja som konzultantku, ktorá nebola stále spokojná vyriešila tak, že som si jednoducho určité veci presadila. Povedala som jej chcem to tam, lebo... musíš zdôvodniť. Napr. v odbornej literatúre sa to uvádza. Pre istotu povedz aj autora. Konzultantka, ktorú som mala na diplomovke, mi tiež dávala stále nezmyselne prerábať veci a tú som poriešila tak, že som to jednoducho neprerobila a čuduj sa svete ona si to ani len nevšimla. Samozrejme vo všetkom som jej dala za pravdu. Za diplomovku a aj obhajobu som na štátniciach získala A. Jednoducho niektorí pedagogógovia majú asi nejakú vnútornú potrebu za každú cenu preháňať a stresovať študentov. Tá moja dokonca odmietla komunikovať so mnou cez internet a vyžadovala osobné konzultácie. Tak som musela za ňou dochádzať osobne 70 km, aby ma vždy za 10 min. vybavila.![]()
ahoj, co takto skusky urobit teraz a bakalarku v lete aj to sa da, prihlasis sa az na tie augustove statnice :) u nas to tak robili "bezne", aj ja som spravila skusky do maja a statnice az v lete (i ked ja som den pred statnicami porodila :),tak to bola ina situacia) Ale moooooc ti drzim palce
Som v treťom ročníku VŠ, študujem externe, ale už nevládzem....psychicky aj fyzicky. Pracujem ako ekonómka, mám dcérku, rodičia mi pomáhajú ako vedia, ešte stále nemáme vysporiadaný rozvod, už ide len o styk s maloletou, pomaly sa to ťahá rok, aj to ma psychicky veľmi trápi ako sa aj malá trápi, keď vidí otca a pod.
Chodila som do školy rada, ale neviem, rozmýšľam, že preruším školu a o rok nastúpim. Neviem, možno sa bojím množstva učiva čo ma čaká a už aj máme, je to normálne? od toho ujsť? v zamestnaní mi titul nepomôže ale čo do budúcna?je tu niektorá z Vás ktorá školu nedoštudovala a potom to oľutovala?