No my sme to mali nedavno v rodine, ale trosku sa to upravilo po prichode domov z porodnice. Nie som s nimi kazdy den, tak neviem presne, ale vraj je to lepsie 
. Tiež som bola prekvapena že to existuje, doteraz som sa s tym este nestretla vo svojom okoli. Urcite na vplyva aj celkový uponahlany život.Ale nerieš dopredu, netreba problemy vyhladavt, ked budu, budes ich riešit 
podla mna je to zbytocny strasiak ,pretoze ak sa zena sustredi na pozitivne prijatie svojho babatka a na vsetky zmeny s tym suvisiace a nepripusta si ostatne reakcie tak ziadna depka nepride ,je to len unava a zmena v zivote ,dieta je plodom lasky ,dieta je bozi dar ,dieta je pozehnanie a tak to treba aj vnimat ...ja som tiez teraz postrehla novu nejaku knihu ktora vysla*o poporodnej traume a depresii* a je to podla mna zbytocny stres pre zeny,ktore sa k tomu citaniu dostanu ,inak sa priklanam ze poporodnou depresiou trpia viac zeny ktore nie su vyrovnane s tym ze pridu o dobre miesto o nejak e postavenie a pod. ... neviem no ,myslim si ze v zivote zeny je zrod dietata tym najkrajsim obdoim ,je to narocne ale krasne porodom sa vsetko zacina ...
Podľa mňa je zbytočný strašiak a stres, ak sa materstvo idealizuje a tvrdí sa, že narodenie dieťaťa je v živote ženy dokonalosť sama.
Podotýkam, že moja kariéra a postavenie v práci mi boli v podstate ukradnuté, na syna som čakala deväť rokov, na dcérku desať, obe deti boli vytúžené, s láskou očakávané a prijaté. A aj tak som si v oboch prípadoch prešla miernym popôrodným blues, čo je prirodzená reakcia organizmu na prudké hormonálne zmeny.
Ak žena vie, o čom to je, nedramatizuje svoj stav a má podporu v rodine, tak v ôsmych prípadoch z desiatich ako prišlo, tak behom týždňa-dvoch aj odíde. Nič, z čoho treba mať prehnané obavy.
Vážny problém, ktorý je treba liečiť, má v skutočnosti približne jedno percento žien.
Skvelá kniha o tom, ako sa stávame matkami a čo je s tým spojené - Sedem etáp materstva.
Tiež nemám pocit, že popôrodna depresia je z toho, ze sme o nieco vo svojom zivote prisli - volnost, karieru... Hormony maju velku moc, staci mozno trosku labilnejsia povaha, nevyspate noci, viac plačlivé dieťa a ked sa naakumuluje jedno s druhym ... Poznanie, že sa také môže stať hocikomu, že to nie je moje zlyhanie, môže pomôcť takéto obdobie skôr zvládnuť, predovšetkým s podporou rodiny, ktorá si také tiež uvedomí. určite však nemá z mysel robiť z baby blus strašiaka.
michaelka,
ono to nie je take jednoduche, ako opisujes.Urcite nie je dobre robit z poporodnej depresie strasiaka, ani tvarit sa, ze nejestvuje, alebo ze je to len nevyrovanostou zo straty miesta, je velmi laicke a ak zena, ktoru poporodna depresia postretne, pocuje, ci cita takyto nazor, moze ju to teda priadne zmiast.
depresia nie je ziadna sranda, ci uz poporodna, alebo akakolvek ina.
suhlasim s tym, co pise nizsie geo.
Eva 
Poporodnu depresiu som nemala, iba mierne blues este v nemocnici. Skoro stale som mala slzy v ociach, citila som sa smutna, sama neviem preco, lebo z dietata som sa samozrejme velmi tesila. Mozu za to hormony, telo potrebuje urcity cas, aby sa vyrovnalo so zmenami. Mna moje nalady presli ihned po prepusteni z nemocnice. V domacom prostredi som zrazu bola usmiata a v pohode.
Dakujem, dievcata :)
Moja svokra sice poporodnu depresiu nemala, ale ma velmi silnu depresiu vyvolanu menopauzou, a preto viem, ze sila hormonov je velka a moze narobit velku galibu.
Ale tiez si myslim, ze je to aj o povahe cloveka a o okoli.
Dakujem, georgina, za link na knizku.
Krasny sobotny vecer prajem.
Ahojte nanicmamky,
chcela by som vediet, ci niektora z vas ma priamu skusenost s poporodnou depresiou. Ja sama som isty cas mala psychicke problemy a poporodna depresia je pre mna obrovskym strasiakom a to este ani tehotna nie som.
Je to naozaj tak casty fenomen?
Budem vdacna za kazdy prispevok.
Dakujem.