Akira,
dievca zlate, ved ty si stastna! NEMUSIS nikomu, naozaj nikomu nic vysvetlovat, ani sa obhajovat, si mladucka, ale tvoje reakcie su krasne, hodne zrelej zeny. Strasne ma mrzi, ze si bola za posledne dni vystavena utokom niekoho, kto ta nepozna a dovoli si hodnotit. Uz ma to teda poriadne stve, tato stranka, plna skvelych zien, sa stava tercom nejakych dusevnych hackerov. Mne to castokrat ani nestalo za to reagovat, ale uz mam toho akurat tak dost. Kvoli par neokrochanym ludom su skvele, ale zranitelne dievcata nestastne a trhaju sa krasne vazby.
Akira, ja mam vsetko, o com si pisala, ze to nemas. K tomu aj uzasneho manzela. Mam vsak aj smutne zivotne skusenosti, ktore by som za tie pozitky vymenila. Tes sa zo svojho stastia, caka vas v zivote este vela pekneho, s majetkom, alebo bez neho. Podstata je v tom, co citite, ale ved to ty vies.
Eva 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Toť moja paličatá hlava s ktorou by sa občas kamene dali rozbíjať
Ja dúfam, že nie
Musí vychladnúť a ak je vina na mojej strane, nechá sa odprosiť
Mas u mna obrovske +.Dakujem ti vazne
Kľudne sa pýtaj, na OTÁZKU určenú mne odpoviem
neumieram, nebojteeeee
Ani neodchádzam zo stránky, netešte sa
Dlho som rozmýšľala- napísať, nenapísať...noo, tak dlho až nie, meriam iba raz, potom prekontrolujem pohľadom a keď odhad sedí, režem
. Okrem bežných denných výdavkov si nedovolíme príliš rozhadzovať, drahý má troje rifle, dvoje staršie ako rok, možno až dva
a je to na nich aj dosť poznať- vydratými dierami, cez ktoré sa prepchá aj celá dlaň. Ale vraj nevadí, aspoň sa mu vetrajú ...
Ja, síce by sa už zišla, nikdy som si nekúpila podprsenku drahšiu ako bežný nákup v potravinách. Gravitácia pôsobí, a tak vydrží minimálne, kým nevídu obe kostice.
A spojíme príjemné s užitočným- oddýchneme si a oblečieme sa za pár "drobných". Aj keby sa nám dovtedy nepodarilo opraviť auto a pol roka by sme mali....žrať iba suché kôrky. Nicol a mne by to aj vyhovovalo, len neviem, či by ten môj mäsožravec dovolenky dožil
Denne pracuje od 9 do 12 hodín, šesť dní v týždni. Okrem toho má dvoch rodičov, ktorí si nárokujú na jeho pomoc a jednu manželku, ktorá si nárokuje na neho. Prerastá nám to cez hlavu, ležíme vedľa seba v posteli a riešime jeho "služobné" problémy. Je to mladý schopný chalan a bohužiaľ, okolo seba má zopár starých neschopných ľudí, ktorí ho nemienia akceptovať a rešpektovať. A už vôbec nie mu jeho ťažkú prácu uľahčiť alebo pomôcť mu. Občas leží celkom zničený vedľa mňa a hovorí, že nevládze. A ja mu šepkám do uška, nech odíde, nájdeme lepšiu prácu, možno finančne menej ohodnotenú, ale ...milujem toho chlapa, chcem s ním stráviť život a raz, bohatí iba striebrom vo vlasoch spomínať na životné skúsenosti. Každý deň sa ho opýtam, ako bolo v práci a čakám odpoveď, že dal na moje prosby. Ale on je tímový hráč, nenechá ľudí v štichu a vie, že keby odišiel on, nikto by už nestál na strane zamestnancov. A tak po týždni odpovedí "dnes dobre" príde deň, keď vidím, že je to na zaplakanie a viem, že lepšie bude nepýtať sa.
Baby sa chceli seriózne zamýšľať nad otázkou, dokedy majetok slúži nám a kedy my slúžime svojmu mamonu...
