pomoc

Majky, ale veď si svojprávny človek so svojími názormi-nerozumiem, prečo by si mala dať na Vašich?!
Ja viem, nerobí to doma dobrotu, ale keď niekoho nemusím, tak sa nesnažím prerobiť seba, len preto, aby ostatný boli spokojní. Možno neskôr nájdete spoločnú reč, a ak nie?! Čo už. A bratovi by som nič na ňu nehovorila-on s ňou chodí, nie Ty. Ak spolu ostanú, tak s ňou bude žiť on. Toto by som neriešila-ani pre pokoj v rodine. Asi som moc nepomohla, ale ja som už taká.

je to blbá situácia,asi každá z nás sa v takej ocitla.aj aj mám také skúsenosti,že zo zdvorilosti sa umelo usmievam a tvárim,že ma zaujíma,čo dotyčný hovorí.lebo nie vždy sa dá takému stretnutiu vyhnúť.to už asi musíme pretrpieť,zvlášť,keť sa jedná o blízku rodinu.

manželov brat si tiež takú podobnú našiel... on, čo vždy len fajčil a hrešil, a všetky baby boli k.... sa nahle bezhlavo zamiloval.. bola som prekvapená ako sa zmenil,obrátil k lepšiemu,ked ju neoslovoval ani monom, no stále miláčik, láska moja... tak som bola zvedavá na tú jeho "ženičku".. ešte ked povedal že na leto príde tu,tak som sa tešila,že nebudem doobeda sama,ale že mam s niekym pokecať..no nastal šok ked som ju prvýkrát videla... od nprvého momentu mi bola nesyjmpatická, len sa mračí,usmeje sa atak na zajaca alebo na psa, no na malého môjho synáčika sa ani nepozrie... a to sa ma dotklo.. nikto okrem môjho manžela to nechápe,prečo sa spolu nebavíme.. no ja, mamička, sa s nou nemám o čom baviť