Potrat z duchovneho hladiska

myslím, že z toho hľadiska, ktoré ťa zaujíma ( v texte duchovné, tak k tomu píšem ), je to snaha vyhnúť sa niečomu nejakou skratkou a ja by som to neradila medzi zlé, alebo také, alebo onaké. Je to rozhodnutie. Ale všímam si, že všetko, čomu sa človek skratkami chce vyhnúť, ho nejak časom aj tak dobehne. Len neviem, či máme jasno, o čom sa vlastne bavíme...lebo v názve je z duševného a v obsahu z duchovného hľadiska...a to je celkom rozdiel. Ako to vníma žena duševne, presne neviem...nemám skúsenosť, ale z druhej ruky viem, že obvykle dosť zle. Pozitíva tam nájdeš asi ťažko.

Ide o reálnu vec - nie duchovno :) či sa mýlim? A myšlienky mávame také aké chceme, aby boli. Ak má človek tendenciu sa trápiť - bude sa trápiť. A riešiť čo by bolo keby - hm, osobne to nie je môj štýl. Skôr zvyknem riešiť, čo bude a čo by som chcela... ale každý sme iný... Práve v tomto období sa tento problém dosť rieši... Nemám rada, aby mi niekto prikazoval nejaký názor. Mám svoj, na to mám niečo také čo sa volá mozog. Nesúdim nikoho, lebo nechcem byť súdená. Ale obviňovať niekoho z vraždy, mi príde úplne ale úplne zcestné..

Prináša to svoje následky, ale nemyslím si, že za to človek bude pykať do konca života (pokiaľ sám nebude chcieť). Dôležité je aký je zámer, a čokoľvek čo človek spraví by si mal vedieť odpustiť. Je spravodlivé zaplatiť za chybu, jednak to patrí aj do procesu učenia (naučiť sa chybu rozpoznať a už ju druhýkrát neurobiť). Ale neustále sa trestať je skutočne skôr duševný masochizmus a s procesom učenia (s rastom) má pramálo spoločné. Takže nie, táto skúsenosť rozhodne nie je len čisto negatívna - ale fakt záleží, ako sa k tomu konkrétna žena postaví, aké sú súvislosti a pod.