Mám 21 rokov, nikdy som nemala značkovú vec /teda okrem nejakého šmejdu od našich susedov, ktorý bol lacenjší ako nejaký číňan/, nikdy som nebola u kozmetičky, nemám gélové nechty, nemám vlastné auto a už asi posledné 2 roky si nakupujem handry najmä second hand. Nehanbím sa za to, mám zopár kvalitných kúskov, ktoré nezrujnovali moju domácnosť. Za 6 rokov života s mojou polovičkou som nikdy nebola na dovolenke, nanajvýš pod stan alebo ako správny tramp do nejakej sympatickej malej chatky. Dokonca ani na svadobnej ceste, veď všetky naše úspory išli na svadobné pohostenie. A to málo čo sme dostali ako svadobný dar sme investovali do našeho bytíku. Má tri izby ale rozmerovo menej, ako väčší jednoizbový. Že nemáme balkón sme sa zmierili, tešíme sa, že nemáme na krku uviazaný nesplatiteľný úver a máme krásne farebné miesto, kde hlávku môžeme zložiť. Veď sme sa na ňom aj nadreli, fungovali sme pol roka ako roboty, radi, že vedľa seba môžeme aspoň spať tie štyri hodinky. Drahý sa naučil robiť robotu o ktorej doteraz ani netušil, že existuje. Hrdina, neplatili sme jediného majstra, ale teraz to vyzerá, že musíme prerábať plynové trubky
Mám telefón na kredit, manžel má paušál. A služobný telefón, šéfovi sa asi nepozdávalo volať mu 24 hodín denne na súkromný. Ale keď na služobný, asi je to o inom, veď si zarobí. Máme autíčko, kúpené ojazdené, 3 rokmi nášho používania ojazdené čoraz viac. Momentálne ide na pekné slovo, odišla nám riadiaca jednotka a kým to zistili, vymenil nám zručný pán mechanik polku motora. Samozrejme, za naše úspory. Keď zistil, že ich viac nemáme, auto zmontoval dokopy a porúčal sa. V autorizovanom servise by sa to snáď nestalo, ale keby do neho máme chodiť s bežnými motoristickými starosťami, nemali by sme na jedlo. Hoci v konečnom dôsledku nám to bolo na škodu.
Tento rok sme boli týždeň v Tatrách, samozrejme nie v hoteli, ale na súkromnej chate. Ako som tak šlapala s /požičanými/ krosnami s Nicol hore na vodopády nad skokanským mostíkom, uvažovala som, koľko rokov majú tie tenisky. Ešte som chodila na základnú školu, kupovala som ich u číňana nad bankou. A v šialenstve únavy a bolesti som sa zaprisahala, že aj keď túto trasu prežijú, zaslúžia si už teniskové nebo. Poslúžili dobre. Ešteže svalovica opadla a s ňou aj prázdne sľuby, nemala by som v čom chodiť
Nabudúci rok sme rozhodli ísť na prvú spoločnú dovolenku. Raz budú obskakovať nás oboch, nie ja jeho
Milujem toho muža, najradšej by som mu darovala aj modré z neba a viem, že aj on si váži mňa. Neraz mi to hovorí.
Včera prišiel s tým, že by chcel motorku, vraj po nej túžil celý život, len sa vždy našiel niekto, kto mu ju zakazoval. Šetri si, sú to iba peniaze a pre mňa je najpodstatnejšie tvoje šťastie. V tých Tatrách si chcel skočiť bungee jumping z vysokého skokanského mostíku. A chcel, aby som tam bola s ním. Prekonala som svoj príííííííííšerný strach z výšok a vyliezla "malý". Ďalej som nemohla, dole som liezla po štyroch. Plakala a smiala sa zároveň. A on so mnou, vraj tento rok polovicu, na budúci obe. A vraj ako staručký budeme spomínať, ako sme sa obaja prekonali a pevne zvierať v dlani staručkú dlaň toho druhého, hľadieť si do očí a myslieť na to, aké bolo krásne mať na ceste životom takého skvelého parťáka, ktorý nám po snoch nestúpal, ale ich pomáhal plniť...
MILUJEM TOHO CHLAPA a dýchala by som za neho. Či budeme sedieť v objatí na zámku alebo pod mostom